Máte chuť na niečo jednoduché, priamočiare a zároveň akčné? Niečo, čo nemusí vyzerať najlepšie, no hlavne nech sa to dobre hrá? Práve takúto hru sa rozhodli priniesť britskí vývojári zo štúdia Ground Shatter. Tí si totiž dali za cieľ vytvoriť procedurálne generovanú prestrelku z pohľadu prvej osoby, ktorá bude navyše hrateľná ako na rozdelenej obrazovke, tak aj v online kooperácií. V takomto zložení sa do hry dostanete v koži policajta, ktorý sa s pomocou spoluhráča musí postaviť viacerým vlnám kriminálnikov. To, na čom hra naozaj stavia, je komunikácia a taktizovanie. Stačí obklúčiť miestnosť, vykopnúť dvere a pustiť sa do krvavej prestrelky, v ktorej rany schytáva len váš nepriateľ.

Tvorcovia sa tak celkom jasne rozhodli ísť po vlastnostiach, ktorých je na hernom trhu stále menej. Takáto kombinácia by mohla znamenať celkom zaujímavý titul, ktorý by dokázal veľmi dobre osloviť svoju cieľovú skupinu. Autori hru ohlásili ešte v roku 2017, pričom sme si ju mohli aj vyskúšať na minuloročnom Gamescome. V dojmoch sme boli skôr zdržanliví, predsa len hra bola ešte pár mesiacov pred vydaním a tak sa nedalo prísť s nejakými jasnejšími závermi. Teraz je ale situácia iná, Rico je už istý čas vonku, a tak sme sa mohli naplno pustiť do toho, čo hra v skutočnosti ponúka. V plnej verzii sme našli online a aj offline kooperáciu, voľnú hru či sľubované misie, v ktorých treba vyriešiť prípad počas 24 hodín.

Treba podotknúť, že Rico je len druhý titul z dielne spomínaného štúdia. Prvý vyšiel v roku 2015 pod názvom SkyScrappers a veľa rozruchu nevyvolal. Možno aj preto sa tvorcovia o to viac snažili prísť s hrou, ktorej sa to tentokrát podarí. Už teraz, dlhší čas po vydaní, je možné povedať, že hra sa predsa len dostala viac do povedomia hráčov, no obávam sa, že z pohľadu kvality to stále nie je žiadna sláva. Aj keď je hra vizuálne ladená do komiksového štýlu, práve grafickým spracovaním sa ohúriť nesnaží. Ono je to vlastne pochopiteľné. Tu má ísť predovšetkým o hrateľnosť a zábavu. Kooperácia v hre je nastavená tak, že už v menu sa môžete spojiť s náhodným hráčom vo svete či s vaším kamarátom. Takto v partii následne môžete vstúpiť do spomínanej voľnej hry či misie, no taktiež dennej výzvy. Výziev je zo päť, pričom za ne získavate RP body, ktoré môžete vymieňať za skiny. Ich počet sa, samozrejme, líši pri každej z výziev.

Čo sa týka misií, vaša jednodňová cesta k vyriešeniu prípadu je pomerne náročná. Ak totiž počas akejkoľvek misie zomriete, je to pre vás definitívna smrť a treba prípad začať odznova. Preto si musíte dať naozaj záležať na tom, ako k prestrelkám pristupujete. Či to hráte „na Ramba", alebo ste skôr rozumní a priestor na chyby prenechávate umelej inteligencii. Každý zásah môže byť pre vás naozaj veľkou stratou. V miestnostiach sa síce občas objavia náboje či lekárničky, je ich však dosť málo. Zálohou je injekcia, ktorú si môžete pichnúť ako záchranu pri strate života, no do hry vstupujete len s jednou. V rámci každej misie musíte plniť viacero úloh, ako je zbieranie dôkazov či zneškodňovanie bômb. Nie všetky sú však povinné, no ak chcete byť precízni, hra vás odmení vyšším počtom hernej meny. Za tú si po skončení misie viete kúpiť rôzne vylepšenia, ale aj nové zbrane či regenerovať zdravie. 

Ak v hre teda netaktizujete, naozaj nemáte šancu vyhrať. To je určite fajn, teda bolo by, keby všetko okolo toho nebola nuda. Jednotlivé prostredia sú na jedno kopyto, nevýrazné a po pár hodinách strávených v hre budete mať pocit, že sa točí stále v tom istom. Beháte po tých istých miestnostiach, strieľate rovnakých nepriateľov, získavate rovnaké dôkazy a snažíte sa zneškodniť úplne rovnaké bomby. Budete mať pocit, ako keby ste vopred vedeli, čo sa za ďalšími, ešte nevykopnutými dverami, skrýva. Hru som hral na PlayStation 4 a podobne pokrivkáva aj samotná hrateľnosť. Ovládanie sa zdá byť chaotické, nepresné. Väčšinu slow-motion scén po vykopnutí dverí som strávil bojovaním s presným mierením. Ako keby bolo ovládanie až príliš citlivé a nebolo úplne dobre vyladené.

Technická stránka hry tiež nie je veľmi dobrá. Na PS4 síce beží bez väčších problémov, no občas prídu menšie poklesy fps. Dosť zvláštne sa však správa pri hraní v režime rozdelenej obrazovky. Ovládanie ako keby malo menší lag v momente, keď aj druhý hráč ovláda postavu. Dá sa na to zvyknúť, no určite to nie je príjemné a čiastočne to ovplyvňuje aj hru. Keď to spojíte s veľmi jednoduchým vizuálom, je o to zvláštnejšie, že hra má práve takéto problémy. Procedurálne generovanie znie väčšinou lákavo, aby ale malo význam, musí skutočne aj fungovať. Hra má preddefinované lokality, do ktorých následne náhodne dosadí miestnosti, objekty či nepriateľov. Síce to funguje bez väčších chýb, no zmeny sú také, že si ich v podstate ani nevšimnete.

Možno by bolo lepšie, keby sa autori predsa len zamerali na vytvorenie viacerých lokácií. Čo je ale najhoršie, generovanie prináša aj rôzne komické situácie. Nepriatelia môžu byť postavení presne za sebou, takže pri prestrelke vedia zabiť jeden druhého. Rovnako sa mi párkrát stalo, že sa predmety dostali na miesta, kde by pravdepodobne nemohli byť - napríklad lekárnička priamo v televízore. Hra má však menší problém aj s prechodom postáv cez objekty - najmä pri dverách, no raz sa mi stalo, že nepriateľ vykúkal spoza steny a tak som ho mohol zabiť aj cez ňu.

Rico je možno ambiciózny projekt štúdia Ground Shatter, no stále len výstrelom do prázdna. Hra sa snaží zaujať akciou, offline či online kooperáciou a už veľmi často spomínanými náhodne generovanými úrovňami. Všetko toto síce hra aj obsahuje, no nič nie je dotiahnuté do konca. Každý jeden prvok obsahuje menšiu či väčšiu chybu, nedostatky, ktoré z hry, ktorá dobre vyzerá na papieri, robia veľmi plytkú zábavu, ktorá si dokáže vašu pozornosť udržať maximálne niekoľko dní a aj to za predpokladu, že ju hráte s kamarátom v kooperácii.