World of Tanks, World of Warships, World of Warplanes – portfólio multiplayerových hier sa vrámci spoločnosti Wargaming rozširuje konečne o titul, ktorý vybočuje z radu. Síce na ňom pracuje externé srbské štúdio Mad Head Games, ale ochranné krídla, marketing a celkovo víziu nastolil práve spomínaný gigant z Bieloruska.

Akčná „diablovka", kde je aj chaos slabé slovo na to, čo sa odohráva na obrazovke, má za cieľ ohúriť masy ľudí. Cieľom projektu bolo uspieť a preraziť vo svete. Pagan Online mal byť o komunite so živými hráčmi, lenže ich zatiaľ napočítate najviac takých tristo. Z celého titulu je cítiť trpké sklamanie a najmä prepálený koncept. 

Zasadenie a samotný príbeh je nápaditý, no napriek tomu, že má hra v názve slovo online, hlavná kampaň je určená len pre sólo hranie. Pričom kooperácia by sa sem hodila ako červík na udicu. Váš hrdina v súboji padne a ocitá sa v akomsi panteóne so slovanskými bohmi. Perún, Svarog, Morana či Dažbog však pôsobia len ako tuctová náhrada nejakých vymyslených bohov.

Síce niekde v textoch a dialógoch narazíte na parádne momenty a zaujímavosti hodné pozornosti, no celkovo nič z toho nie je v popredí. Na pretras dokonca prídu aj slovanské symboly alebo runy, ktoré sa používali aj medzi Germánmi a Vikingmi. Mytológia z našich končín by si zaslúžila celkovo výraznejšie spracovanie s dôrazom na príbeh. 

Zdá sa, že pôvodne vôbec nemalo ísť o platenú hru, ale nakoniec sa tvorcovia rozhodli nevyužiť free to play, ale skúsiť to iným spôsobom. Možno aj preto sa kampaň stáva repetitívnou a hordy nepriateľov začnú liezť hore krkom. Priemerná misia vyzerá tak, že sa na každom úseku zastavujete, aréna sa uzavrie, musíte poraziť dve až tri vlny nepriateľov a na konci sa zvykne zastaviť na návštevu finálny, z času na čas výraznejší boss. Po zlikvidovaní hordy vyzbierate korisť a vyrazíte ďalej. A tak stále dookola.

Korisť je zväčša to isté, čo ste zbierali už predtým, ale s inými hodnotami. Po každej približne dvadsaťminútovej misii sa vraciate do panteónu, kde si doplníte zásobu až deviatich lekárničiek a predáte všetky prebytky obchodníkovi. Sem-tam si môžete niečo vyrobiť, prípadne vylepšiť postavu a opäť bojujete. Po niekoľkých hodinách hrania sa zo zábavy stáva nudná kaša.

Nepomáha ani výber hrdinov, ktorých je síce dosť a sú aj rozdielni, ale nemáte možnosť meniť ich počas rozohranej hry. Viete si každého jedného vyskúšať, ale ten, pre ktorého sa rozhodnete, vám zostáva až do konca hry. Aj napriek tomu, že máte možnosť priebežne doplniť jedného až dvoch ďalších hrdinov, tých nových získate absolútne bez skúseností, takže aj tak by ste s nimi museli hrať kampaň od začiatku.

Najviac máme otestovanú Valeriu, šikovnú dámu s dvomi kušami, ktoré sa svojimi schopnosťami vyrovnajú samopalu, ktorému sa nikdy neminú náboje. S ňou sme odohrali približne 10 hodín, až kým sme po zmene novinárskej verzie na finálnu boli nútení hrať opäť od začiatku. Skúsili sme to teda s inou postavou. Zároveň sme radi, pretože počúvať neustále opakovaný zvuk výstrelu vie byť zničujúce.

Druhou podrobne vyskúšanou postavou sa stal Elden, mrazivý a čerstvý bojovník, ktorý sa objavil až vo finálnej verzii hry. Vie zaujať svojou prezentáciou, avšak priamo pri hraní je nevýhodou jeho neohrabanosť. A tak sa postup stal o niečo náročnejší ako s postavou na diaľku. Každý hrdina má vylepšenia a celkovo desať špeciálnych schopností. Vo výsledku to nie je priveľká variabilita a skôr by sme ocenili možnosť meniť si postavy podľa rozpoloženia. Postáv je dosť a sú zaujímavé, tak prečo ich nevyužiť?

Online zložka je prístupná v misiách alebo v Assassination režime, no nie priamo v príbehovej kampani. Pár hier sme si odohrali, bolo to zábavnejšie ako hrať osamote, lenže viac by sa to hodilo do samotného príbehu. Možno by tak titul mal väčší úspech. Totiž málo z hráčov, ktorých som zavolal do hry, prijalo pozvanie na spoločné výpravy. Je mimoriadne smutné, keď titul, ktorý má ťažiť z online prvkov, je nimi pochovaný, a to len kvôli nesprávnym rozhodnutiam tvorcov. Potenciál rozhodne mal.

Ovládanie je špičkové, využil som WASD, ktoré bolo aj súčasťou predbežného prístupu, no po novom môžete využiť aj klasické ovládanie myšou. Skúsil som ju, ale už som si nevedel zvyknúť. Ak by nevyhovovala žiadna zo spomínaných možností, stále je na výber gamepad. Rovnako dobre je na tom audiovizuálna stránka, ktorá síce nevyniká medzi inými titulmi, no neurazí. Navyše vie ponúknuť naozaj pekné pohľady na les, stromy, ale aj magické efekty.

Celkovo však autori málo stavili na osobitosť, všetko je tu také pre všetkých, no napokon ničím výnimočné. A zatiaľ čo mi novinárska verzia nerobila neplechu, oveľa väčšie fps dropy sa objavovali vo finálnej verzii hry. Pričasté sekanie občas znemožňovalo pohodlne dohrať hru a musel som si hrýzť od nervozity do jazyka.

Pagan Online potešil slovanským panteónom, ktorý je nám bližší. Tí všímavejší postrehnú aj prvky známe z našich rozprávok a povestí. Naopak rozhodnutie obmedziť príbeh na sólo hranie a celkový štýl hry ubil jej potenciál, čo je pre nás trpkou bodkou za nádejným titulom. Sekanie alebo vyváženosť postáv a nepriateľov môžu vyriešiť záplaty, no je otázne, čo sa dá spraviť so samotným základom. Môžeme len dúfať a niekedy v budúcnosti dať autorom druhú šancu. Koniec koncov, pre vývojárov je to prvý takýto ambiciózny titul. No ak sa predsa len rozhodnete pre kúpu, uprednostnite prémiový obchod Wargaming.Net s výhodnejšou cenou.