Hideo Kojima je v hernom priemysle meno, ktoré keď sa spomenie, vždy vyvolá rozruch. Niektorí ho milujú, iní ho veľmi nemusia a rovnako tak je to aj s jeho hrami. V hrách sa pohybuje už skutočne dlhý čas, pričom za túto dobu sa stal známym predovšetkým vďaka sérii Metal Gear Solid. Tá však mala v roku 2015 ukončiť svoj príbeh, a tak zostávala otázka, do čoho ďalšieho sa Kojima pustí. Ako určite viete, na pláne bol Silent Hills, ktorého sme sa ale nikdy nedočkali. Kojima sa s Konami dostal do konfliktu, ktorý vyústil až do toho, že z firmy odišiel a rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Štúdio Kojima Productions sa tak stalo nezávislé, prišla dohoda so Sony a netrvalo dlho, kým sme sa dočkali oznámenia jeho úplne novej hry. Práve konferencia Sony na E3 v roku 2016 priniesla odhalenie projektu s názvom Death Stranding. Takmer nikto nevedel, o čo vlastne ide, v akom žánri hra bude zasadená a aký príbeh chce rozprávať. V podstate sa to s ďalšími ukážkami a plynúcim časom veľmi nezmenilo. Možno práve naopak - hráči mali stále ďalšie otázky, na ktoré nedostávali odpoveď.

Kojima skrátka chcel ďalšie informácie o hre držať v utajení čo najdlhšie, ako  sa len bude dať, pričom aké-také pozadie príbehu nám bolo priblížené len pár týždňov po tohtoročnom Gamescome. Čo sa však Kojima nebál ukazovať, sú postavy. Tie totiž nenesú tváre vymyslené grafikmi, ale v drvivej väčšine prípadov ide o skutočných hercov, prípadne známe osobnosti, ktoré určite môžete poznať. Hlavnú postavu hrá hviezda The Walking Dead, Norman Reedus, pričom vidieť tu môžeme aj herca Mads Mikkelsena či Margaret Qualley, no svoju postavu dostal aj Guillermo del Toro. Samozrejme, nie všetci herci majú aj svoju skutočnú tvár a postavám prenechali len svoj hlas, no minimálne toto sú prípady, kedy ide o plne zapracovaných hercov. Kojima skrátka má záľubu vo vytváraní komplexných príbehov. Rád sa hrá s postavami a veľmi rád prináša do hier filmové prvky. Samozrejmosťou sú teda častejšie a dlhšie prestrihové scény, na aké sme v iných hrách zvyknutí. Ale to už, samozrejme, viete, ak ste hrali v podstate akúkoľvek z jeho predchádzajúcich hier.

Písať o hre, akou je aj Death Stranding, je naozaj náročné, keďže ide o silne príbehovú záležitosť, ktorá sa z tohto hľadiska nedá veľmi rozoberať. Každá drobnosť, ktorú by som mohol spomenúť, môže byť istým spôsobom spoiler. Ako som písal vyššie, Kojima má rád príbehy a ani tu sa nenechal zahanbiť. Death Stranding je po tejto stránke naozaj prepracovaná hra, ktorá je ešte náročnejšia práve témou, ktorú rieši. V hre sa dejú veci, ktorým často nebudete rozumieť a postupne vám budú objasňované. Budete sa viac a viac ponárať do udalostí a budete si musieť dávať veľký pozor na to, aby vám niečo neušlo. Pripraviť sa teda môžete na viacero dlhých prestrihových scén či desiatky rozhovorov. Všetko je pritom spracované naozaj veľmi dobre a na úrovni, veľmi je cítiť Kojimova dôraznosť a perfekcionizmus. Filmovosť tu osobne vítam, pričom rovnako tak sa mi páčilo rozdelenie celej hry do jednotlivých kapitol. To, samozrejme, nie je žiadna novinka, no tu je vytvorená spôsobom, ktorý pripomína filmy či seriály. Skrátka tu vidieť naozaj vysokú úroveň produkcie a to hre dodáva špecifickú atmosféru.

V niektorých prvkoch je vidieť aj stopy Metal Gear Solid. Rozumiem, že ak dlhé roky pracuje na jednej sérii, isté drobnosti sa skrátka chtiac či nechtiac prenášajú aj do ďalších hier. Stále však prevažuje snaha byť iný a ponúknuť zážitok, ktorý hráči ešte nemali možnosť zažiť. Nepovedal by som, že by hra definovala nový žáner, to rozhodne nie, skôr je iná tým, čo sa snaží riešiť a ako je postavený jej príbeh. To je však vidieť už od začiatku. Podivné príšery lietajúce vo vzduchu, odtlačky rúk, pupočné šnúry či dokonca dieťa v prenosnom inkubátore vo vyššom stupni vývoja sú skrátka veci, ktoré v hrách nevidíte každý deň. O to viac, ak nie sú len nejakou vedľajšou vrstvou v príbehu, ale hlavnou líniou, ktorá navyše priamo ovplyvňuje hrateľnosť.

Ak ste náhodou nezachytili, v hre sa dostávate do postavy Sama Portera Bridgesa (Norman Reedus), ktorý dlhé roky pracuje ako nosič - kuriér. Toto inak štandardné zamestnanie sa vo svete Death Stranding stáva veľmi cenným. Ľudia, ktorí vykonávajú túto profesiu sú prakticky jediní, ktorí dokážu odvrátiť blížiacu sa katastrofu - a teda najmä Sam. Sú ochotní vydať sa von, do už rozbitého a veľmi nebezpečného prostredia, v ktorom na každom kroku číha obrovské nebezpečenstvo. Musíte si dávať veľký pozor na nebezpečný dážď, ktorý pri kontakte so všetkým zrýchľuje čas, či už spomínané príšery - BT. V podstate ide o nebezpečné entity, ktoré sa všetko živé snažia stiahnuť na „druhú stranu". Ak sa tak stane, na rad prichádza súboj s entitou, ktorú ak neporazíte, dokážete sa opätovne oživiť a vrátiť sa naspäť do sveta živých, no vaša prehra nezostane bez povšimnutia. Na mieste, kde ste prehrali, zostáva veľký kráter.

Hra teda nie je len o kráčaní pustým svetom, ale aj o súbojoch. Do rúk dostávate rôzne typy zbraní. Postupne získavate ďalšie a ďalšie, prípadne vylepšené verzie pôvodných. Môže ísť o klasické automatické zbrane, no taktiež raketomety či granátomety, ale aj zbrane so špeciálnymi nábojmi určenými presne proti spomínaným entitám. Prítomnosť týchto entít vám prezrádza aktivácia vášho BB, ktorú vždy sprevádza animácia. Tá sa spúšťa zakaždým. Ak ju vidíte dva-trikrát, ešte to akceptujete, no ak sa spustí po tridsiaty raz, už to môže byť otravné. Vy sa snažíte zachrániť si svoj život, získať čas a hra vás opätovne spomaľuje rovnakou animáciou. A takýchto animácii je v hre viac. 

Vaše cesty bývajú dlhé. Teda väčšinou, no sú, pochopiteľne, aj kratšie. Všetko ale závisí od vašej stratégie, schopností a odvahy. Chcete radšej ľahšiu cestu? Nezostáva vám nič iné len obísť hory. No, samozrejme, môžete ísť aj priamo cez ne, čo vám ale nemusí cestu skrátiť, práve naopak. Stačí, že sa niekde zapletiete, spravíte zlé rozhodnutie a musíte sa vracať späť. Skutočne je tu veľmi dôležité plánovanie, a to už pred začiatkom cesty. Náklady, ktoré doručujete, majú desiatky kíl, vaša nosnosť je 130 kg a viac, no to neznamená, že s takýmto nákladom aj môžete chodiť. Pre Sama je to náročné, a tak každé kilo, ktorého sa môže zbaviť, je veľká pomoc.

Všetko si musíte nosiť so sebou - nielen spomínaný náklad, ale aj zbrane, krvné transfúzie či nástroje na stavbu rôznych budov. Taktiež potrebujete suroviny a to všetko má množstvo kíl. Tu rozhodne nečakajte nič také ako v iných hrách, kde si zoberiete plný inventár predmetov a vaša postava skáče bez problémov z jednej budovy na druhú. Bohužiaľ, ráta sa tu každá drobnosť. Naozaj sa musíte vybaviť s rozumom a taktiež si dobre naplánovať cestu. Hra vám totiž nikdy neukazuje ideálnu trasu. Tú si musíte nájsť sami, a to buď priamo v teréne, alebo si ju aspoň stroho naplánovať cez mapu.

Sama musíte mať stále pod kontrolou, pod prstami totiž máte obe jeho ruky, v ktorých môžete niesť ďalšie predmety či s nimi lepšie udržiavať stabilitu. Prirodzených prekážok tu máte hneď niekoľko, pričom každú môžete prekonať iným spôsobom. K dispozícii sú už pomaly legendárne rebríky, no nechýbajú tiež laná či futuristické lanovky. Cestovanie vám uľahčia aj podporné exoskelety, ktoré vám môžu pomôcť kráčať rýchlejšie, ľahšie zdolávať hory či hlbší sneh. V istom momente však budete môcť používať aj rýchle cestovanie, ktoré vám ale nie je v hre predstavené takto jednoducho a obyčajne, ale opäť pekne zapadá do príbehu hry. Každopádne, takmer každý výlet po vlastných nohách je naozaj veľmi náročný a zdĺhavý. Keďže ide o hlavný prvok hrateľnosti, je celkom dobre prepracovaný a v podstate som s chôdzou nemal žiadny väčší problém. Občas sa síce stalo, že Sam reagoval až príliš prehnane aj na menšie nerovnosti, no to sa dá prehliadnuť. Veľkou pomocou však je, že budete môcť využívať vozidlá. Ide o motorky či nákladné autá, ktoré sú ale na batériu a teda nedokážu prejsť na jedno nabitie úplne všade. V takom momente prichádza rad na vás a stavbu generátorov.

Generátory sa však nedajú postaviť všade, ale len v oblastiach, ktoré ste už pripojili do siete. Po celej mape USA sú totiž rozmiestnené rôzne stanice, ktoré musíte prepojiť a vytvoriť tak celistvú sieť, ktorá pomôže opäť obnoviť Ameriku. Cestovanie si môžete uľahčiť aj ďalšími stavbami - mostmi či dokonca obnovou pôvodných ciest. V takom prípade musíte pôvodné stanice zásobiť potrebnými materiálmi, ktoré nakoniec obnovia jednotlivé úseky ciest. Síce vám táto výstavba môže zabrať nejaký čas, no v konečnom dôsledku ho môžete ušetriť pri opätovnom a rýchlejšom cestovaní po mape. Navyše mapa hry je dosť veľká, aj keď možno nie až taká, akú som čakal, no ak by ste po dokončení hlavného príbehu chceli pokračovať v hre ďalej, určite máte ešte čo skúmať.

Ešte by som sa ale vrátil k vozidlám, keďže tie ma oveľa viac potrápili z pohľadu ovládania. Štandardne s nimi problém nie je, no v kopcoch a v náročnejších terénoch ma nákladiaky vedeli priviesť pomaly do zúfalstva. Rozumiem, že jazdiť s nákladiakom, ktorý je naložený niekoľkými stovkami kíl nákladu, nie je úplne jednoduché a nie sú na to presne stavané, no občas sa dokážu správať až veľmi proti tomu, čo od nich chcete. Problém by to nebol, ak by to ich protivné ovládanie dávalo vždy zmysel, no niekedy to skrátka odporuje tomu, čo vidíte na obrazovke. Raz vozidlo s takým terénom má problém a potom zas nie. Chcete, aby odbočilo doľava, no ono si cúva z kopca a ešte k tomu do úplne inej strany. 

Všimol som si, že reakcie vozidla nie sú vždy okamžité, a teda ak sa auto rozbehne dozadu a vy ho chcete zastaviť, niekoľko pokusov zaberie, kým vôbec kolesá zareagujú na to, čo od nich chcete. Stáva sa to dosť často pri zmene zo spiatočky na pohyb vpred a naopak. To nemusí znieť ako veľký problém, no keď sa už pustíte nejakou trasou, míňa sa vám batéria a ste v oblasti, kde sa nedá stavať a ste ešte ďaleko od cieľa, problém je to už dosť veľký. Musíte auto nechať autom a ísť ďalej po vlastných nohách. Zložitým terénom, s veľkým nákladom a ešte celkom dlhú vzdialenosť. Do toho vám môže ešte prísť stretnutie s BTs a o zábavu máte postarané. A to vôbec nehovorím o tom, keď dostanete náklad citlivý na poškodenie, nárazy, prípadne vodu. Alebo ho musíte doručiť v stanovenom čase. Aj takéto chvíle občas prídu, a tak sa vám situácia môže ešte viac skomplikovať. Byť kuriérom vo svete Death Stranding skrátka nie je vôbec jednoduché.

Aj keď v Death Stranding, pochopiteľne, nenájdete multiplayer, vyslovene nejde o offline hru. Ak ste online, rovnako tak je aj hra a ponúka nepriamu interakciu s ostatnými hráčmi. Na jednej strane môžete spolupracovať pri preprave tovaru - doručovať môžete napríklad stratený náklad, no taktiež môžete nájdené predmety zdieľať verejne s ostatnými. Čo je ale možno oveľa zaujímavejšie, je zapracovanie online priamo do sveta. Aj ten je totiž online a často sa tu teda stretávate s budovami, ktoré postavil niekto iný. Ako presne tento systém funguje, neviem, no určite je tu pravidlo, ktoré obmedzuje počet zdieľaných stavieb a predmetov. Ak by sa totiž mali zdieľať globálne, hra by pri niekoľkých miliónoch hráčov bola nehrateľná. Pravdepodobne teda náhodne vo svete stretávate ďalších hráčov - kuriérov,  ktorí na niektorých miestach postavili most, položili rebrík či natiahli lano. Veľmi vám môžu pomôcť generátory, ale aj takzvané časodáždniky, ktoré vás chránia pred nebezpečným dažďom.