Pomaly to začína vyzerať tak, že chce byť na Switchi naozaj každý. Dokonca aj Microsoft tam priniesol niečo z Xboxu, pričom tam prichádzajú hry, o ktorých by ste si mohli myslieť, že je nemožné ich rozbehať na takomto hardvéri. Napríklad taký Zaklínač 3 dal drobnej konzole od Nintenda poriadne zabrať, no pred nami sú aj Doom Eternal alebo The Outer Worlds. Aj preto pôsobí až trochu divne, že pri takomto záujme vydavateľov sa na Switch zatiaľ nedostalo nič od Wargamingu. A nie je to tým, že by tam nemali čo vydať. Už len World of Tanks: Blitz s crossplatform podporou by bol ideálnou hrou na Switch. Nič také tu však nie je, tak musia túto dieru na trhu vypĺňať iní vydavatelia.

Napríklad Atypical Games, ktorí toho majú na konte už pomerne veľa a to hlavne na mobiloch, no čo-to vydali už aj na iné platformy. Vo svojich hrách vás posadili do tankov, kokpitov lietadiel, no tiež vás zaviedli do radiáciou zamorenej zóny v okolí Černobyľu. Teraz sa spolu s nimi v titule Battle Supremacy - Ground Assault do tankových bojov v blízkej budúcnosti. Ak ste si ale mysleli, že by to mohla byť fajn náhrada za iné známe tankové multiplayerovky, po zhliadnutí výslednej známky vyššie ste asi zostali sklamaní.

Hra v tomto zasadení chce ponúknuť naozaj obrovské množstvo obsahu a treba povedať, že to nie je oblasť, v ktorej by autori zlyhali. Je tu toho naozaj veľa a okrem multiplayeru (na ktorý hra cieli asi primárne) tu nájdete aj singleplayerový obsah a naň naviazaný príbeh. V ňom sa ocitnete v už spomínanej neďalekej budúcnosti, kedy ľudstvo umelú inteligenciu, ktorá sa vzbúrila proti svojim stvoriteľom a považuje ich za hrozbu. To mi znie trochu povedome, ale na tom nezáleží. Len vaše pokročilé bojové tanky sú schopné túto umelú inteligenciu poraziť, a tak vyrážate do boja.

Poďme najskôr na to nudnejšie – singleplayer. Ten sa skladá z niekoľkých režimov. Je tu kampaň, ktorá pozostáva zo 14 misií, ktorými postupne prechádzate, aby ste teda nejako pokročili v príbehu a v zásade sú o dookola o tom istom, len na rôznych miestach. Pozitívom lokalít je aspoň to, že sú naozaj rozsiahle, takže sa tu s umelou inteligenciou netlčiete navzájom na parkovisku pred obchodným domom. Raz niečo bránite, potom na niečo útočíte, no nudí vás to tak, že nemáte nejaké silnejšie nutkanie v misiách uspieť. Nejako sa ale nimi prehryziete, len aby ste si odomkli všetko, čo ponúkajú. K tomu sa však ešte dostanem.

Potom tu máte režim Drills, teda vlastne niečo ako výzvy, čo je síce super a mohlo by to pekne rozšíriť hru, no je to len ďalšia nuda, keďže je dizajn tohto režimu plytký ako prúd vody, ktorý vám tečie pod nohami pri prechádzke po ceste počas jemného dažďa. K dispozícii je 6 prostredí (východná Afrika, Stredný východ, východná Európa, stredná Európa, Arktída, ostrov v Pacifiku), 5 typov misií (Stand-off, Defend, Intercept, Destroy, Escort) a tieto sa vzájomne kombinujú na 50 úrovniach, pričom každých 5 úrovní sa dostanete na rovnaký typ misie na rovnakej mape, ako ste už hrali predtým. Takže vlastne môžete opakovať to isté dookola a očakávať iný výsledok. Viete, čoho je to definícia? Výsledok sa totiž opäť líši len lepšou odmenou na vyššej úrovni.

Poslednou singleplayerovou súčasťou sú Custom zápasy, v ktorých si sami nastavíte prostredie, režim a idete na vec. Na výber je už spomínaných 6 prostredí a režimy King of the hill, Capture the base, Team Deathmatch a Last Team Standing. Teda klasické režimy, ktoré už určite dobre poznáte a po boku umelej inteligencie tu bojujete 7 na 7. Ak si chcete tank len vyskúšať, je tu aj Free roam režim, v ktorom len jazdíte po prostredí a nemusia vás trápiť žiadne ciele ani boje. Je to zhruba rovnako zábavné ako zvyšok hry, čo je obrovský problém, keďže to zábavné jednoducho nie je. Problémy musia byť niekde v jadre, lebo ak si hru rozoberieme na drobné, jednotlivé aspekty fungujú, akurát spolu to vôbec neladí.

Napríklad tanková akcia je pomerne rýchla a vedela by zabaviť, keby ste v singleplayer obsahu nečelili brutálnej schematickosti viac ako nepriateľom. Chápem, že to má byť len nejaký tréning, ale k problémom s multiplayerom sa ešte dostanem. Presne ako v iných podobných hrách aj tu musíte počítať s tým, že riadite tank. To znamená, že nabíjanie chvíľu trvá a chvíľu trvá aj to, kým sa správne otočí nielen tank, ale aj hlaveň. To isté platí pre menenie typov munície podľa prieraznosti, poškodenia a podobne. A dojem to rozhodne nebudí zlý. Rovnako ako čiastočná deštrukcia prostredia, kde síce budovy nezhodíte, no menšie prekážky vám problémy nerobia a na tých budovách viete ničiť aspoň steny.

Ten multiplayer by to naozaj celé mohol zachrániť, no bráni mu v tom jedna jediná vec – nikto ho nehrá. Akože vážne nikto. Ono sa občas môže zdať, že si svoj čas nevážim, keď ho trávim pri niektorých hrách, ale aj tu som narazil na limit, kedy som už jednoducho nebol ochotný neustále čakať na to, či nájde aspoň jedného súpera. Takže vôbec nezáleží na tom, či vie akcia v multiplayeri chytiť a či sú mapy veľké, keď sa po nich premávate tak akurát sami. Možno by hre pomohlo vydať ju aj na ďalších platformách a zapracovať crossplay, prípadne prísť len čisto s multiplayerom vo free to play podobe.

Totiž pri tomto všetkom by ste moli využiť aj jednu z mála naozaj pozitívnych stránok hry a to vytváranie vlastných tankov. Hraním postupne získavate karty a tie predstavujú súčasti tankov. Následne je už len na vás, ako si to poukladáte a čo z toho vznikne. Tank môžete vytvárať v 5 kategóriách, pričom tá posledná má ešte 3 podkategórie. Skladáte ho z motora, pásov, podvozku, veže a hlavne, pričom sú tu ešte ďalšie moduly, ako napríklad sekundárne zbrane a podobne.

Týchto všetkých vecí postupne získavate naozaj dosť, takže sa nemusíte obmedzovať. Ovplyvňujú vaše štatistiky a môžete si upraviť aj vzhľad tanku pomocou niekoľkých vzorov a tiež farieb. Len čo z toho, keď sa nakoniec na ten tank pozeráte akurát tak vy v garáži a môžete ho zobrať na testovaciu jazdu a do boja proti AI. Pritom je tu možnosť uložiť si aj tanky iných online hráčov, ktorých stretnete v zápasoch. Len keby nejakí boli.

Pritom ani technicky na tom hra nie je až tak zle. Nejaké to dlhšie nahrávanie nie je nič také strašné, no grafika je vzhľadom na mobilné korene hry príjemná a dobre sa na hru pozerá. Zaujímavé je to, ako sa hra hýbe, keď v kampani občas má problémy s prepadmi snímkovania pri určitých skriptovaných scénach, no v ostatných režimoch (a na základe voliteľných zápasov aj v multiplayeri) sa tento problém netýka priamo zápasov, ktoré bežia hladko aj pri väčších prestrelkách. Čo sa týka zvuku, na ňom sa už nízky rozpočet naozaj podpísal.

Opäť sa teda potvrdilo, že najhoršie hry na recenziu nie sú tie zlé, ale skôr tie nudné. Pritom to nudné na tejto hre ani nie je jej hlavná náplň. Všetok ten singleplayer by tu mal byť len preto, aby ste získali nejaké súčasti na stavbu vlastného tanku, naučili sa hru hrať a potom sa vrhli na multiplayer, kde by sa už zábava mala dostaviť. Ibaže sa nedostavila práve kvôli tomu, že sa nedostavili ani žiadni hráči, ktorí by si s vami zahrali. Vlastne tu tak nie je nič, čo by dokázalo Battle Supremacy - Ground Assault zachrániť a aj tých pár funkčných vecí vyznieva do prázdna. Snáď ale hra ukáže, že na Switchi je miesto pre tankovú multiplayerovku a nájde sa niekto, kto ho vyplní.