Hry podľa filmov mnohí z vás veľmi dobre poznajú a predpokladám, že to nie je v dobrom. Totiž ak by som chcel spočítať tie, ktoré sa podarili, stačila by mi asi len jedna ruka. A aj tá by mohla patriť nešikovnému drevorubačovi. Hry podľa seriálov už nie sú až také známe, no na druhej strane tu existuje viac kvalitných titulov. Hneď niekoľko ich vzniklo podľa South Parku, Simpsonovcov, VR hry sa dočkali Rick a Morty. Existuje však aj opačný extrém, teda zlé hry podľa seriálov. The Walking Dead: Survival Instinct je dobrým príkladom. Ani nedávna Narcos hra nedopadla práve najlepšie. No a teraz tu máme ďalšiu hru podľa jedného z najväčších sci-fi kultov.

Seriál Doctor Who má na konte hneď niekoľko rekordov. Na televíznych obrazovkách ho môžeme vidieť už od roku 1963 a aj keď si dal istý čas prestávku, stále bola značka živá v rozhlasových hrách, komiksoch a ďalších médiách vrátane filmu či hier. Tých už od 80. rokov vyšlo hneď niekoľko na rôzne platformy, no nejaký výraznejší úspech by ste hľadali márne. Ďalším pokusom je aktuálny Doctor Who: The Edge of Time pre virtuálnu realitu od štúdia Maze Theory. Pred hrou tak boli hneď dva náročné ciele – priniesť naozaj podarenú Doctor Who hru a zároveň priniesť podarenú VR hru.

The Edge of Time vychádza z aktuálnej seriálovej kontinuity, teda sa tu stretnete s trinástou inkarnáciou hlavnej postavy. Na rozdiel od niektorých iných hier však hlavnú (v tomto prípade už) hrdinku neovládate. Dokonca ani nie ste jedným z jej niekoľkých spoločníkov v aktuálnej sérii. Možno ste v kontexte známych príbehov nikto, no v kontexte tejto hry ste rozhodne niekto. Konkrétne niekto veľmi dôležité, keďže je na vašich bedrách zachrániť nielen našu malú modrú planétu, ale vôbec všetok priestor a čas. A to všetko z jednej zapadnutej a pravdupovediac aj špinavej práčovne.

Príbeh sa nesie presne v štýle epizód seriálu Doctor Who. Síce to nie je v štýle tých najlepších, je to len taký priemer, no aspoň to presne zapadá do schémy, ktorú dobre poznáte z predlohy. Tentoraz samotnú realitu ohrozuje entita, ktorá dokáže všetko vymazať. Nielen priestor, ale aj čas je v ohrození a to vďaka „vírusu“, ktorý to všetko dokáže vymazať, no ešte predtým vie napáchať poriadny chaos, kedy sa môžu spliesť viaceré časové línie a možno aj do pračky rovno pred vašim nosom sa dostane mimozemský tvor, ktorý tam nemá čo hľadať.

Ako to, že to dokážete vyriešiť práve vy? To sú už tie klasické wibbly wobbly timey wimey veci, aké poznáte zo seriálu. Doctorka sama nedokáže zozbierať časové kryštály, takže sa na to musíte podujať vy. Nebudete však úplne sami. Ona s vami dokáže komunikovať a viesť vás, no ani tým to nekončí. K dispozícii budete ma TARDIS, aj keď je pravda, že len na autopilotovi. Môžete však behať okolo jej ovládacej konzoly, hýbať so všetkými tými vecami a to je tak všetko. Jedna škoda je, že najnovší interiér TARDIS nie je práve najkrajší. Druhá tiež v tom, že sa nikde nedostanete. Prečo autori nevyužili možnosť ponoriť sa vo virtuálnej realite aj do iných miest tejto netradičnej vesmírnej lode?

Taktiež máte k dispozícii nový sonický skrutkovač. Ale volajme ho radšej sonic, pri písaní slovenského prekladu ma až prsty rozboleli. Ak poznáte seriál, viete, čo všetko sonic dokáže. Ak seriál nepoznáte, do rúk dostanete vlastne univerzálnu vec, ktorá autorom epizód umožňuje prísť vždy s nejakým riešením akejkoľvek zdanlivo neriešiteľnej situácie. Sonic tak dokáže skoro všetko, problémy mu však robí drevo. Čo sa týka hry, tu vám slúži hlavne na skúmanie a prípadne aktivovanie niektorých interaktívnych predmetov, keďže je The Edge of Time primárne adventúra z pohľadu vlastných očí.

Ako som už naznačil, príbeh nepatrí medzi tie najlepšie. Dokonca by som povedal, že aj niektoré epizódy adventúrnej série Doctor Who: The Adventure Games boli lepšie. Hry ako médium umožňujú búrať hranice tak, ako to ani televízia občas nevie. Mohli sme sa dočkať hneď niekoľkých Doctorov, mohli sme sa dočkať úplne nových nápadov. Toto je príliš veľká stávka na istotu, ktorá navyše trvá len nejaké 3 hodiny a nemáte sa tu kde príliš zaseknúť. Idete od jednej hádanky ku druhej, pomôcky sú vždy niekde okolo vás. Ono to fanúšikov bude baviť, ale toto nie je hra, ktorá by dokázala namotať aj niekoho, kto Doctor Who nepozná.

Je tu ale aspoň dobrý spád. Hra ponúka 5 kapitol, každá sa odohráva na úplne novom mieste a každá so sebou prináša nejakú novú výzvu. Samozrejme, prvá a posledná sú najkratšie a neočakávajú od vás až také zapojenie. Tie ďalšie tri sú už o klasickom adventúrnom hraní. Čo sa týka tém, je tu pár menších noviniek a hra sa vás neraz snaží vydesiť, no darí sa jej to len v jednej kapitole. Zároveň sa vtedy dozviete, že sa tu dá aj zlyhať a zomrieť, čo je príjemný prvok, ktorý v podobných hrách neraz chýba. Maximálne vás nechajú skysnúť na mieste, no tu môžu chybné kroky viesť k tomu, že po vás skočia niektoré z najviac nebezpečných rás vo vesmíre.

Dalekov tu síce nájdete v hojnom zastúpení, no pre mňa osobne je to rasa, ktorá je tak často používaná, až už úplne stratila svoje čaro. Zato sú tu ale Weeping Angels – sochy plačúcich anjelov, ktorí vás chcú zabiť a brániť sa voči nim príliš nedá. Vaša šanca na prežitie tkvie v tom, že sa na nich stále pozeráte. Nesmiete ani na sekundu obrátiť pohľad. Nesmiete ani žmurknúť. Fanúšikom seriálu už pri týchto inštrukciách z úst hlavnej hrdinky nabehne príjemná husia koža a začnú sa tešiť na to, čo ich čaká, aj keď to poriadne našponuje vaše nervy. Je to zároveň najlepšia pasáž celej hry.

VR hry stoja a padajú na tom, ako sú imerzívne a intuitívne, čo súvisí aj s prevedením ovládania a limitov technológie. Aj náš nedávno rozhovor s CEO Beat Games priniesol myšlienku, že hráč už po prvých sekundách od uchopenia ovládačov musí vedieť, čo má robiť. Maze Theory tak trošku odflákli uvedenie do hry, takže sami musíte zisťovať, čo tu ako funguje. Za to body rozhodne nezískajú. A aj keď hra môže výborne fungovať na prepracovanejších VR platformách, recenzovaná PSVR verzia často narážala na limity snímacej technológie, ak potrebujete uchopiť niečo, čo je mimo ideálneho zorného uhla kamery, prípadne potrebujete virtuálne predmety v hre hádzať, čo tiež nenasníma práve najlepšie. Pochváliť však musím rôzne nastavenia pohybu aj otáčania, aby si mohli vybrať aj hráči, ktorí majú s VR nejaké problémy

Okrem týchto limitov na PSVR je to však technologicky podarený kúsok. Grafika je pekná, aj keď je pravda, že prostredia až také náročné nie sú a veľa tu toho robí art štýl. Postavy tu prakticky nenájdete a aj to málo je zväčša len hologram, ktorý navyše nevyzerá najlepšie. Celkovo sa však na hru pozerá dobre a hlavne pasáž s Weeping Angels je zvládnutá vizuálne na výbornú. Z tohto ak by niekto spravil samostatnú hororovú hru, tak je na úrovni Alien: Isolation. No a potom je tu ešte zvuk, ktorý ťaží z maximálnej možnej podpory od BBC. Je tu autentická hudba, taktiež efekty, nechýba hlas Jodie Whittaker, ktorej sekundujú ďalší herci a herečky. Celé to znie veľmi dobre.

Doctor Who: The Edge of Time je hra primárne cielená pre fanúšikov a je to badať na obrovskom množstve odkazov, easter eggov a celkovo fanúšikovskej služby. Budete si užívať moment, keď sa pred vami prvý raz zjaví TARDIS a môžete do nej vstúpiť. Budete totiž pozorovať to, ako je zvnútra väčšia. Bohužiaľ, je tu však toho príliš málo na to, aby hra dokázala osloviť aj niekoho iného. Je to len jednoduchá, krátka a priamočiara adventúra s pár naozaj parádnymi momentmi, no aj mnohými takými, na ktoré hneď po dohratí zabudnete. Nie je to zlá hra, ibaže len nepríliš vyčnieva nad priemer. Virtuálna realita sa však ukázala ako veľmi dobré médium pre Doctor Who hry, teraz už len využiť ich potenciál s príbehmi a nápadmi, ktoré toto univerzum za 56 rokov prinieslo.