Death Stranding

Hideo Kojima. Meno, ktoré mi nič nehovorilo, nikdy som nehral žiadnu jeho hru. Registroval som len to, že ho mnoho ľudí oznacuje za špičkového producenta videohier, majstra svojho remesla. Ale tiež mnoho ľudí tvrdí, že jeho hry sú preceňované a priemerné. Death Stranding som vnímal v tomto duchu. Niekto tvrdil, že je to majstrovské dielo, niekto zase hovoril o preceňovanom, nudnom simulátore chodenia. A tak som si kúpil prvú hru od pána Kojimu s tým, že to možno po niekoľkých hodinách unudený odinštalujem. Výsledok je však taký, že som jeho hru dohral za 50 hodín počas desiatich dní. Stráviť v hre v priemere 5 hodín denne, deň za dňom kým nebol koniec. To sa mi už nestalo veľmi dávno. Death Stranding ma úplne pohltil a držal od začiatku do konca. A prečo to tak bolo sa pokúsim teraz napísať.

Príbeh (stručne, bez spoilerov)

Pokazila sa realita. Na svete ostala žiť len hŕstka ľudí, ktorí musia žiť v podzemných základniach a bunkroch, vonku sú totiž ,,tí druhí" a prší časodážď, ktorý všetko ničí. Posledné zvyšky civilizácie držia pohromade kuriéri, ktorí distribuujú materiály, životné potreby, ale aj informácie medzi základňami. Niektorí majú schopnosť DOOMS, preto nemôžu umrieť. Dokážu sa vrátiť z brehu medzi životom a smrťou späť na svet. A vy ste jeden z nich. Dokážete tiež vidieť ,,tých druhých", pretože máte produkt tajného výskumu vlády, BB. Ešte nenarodené dieťa, ktoré je uviaznuté medzi životom a smrťou a nie je naviazané na realitu. Ste najlepší z najlepsích a dostanete úlohu prepojiť všetky podzemné základne chirálnou sieťou, ktorá zjednotí krajinu a obnoví prenost dát a informácii medzi všetkými.

Čo sa vlastne stalo so svetom? Prečo sa zrútila realita? Prečo ak sa mŕtvi do 48 hodín nespália, explodujú a vytvoria kráter veľký ako mesto? Kto sú tí druhí? Oni pokazili realitu? Alebo je to úplne inak. Kto a za akým účelom vytvoril BB? A hlavne môj rozkošný BB, s ktorým som si počas cesty vytvoril vzťah a závisí na ňom môj život... Hovoria predstavitelia vlády vo všetkom pravdu? Je všetko tak ako sa to javí alebo úplne inak? Otázok je samozrejme viac, ale nechcem vyzradiť všetky. Príbeh je proste parádny, šialený a má epické zakončenie. Mal som zimomriavky po celom tele.

Audiovizuál, atmosféra a technické spracovanie

Hneď na začiatok musím povedať, že autori dostali k dispozícii jeden z najlepších enginov súčastnosti. Ak nie najlepší. Hra vyzerá jednoducho fantasticky a je v príkladnom technickom stave. Nestretol som sa so žiadnymi bugmi, glitchmi. A užijú si ju v krásnej grafike aj hráči so slabšími zostavami. Dôkazom sú priložené screenshoty. Hral som na dnes už starej a slabej grafickej karte GTX1650 4GB v 1080p rozlíšení, s maximálnymi detailami a hra si vačšinou držala +-60 fps. Framedropy som pocítil len pri jazde motorkou cez husto zastavanú oblasť. Celú hru sa budete kochať nádhernými výhľadmi.

Užijete si hory, lesy, zasnežené vysokohorské oblasti, kamenné pláne, pozostatky zničených miest, krásne rieky, bažiny, ale hra vás zavedie aj na iné zaujímavé miesta mimo reality. Všetko má veľmi kvalitné textúry a vyzdvihnúť musím tiež nasvietenie a efekty. Čím sa naozaj môže hra pochváliť sú filmové scény. Špičkové animácie a dabing, výborné herecké výkony. V tomto ohlade ide o naozaj vrchol hernej tvorby. Všetko dopĺňa výborný soundtrack, ktorý autori dávkujú presne tak, ako by ste chceli. Hudba vám zahrá pri presune cez dlhú lúku či zasneženú dolinu. Vačšinu času vás nechávajú vychutnať si atmosféru sveta s pokazenou realitou plného ,,tých druhých" a zničeného časodažďom.

Atmosféra je ďalší aspekt hry, ktorý si zaslúži pochváliť. Svet si berie príroda a ,,tí druhí", ktorí sú tam, kde prší. Keď vás zbadajú a začnú útočiť, váš BB začne plakať. Vidíte ich, len keď stojíte a sú blízko vás, inak vám ich približnú lokáciu ukazuje len nástroj, ktorý nosíte na ramene. Keď začne pršat časodážď či snežiť časosneh, musíte sa ponáhľať, lebo zničí váš drahocenný náklad. Cestu Vám znepríjemňujú aj ozbrojení separatisti. Zo sveta sa stalo veľmi nehostinné miesto a vy ste na všetko sám.

Hrateľnosť

Asi najkontroverznejšia súčasť hry. Je to naozaj len nudný simulátor poslíčka? Nemôžem s tým suhlasiť. Vytvoril Kojima nový žáner, niečo revolučné? Takto by som to nepovedal. Ale konečne je tu niečo aspoň trošku inovatívne, nezvyčajné, popierajúce tvrdenia, že už sa nedá prísť s ničím novým a všetko tu už bolo. Áno asi to nebude hra pre každého. Mne však hrateľnosť perfektne sadla a Death Stranding ma bavil od začiatku až do konca. Plánovanie výbavy, cesty, sledovanie počasia, stavba infraštruktúry, stealth aj akcia. Skúsim to jednoducho popísať na príklade. Prijmete úlohu a uvidíte, aký veľký a ťažký je náklad, ktorý máte odniesť. Otvoríte si mapu, v ktorej mimochodom budete tráviť viac času ako v iných hrách. Pre zaujímavosť, je viac ako 6 krát vačšia ako mapa v treťom Zaklínačovi. Pozriete si kam máte ísť a začína plánovanie. Odsledujete si predpoveď počasia, pretože časodažďu sa chcete podľa možnosti vyhnúť. A teraz nastávajú mnohé otázky a dilemy.

1) Pôjdem cez hory kde neprší a zoberiem lezeckú vábavu a materiál na stavbu lanovky, ktorá mi v budúcnosti urýchli a uľahčí cestu keď tadiaľto pôjdem. Za horami sa zastavím v bunkri, ktorý je po ceste, dobijem baterky môjho skeletu. Kúpim nové topánky, lebo moje už dosluhujú, zoberiem materiál na stavbu mostu a budem pokračovať k rieke. Tá je moc veľká na to, aby som cez ňu prešiel. Postavím most a popri rieke pojdem cez územie separatistov stealth štýlom, pretože na zbrane už nebolo vo výbave miesto. Keď to zvládnem, zastavím sa v neďalekej základni, kde doplním výbavu a zoberiem motorku, lebo ma čaká dlhá pláň. A za ňou posledná hornatá prekážka.

2) Pôjdem kratšou trasou, horou cez časodážď, zoberiem lezeckú výbavu a materiál na stavbu časodáždnika, keby moc poškodil zásielku. A zbrane účinné proti ,,tým druhým", lebo tam kde prší určite na nich narazím. V tom prípade nesmiem zabudnúť na krvné tranfúzie, lebo tieto zbrane strieľajú muníciu s mojou krvou. Za horou sa zastavím v neďalekej základni, kde rýchlo ukludním v zariadení môjho BB-ho, pretože sa mi cez ,,tých druhých" nepodarilo prejsť stealth štýlom a súboje ho veľmi rozrušili. Keď jeho vitalita klesne na nulu, vôbec ich neuvidíte a máte problém. Zoberiem tam zbrane účinné proti ľuďom a cez nasledujúce územie separatistov prejdem rýchlejšie, akčným štýlom. A ďalej motorka, rieka, hora,...

Samozrejme mohol by som písať ďalej, možností je neúrekom. Treba ale naozaj dobre plánovať a vhodne navoliť výbavu, pretože kratšia cesta nakoniec môže byť oveľa dlhšia alebo ju nezvládnete vôbec. Môžete na niektorých úsekoch stavať diaľnice, čo je síce zdĺhavejšie a náročné na materiál, ale v budúcnosti vám výrazne pomôže. Môžete prenášať viac materiálu na vznášadle, ale v tom prípade zabudnite napríklad na používanie lanoviek, ktorých som ja osobne postavil veľa. Stavať však môžete len v lokalitách, ktoré ste už napojili na chirálnu sieť, na to musíte myslieť. Môžete tiež využiť rýchle cestovanie, ale bodov je málo a prídete o celú vašu výbavu, takže som ho použil za celú hru asi 3 krát. Výborné je, že novú či vylepšenú výbavu a zbrane dostávate prakticky celú hru, stále sa možnosti zlepšujú.
Rôzne skelety každý vhodný na iné použitie, kyslíkovú masku, topánky, rukavice, lezecké kotvy, vznášadlo, granáty, pušky, raketomety, a tak ďalej... Spomenúť musím aj samotnú chôdzu. Nie je to úplne jednoduchá chôdza ako v iných hrách. Musíte udržiavať rovnováhu, dávať pozor kam šliapete. Hlavne ak si na chrbát naložíte príliž veľa. Ak budete padať, zásielka sa poškodí. Môže sa vám kľudne stať, že prejsť cez ťažký horský úsek jednoducho bude príliž náročné a budete musieť časť výbavy nechať na mieste. Niekto by mohol tvrdiť, že hrateľnosť je trochu repetitívna. A asi má pravdu. Ale vadí to, keď vas to veľmi baví a
považujete ju za výbornu? Podľa mňa nie.

Pozornosť si tiež zaslúži unikátny asynchónny multiplayer, v ktorom si s inými hráčmi navzájom pomáhate. Zdieľate si medzi sebou stavby, rebríky, lezecké laná, výstražné tabule, ktoré vás upozornia na rôzne nebezpečenstvá... Nemusíte sa však obávať, že by váš svet bol zahltený stavbami iných poslíčkov a vy nebudete mať čo robiť. Je to nastavené veľmi dobre. Váš postup len mierne uľahčia. A vy zase ten ich postup. Navzájom si vaše stavby a pomôcky lajkujete, v menu máte prehľad o tom, kto vám dal koľko lajkov a ktorá vaša stavba ich získava najviac a tak pomáha ostatným. Ja som napríklad postavil časodáždnik na veľmi vhodnom mieste a ten získal stovky lajkov. Tiež dlhú diaľnicu, ktorú som vybudoval medzi dvoma mestami používalo veľmi veľa hráčov. Ak takto však hrať nechcete, toto všetko si viete vypnúť alebo nastaviť tak, aby ste mali vo svojom svete od ostatných hráčov viditeľné napríklad len výstražné tabule a nič iné.

Čo dodať na záver. Z prvotných obáv, či ma bude Death Stranding baviť hrať viac ako pár hodín sa stal jeden najlepsích herných zážitkov vôbec. Táto hra asi nemusí sadnúť každému, mne ale sadla dokonale a naozaj ma úplne pohltila. Veľmi ťažko sa mi na nej hľadajú mínusy. Keby som naozaj chcel dať niečo na silu do mínusov, možno trochu kolísavé tempo, súboje s bossmi mohli byť asi trošku záživnejšie. Jediná vec, čo mi výraznejšie vadila, bolo ovládanie vozidiel. Nemotorné, neskoro reagujúce, niekedy som mal pocit, že si robia čo chcú. to je však naozaj detail v kontexte toho všetkého, čo v tejto hre dostanete. Ak ste doteraz váhali, dajte tomu šancu. Možno budete prekvapení ako ja a Death stranding sa pre vás stane jednou z najlepsích hier posledných rokov.