Najnovší diel Fire Emblem sľuboval, že veľa vecí bude v sérii iných. A nebolo to iba zmenou platformy z handheldov a trúbenie na návrat na veľkú „obývačkovú“ konzolu. Switch je ideálna voľba a nebudem skrývať počiatočné nadšenie i neskoršie etablovanie – toto je hra, pri ktorej nabíjam konzolu každý deň a žmýkam z nej výkon i dlhočizné hodiny. Spomínané odlišnosti sa vyplácajú, no imponovať budú skôr hráčom ochotným prešaltovať aj na iné žánre ako taktizovanie na ťažkých mapách a klikanie dialógov. Nových prvkov, vypožičaných štýlov a herných mechanizmov je tu oveľa viac a výborne ladia dokopy.

Fire Emblem: Three Houses vás v prvej hodine zaplaví a nestačíte sa diviť, čo všetko prináša. V spleti sa objavujú aj povedomé prvky: môžete si zvoliť a pomenovať hrdinu/hrdinku, absolvujete prvé zoznámenia s postavami a dostanete sa do roly syna/dcéry známeho žoldniera. Preklepnete prvé postavy, dostanete prvotný výber, no po hodinke prídete do obrovského kláštora a všetko sa mení. Váš hrdina sa stane už profesorom a neskôr si volí jednu z troch tried, ktorú bude viesť. Kláštor pripomína obrovský zámok a trojica tried frakcie z Harry Pottera, pripravte sa na modrú, červenú a žltú farbu. Všetko je prepracované do detailov: každá trieda mapuje istú časť kráľovstva a skupina študentov zastupuje nejakú líniu. Môžete sa venovať histórii sveta Fodlan a pri neskorších udalostiach sa vám určite zíde.

Prvých pár hodín ani veľmi nebojujete. Hra na vás vychrlí asi 30 postáv, chlapčenských i dievčenských, do toho pridá pár profesorov, zelenovlasú arcibiskupku Rheu a jej pobočníka, je toho strašne moc. Občas vám niekto utkvie v pamäti, ale reálne sa začnete s postavami stotožňovať až keď sa sústredíte na tucet vo vašej triede. Túto skupinu potrebujete poznať absolútne v škole i boji, aby ste ocenili ich kvality, povahy a súlad s ostatnými. To je už reálnejšia cesta a zhruba po 15 hodinách som svoju fajtu zmapoval dobre – od Dimitriho cez Mercedes po Annette. Hra je doslova nabitá dejovým pozadím – pri každom sa postupne obmieňajú línie cez ich rodičov či rody, všetko je spletité takmer ako v telenovele, ale dobrým smerom. Žiadna postava nevyjde navnivoč a kolorit celých dynastií a regiónov sa krásne lepí dohromady.

Ostatné mená sa vám zafixujú počas vandroviek celým kláštorom: medzi hlavnými misiami má každý čo povedať k téme, čo sa chystá, či je to boj so zlodejmi, politický komplot, zrada alebo stratená študentka. Tá spôsobí celkom dobrú spleť falošných či zaručených tipov. Na mape vždy vidíte, koho ste nespovedali a zrazu po možnom obvinení sa musíte vrátiť aj ku postave, kde ste raz boli, aby vám prezradila alibi. Dej je tuhý a dáva si načas, po 20 hodinách sa stále objavujú ďalšie motivácie, postavy či podozrenia. Ak ste už zvyknutí na sériu Fire Emblem a jej dejové zvraty, neustále budete v strehu čakať a tipovať, kto obráti kabát, kde nastane razantná zmena a čo to bude znamenať pre ďalší vývoj.

Štruktúra hry využíva systém kalendára, podobne ako Persona, akurát nie každý deň sa musí nutne niečo diať. Three Houses sa skôr sústredia na týždeň, počas ktorého prebieha výučba (získajú trošku skúsenosti a možno im zadať úlohy), študenti majú narodeniny (môžete im poslať kvety či ich pozvať na čaj) alebo sa odohrávajú menšie dejové sekvencie, napríklad niekto za vami príde po radu. Ako rýchlo zistíte, top veci a rozhodnutia sa odohrávajú v nedeľu. Vtedy dostanete totiž obrovský výber a môžete si zvoliť, ako ju strávite. Nemusíte byť ani aktívni – dá sa nariadiť odpočinok a naskočí vám vyššia motivácia. Alebo je možné zúčastniť sa semináru a získať nejaké schopnosti. Čo sa týka výučby, prebieha manuálne, kedy sami určíte, čomu sa majú študenti venovať, alebo automaticky, kedy systém za vás vyberie pár z nich a dá im kúsky skúseností za určitý čas. Zaujímavé sú spoločné úlohy, kde párujete študentov na istý účel a ak sú kompatibilní, utuží sa ich puto a získate aj slušné predmety.

Väčšina hráčov bude počas voľných dní siahať po aktivitách: Explore a Battle. Objavovanie kláštora je raz do mesiaca občas povinné kvôli dejovej úlohe, ale aj v ľubovoľnú nedeľu prinesie kopu zaujímavých možností a sprievodných aktivít. Lokality sa otvárajú postupne, čím pôsobí kláštor ako rozsiahly a mapa je výborne spracovaná. Vidíte z nej, koho ste ešte nespovedali a tým, že je kláštor rozdelený na miestnosti či lokality, máte aj ľahšiu orientáciu. Môžete sa po ňom voľne pohybovať (keďže sa tu povaľujú rozličné predmety, občas je fajn chodiť po vlastných), neskôr oceníte aj možnosť skokov a rýchleho cestovania. Niekedy čakajú postavy na rovnakých miestach (Bernadetta), často sami menia polohu a treba ich hľadať. Viaceré časti núkajú kopu vedľajších aktivít, ako spoločné jedlo, rybačku, tréning v aréne, spev v chorále, záhradníctvo a iné. Niektoré minihry sú skôr pasívne, iné vyžadujú makať s tlačidlami v správnom čase (ryby), inde používate logický postup – v záhrade najprv treba niečo zasiať, potom kultivovať, v iný deň žať. Možností je X, medzi misiami nie je problém stráviť hodinu vandrovkou v kláštore. Tým, že hra má zväčša veľkú misiu koncom mesiaca, aspoň jedna návšteva odblokuje nové dialógy, postrehy a kláštor žije tým, čo sa má najbližšie stať – či je to oslava alebo útok na pevnosť. Každá aktivita však žerie body, na začiatku máte 1-2, neskôr sa ich počet zvýši, čo znamená možnosť stihnúť za jeden deň oveľa viac – aj spoločný obed, aj tréning jedného bojovníka (môže takto získať prachy i zbraň) či profesorský tréning.

Medzi nebojové zložky patrí aj návšteva trhu, kde sa môžete venovať nákupu/predaju zbraní a predmetov, oprave a upgrade zbraní (len na to treba mať dostatočné materiály i prašule) i verbovaniu práporov. Silný hardvér Switch totiž priamo pozýva jednotky mať so sebou pomocníkov alebo rovno celý batalión, ktorý sa môže rútiť na protivníka. Nie vždy je úspešný a často dokáže narobiť slušnú paseku – avšak nebojujú zadarmo. Preto treba do nich investovať a vyberať si komu aký prideliť.

Prepojenie školy so študentmi ako bojovníkmi je navyše využité aj pri povolaniach a tzv. certifikácii. Váš zverenec sa môže venovať istému povolaniu a prešaltovať aj na iné (z vlastnej povahy, na povel, či vlastnú žiadosť). Zmena povolania si vyžaduje podstúpiť skúšku, na ktorej musí preukázať sériu znalostí a stupeň v schopnosti: napríklad ak chce byť skvelý strelec s lukom, potrebuje mať Archery aspoň na D atď. To, že máte na výber mnohé povolania je fajn a nie každý sa hodí na všetko. Povolania majú štyri stupne podľa levelu a na to, aby ste mohli podstúpiť skúšku na vyššie, potrebuje mať okrem schopností aj pečať. Tých je nedostatok, takže sa môže stať, že na druhý stupeň hneď nevyšvihnete všetkých, hoci level na to majú...

Ak si volíte počas voľných dní v kalendári boje, v menu Battle sa vám objaví zoznam bitiek k dispozícii. Niektoré menšie nevyžadujú ani body za aktivitu, takže teoreticky ich môžete opakovať a grindovať útvar na vyššie levely. Ale tie zásadnejšie si už bodík vypýtajú, takže počas jedného dňa možno absolvujete iba jeden a na ďalšie si budete musieť počkať. Každá bitka má odporúčaný level, vytušíte, či do nej ísť, alebo ešte na ňu počkať a neskôr sa klasicky objavujú aj Paralogues. To sú bitky s dejovým pozadím, kde sa dozviete čosi o minulosti postavy, alebo sa dostanete do istého konfliktu s jej osobným záujmom. Občas si musíte dať pozor na časové limity, niektoré Paralogue sú k dispozícii iba do fixného termínu a ak si ich nedoprajete, zmiznú. Voľba bitiek je teda kumšt sám o sebe – môžete grindovať do nemoty na rovnakých mapách, čo po čase stratí punc zábavy, alebo si starostlivo voliť, ktorú misiu opáčite počas tejto nedele.

Čo je nové na bojovom poli, kde autori sľubovali kopu zmien? Predovšetkým je cítiť, že Fire Emblem sa vďaka hardvéru Switch posúva na vyššiu úroveň aj po stránke grafiky a tým pádom celkového pocitu na bojisku. Hoci základný pohľad je stále z výšky a izometrického uhla, pri samotných ťahoch a pohyboch postáv sa prepne kamera takmer do pohľadu z tretej osoby, čím ste naplno súčasťou boja. Je to výborný efekt a keď sa zapoja aj široké batalióny a prápory jednotiek, pochopíte, ako najmä Koei Tecmo z Musou série dokázalo vtisnúť sérii Fire Emblem nový dych života.

Veľa atribútov z minulých častí série ostalo a môžete sa na ne spoľahnúť. Sú tu desiatky povolaní, zbrane sú ich špecialitou a tréning v nich získate postupne. Každá aktivita sa cení porciou získaných skúseností – aj malé liečenie je vhodné pre Mercedes, aby iba nestála obďaleč a dokázala sa vyvíjať vpred. Silné údery sú nielen pomocou, ale aj devízou pri tuhých bojoch a za dorážajúci útok i porazenie jednotky dostávate viac bodíkov, čo znamená taktizovať nielen na začiatku, ale najmä na konci bitiek či pri nízkych HP oponentov. Každá jednotka má iné možnosti pohybu, inú paletu zbraní či špeciálnych úderov a navzájom si dokážu pomôcť, ak zaujmú dobrú pozíciu. Samozrejme, cenia sa aj vzájomné vzťahy, na ktorých treba pracovať.

Ako budete postupovať a akú obťažnosť si nastavíte, je na vás. Hardcore hráči určite zvolia permadeath a po každom trpkom zosnulom bojovníkovi zaplačú – je tu možnosť pretočiť si čas, síce limitovaná, môže sa však zísť pre tých, čo sa nechcú vzdať tuhého postupu. Budem úprimný – pre účely recenzovania som permadeath vypol a hoci občas grindujem, stále sa nájdu bitky, kedy mi jedna-dve jednotky padnú a som rád, že o ne neprídem nadobro, lebo potrebujem postupovať vpred. Na rozdiel od niektorých dielov FE je možnosť troška posilniť jednotky o pár levelov vyššie ako odporúča bitka, čo je iba plus.

V taktickom rozložení jednotiek musíte rátať so všetkým. Ak chcete, v prvej polovici hry si môžete na mesiac požičať študenta z inej triedy a používať ho ako štít pred svojimi jednotkami – on síce nedostáva skúsenosti, ale každá jednotka sa zíde, keďže zväčša bojujete deviati-desiati, proti vám sú väčšie skupiny. Každý ťah v bitke sa cení a rovnako aj pozícia – koho dať vpred (tankov so silnými HP), kto bude skôr vzadu a slúžiť ako podpora, kde dať lukostrelcov či liečiteľov a ako pracovať s jednotkami na koňoch, čo majú väčšie možnosti pohybu. V jednote je sila a nie je dobré mať veľa jednotiek od seba, no niekedy sa bitka tak vyvŕbi, najmä keď dostanete limitovaný počet ťahov. Hoci tých 15 či 25 kôl môže stačiť, občas sa umelo ponáhľate, aby vás limit nedostihol. Nikdy totiž neviete, čo sa v boji stane – a to je krása hry. Niekedy sa vyroja ďalšie jednotky zboku, inokedy zozadu a priebeh i tempo bitky sa zmení. Inokedy si môžete dať načas a postupne sa posúvať o dve-tri políčka vpred, defenzívny prístup nie je márny.

Boj definujú viaceré pravidlá. Odpadol etablovaný trojuholník zbraní (meče-kopije-luky), ale stále platia ostatné režimy: búchači nie sú veľmi odolní mágii, stret v prednej línii býva nebezpečný, lukostrelci sa dokážu vyšvihnúť na vražednú úroveň, ale ľahko po nich pália aj tí nepriateľskí a slečny s mágiou nerastú tak rýchlo ako chlapíci s kopijami vpredu. Čo je ešte dôležitejšie, opotrebujú a ničia sa vám zbrane, ktoré si treba potom dať opraviť alebo môžete ich dokonca upgradovať, ale na to okrem peniažkov treba splašiť aj kováčske kamene. Rýchlejšie ničenie zbraní prebieha aj pri špeciálnych ťahoch (Combat Arts), ale tie sú zas oveľa efektívnejšie. Takže dilemy, dilemy, čo kedy ako použiť – ešteže hrá dáva preview toho, aké čísla vás bude taký úder stáť na HP a zbrani, plus to isté u nepriateľa. Spomenutá novinka práporov núka výhodu veľkých zásahov, ale treba ich splatiť.