Prvý dojem nie je dobrý, vedeli sme, samozrejme, vopred, že veľké osvieženie posledných troch ročníkov FIFA – mód Cesta už v aktuálnej 20 nebude, osobne som však do poslednej chvíle dúfal v prekvapenie. Jednak si myslím, že príbeh Alexa Huntera, jeho sestry i jeho kamaráta Dannyho Williamsa by ešte bolo kam naťahovať a vlastne celý mód by sa dal pekne otvoriť vo vzťahu ku konkrétnym nastavenia, taktikám a Alexovej hráčskej pozícii v mužstve, v EA sa však rozhodli inak a považujem to za veľký krok späť, taký skoro až downgrade, ktorý FIFU vyslovene ochudobňuje.

Čo už, do marketingových stratégií a prieskumov nevidíme, azda v EA vedia, čo robia, zvlášť ak je okamžite po spustení nového módu Volta jasné, že na rozprávanie príbehu séria nerezignovala, len k nemu pristúpila inak. Lebo príbeh tu je, príbeh chlapíka alebo dievčinky, ktorú si sami navrhneme - telo, hlava, uši, nos, vlasy, oblečenie, tenisky, oslavné tančeky a tak ďalej a ktorú budeme sledovať v drsných cool vyčačkaných trendy pouličných futbalových zápasoch, traja na troch, štyria na štyroch a ako to už býva, piati na piatich.

Hrá sa kade-tade, na ulici, v garážach, v skladoch, v perifériách ozdobených graffiti, aby bolo jasné, že pouličný futbal je tá úplne najviac cool záležitosť, lifestyle, trend, underground, alternatíva, jednoducho čosi, čo mladých náramne láka a vlastne nič nie je viac trendy ako práve pouličný futbal. A začíname na dne, ako futbalista - hrdina odnikiaľ, ktorý sa prikmotrí do pouličného tímu vedeného charizmatickým Afroameričanom. Ten si hneď v úvode zraní nohu, takže sa mu rozpadne tím a už tu máme aj dramatickú zápletku, v ktorej sa zodpovednosť prenesie na vašu postavu. A kým si človek uvedomí, že sa nechal opiť rožkom, už je namotaný a vo Volte trávi toľko herného času, že na Alexa Huntera si ani nespomenie. A to je jednoznačne dobrá správa.

Volta je totiž skutočne dôstojnou náhradou za predchádzajúci príbehový režim, má to atmosféru, drive, veľmi sa tam pracuje s takým tým online presahom smerujúcim k nahrávaniu videí, k sociálnym sieťam, a vôbec k celej tej súčasnej smarpthone online kultúre a predovšetkým výborne sa to hrá. Fintičky, parádičky, žonglovanie s loptou, hra vyslovene na efekt, v ktorej síce stále rozhoduje výsledné skóre, ale čoskoro sa začíname snažiť, aby to aj nejako vyzeralo. FIFA Street model 2020 implementovaná do veľkej hry, dôležitý je image, preto je podstatnou súčasťou toho módu vylepšovanie postavy. Nové tričká, tenisky, legíny, vybavenie, nakupované za body získané v hre.

A čo mi urobilo najväčšiu radosť, konečne sa tu dajú tetovať hráči. Motívy síce nie sú najoriginálnejšie, ale je to dobrý krok, lebo čo je to dnes za futbal, bez potetovaných futbalistov? Len treba dúfať, že táto možnosť sa časom rozšíri aj do ostatných tradičných módov. Lebo tie sú v hre, samozrejme, tiež, dá sa hrať kariérny mód za hráča alebo za trénera, dá sa naskočiť do Ligy majstrov a odohrať sezónu, pričom platí, že hra, samozrejme, eviduje váš herný skill nadobudnutý v predchádzajúcich ročníkoch a netreba teda začínať od začiatku... A to je práve trošičku problém, čakal som jednoducho, že vyhrať Ligu Majstrov s Viktóriou Plzeň bude väčší problém, respektíve, že zmeny v hrateľnosti budú výraznejšie.

Aby sme si rozumeli. Hoci som veľkým fanúšikom futbalových hier a hrávam ich vlastne už nejakých tridsať rokov, nepovažujem sa za extrémne dobrého, čo sa nakoniec vždy potvrdí v online režimoch. Akože vyhrám, občas, ale zväčša som rád, ak neprehrám rozdielom triedy, čo sa už ale vo FIFA hrách nestalo dosť dlho, lebo UI a vôbec ten koncept akoby bol nastavený tak, aby hra dramatické rozdiely medzi hráčmi vyrovnávala, čo v extrémnych polohách vyzerá skutočne zúfalo. Hráč totiž môže mať legitímny pocit, že stráca kontrolu, že hru neovláda v úplnosti, ale len participuje na herných algoritmoch, ktoré si idú svoje.

A toto sa dá aj verifikovať jednoduchým experimentom, v ktorom znížime obťažnosť a keď sme na lopte, ovládač jednoducho odložíme. Čo sa udeje? Hráč na lopte ostane stáť, loptu má v moci a oponenti okolo neho obskakujú, dobiedzajú, ale aby mu loptu zobrali a vrhli sa do útoku, to ani za svet. Podobne sa stačí počas hrania odhlásiť, teda nevybrať stranu a vyjsť z pauzy a dívať sa, ako bude hra pokračovať. Ako? No, presne tak, akoby proti sebe hrali dve umelé inteligencie, ale nie najbystrejšie, práve naopak. A pripúšťam, nemusí ísť vyslovene o chybu, len sa mi zdá, a ten problém má FIFA už roky, že hra so mnou jednoducho nehrá fér.

Iný problém, rovnaká pointa - súper rozohráva rohový kop, po skrumáži pred bránou skončí lopta na kopačke obrancu brániaceho sa tímu, ten sa s loptou rozbehne kontrolovaným šprintom po krídle cez celé ihrisko, aby pred súperovou bránou odcentroval a bác, gól. Nie raz, nie dvakrát, ale osemkrát z desiatich rovnaký scenár. A potom  vraj realistický futbal, čo sa mi zdá mimoriadne zavádzajúce tvrdenie, v normálnom futbale sa takéto veci jednoducho nedejú.

Aktuálny ročník FIFA už tradične v PR materiáloch sľuboval veľké zmeny, nie nevyhnutne k lepšiemu, ale zmeny. V útoku malo dôjsť k vylepšeniam techniky pri obchádzaní súperov, v obrane čosi podobné, len pri odoberaní lopty, autentickejšou sa mala stať streľba a celkom sa zmenilo rozohrávanie priamych kopov a penált. Pričom v hernej praxi sú práve tieto prvky najzreteľnejšie, čo znamená, že sa ich treba naučiť jednoducho znova. Stratili sa ukazovatele intenzity kopu a smeru, vrátilo sa také to akoby mierenie na terč a ide o veci, na ktoré si jednoducho treba zvyknúť. Neodvážim sa tvrdiť, či sú lepšie, alebo horšie, dôležité je, že sa to dá naučiť relatívne ľahko a človek si rýchlo zvykne.

So streľbou z poľa, priamo z hry už je to horšie, treba jednoducho pri nahrávke rátať s tým, že zakončujúcemu hráčovi, aby bola strela presná a razantná, musí vyjsť krok. A znova - zmena pomerov na ihrisku vo chvíľach, keď sa hra sústreďuje v šestnástkach je až nepríjemná, hráči reagujú zmätočne, robia fatálne chyby, narážajú do seba, motajú sa, robia jednoducho všetko preto, aby sa zdramatizovala aj tá najjednoduchšia situácia. A z tutoviek góly nie a nie padnúť, zato takých tých škaredých, uplácaných, utrmácaných padá pomerne veľa. Ale zvyknúť sa na to dá, s každým odohraným zápasom je to lepšie, pričom platí, že celkom subjektívne sa mi pri prvom hraní, pri zoznamovaní, hra zdala „ťažšia“ a menej prívetivá ako v minulom roku.

No a potom sú tu také tie veci, ktoré obzvlášť ocenia ortodoxní fanúšikovia - dynamické ratingy hráčov, kartičky, mikroplatby, Piemonte Calcio namiesto Juventusu Turín, záležitosti, ktoré sa môžu stať predmetom plamenných diskusií, ale na zážitok z hry nemajú priamy a bezprostredný vplyv. A to ani v tom prípade ak väčšinu času trávite online hraním, aj keď tu sa pokušenie ďalej do hry investovať veľmi zvyšuje. Nie je to však nevyhnutné, nie v tom prípade, ak si len chcete zahrať proti živým súperom na druhej strane. Lebo zmyslom FIFA 20, samozrejme, okrem generovania zisku, zostáva online hranie.

FIFA 20 je štandardne dobrá futbalová hra priamo úmerne tomu, aké veľké boli očakávania, čo znamená, že čím boli väčšie, tým môže byť výsledný dojem rozpačitejší. Aj tento rok však platí, že FIFA 20 chce jednoducho svoj čas, tá hra akoby dozrievala a chvíľu môže trvať, kým sa človek preladí z vlaňajšieho modelu na ten aktuálny. Keď som si ale spätne spustil FIFA 19, už to akosi nebolo ono, takže áno, FIFA 20 je dôstojným nasledovníkom.