Trvalo to iba 23 rokov a opäť sa môžeme stretnúť s ikonickými postavami titulu, pre ktorý si mnohí kedysi kupovali prvú PlayStation. Máloktorá legenda si zaslúžila toľko pozornosti ako Final Fantasy VII, ku ktorej sa autori odhodlali urobiť toľko ďalších hier, film a najnovšie totálny remake. Všetci čo sledujú udalosti okolo tejto hry vedia, že nedostávame celú porciu originálu v novom obale, ale iba jej časť. Napriek tomu je to unikát, lebo teraz sa ponárame do známych udalostí so známymi hrdinami v top grafike namiesto hrubých modelov.

Otázok okolo spracovania je neúrekom. Kde hra skončí? Aká bude dlhá? Aké sú zmeny v súbojovom systéme? Bude aj dabing dobrý? Japonci si dali záležať a hru viac ráz prepracovali, aby ponechali existujúcu atmosféru a občas ju posunuli ďalej. Esenciálna otázka, kde sa hra skončí je viac-menej známa z trailerov i štruktúry FFVII. Fanúšikovia vedia, že po prvom akte sa hra totálne otvorila, odpadá priamy sled udalostí a nahradila ho svetová mapa a príslušná voľnosť. Z viacerých ukážok bolo zrejmé, na akú pasáž sa autori zamerali – celý megalopolis Midgar. Ale s tým súvisí aj ďalšia dôležitá voľba: dĺžka hry. Hráči prešli akt v metropole cca za 6 až 10 hodín a mnohí sa preto obávali, ako sa autori popasujú s týmto faktom a či nedostaneme iba 10-hodinovú porciu hry.

Našťastie nie. FFVII Remake síce prerába iba jednu časť hry, ale naťahuje ju do nevídanej dĺžky, ktorá osciluje medzi 30 a 45 hodinami, podľa vašej odhodlanosti, tempa a chute tráviť čas vo vybraných kapitolách. V praxi to znamená, že zatiaľ čo v pôvodnej hre ste napríklad absolvovali úvodnú časť s útokom na Mako Reactor 1 a cestu do baru Seventh Heaven približne za hodinu, tu vám trvá cca štyri. A zatiaľ čo v pôvodnej hre ste sa o 10 minút vydali na ďalšiu misiu, tu môžete vandrovať ďalších päť hodín, plniť vedľajšie úlohy či spoznávať túto štvrť.

Čo vám toľko trvá a je nový obsah taký zaujímavý? Naťahovaním na dlhší čas stráca hra pôvodnú dynamiku. Originálny pochod naprieč Midgarom bol rýchly, napínavý, prakticky nemal hluché miesta. Ikonický začiatok, kedy sa prevtelíte do hrdinu menom Cloud Strife a idete na záťah so skupinou Avalanche na odpálenie reaktora mocnej korporácie Shinra, ktorá vysáva energiu z planéty. Náčrt bezútešnej budúcnosti, kde jedna korporácia dokáže všetko a ľudkovia nezmôžu takmer nič, sa vinie celou hrou – ale do nej sú postupne vkladané útržky nádeje. Zatiaľ čo Clouda čaká čiastočný prerod osobnosti (a Remake je vlastne najmä jeho príbeh), nahliadnete aj na osudy ďalších: Tifa je detská známosť a vnútri krehká bytosť, ktorá v boji používa najmä päste. Barrett je hromotĺk, ale citlivo sa stará o skupinu i dievčatko Marlene. Esenciálna postava Aerith opradená nejedným mýtom má dôležité postavenie pre všetkých. A napokon sa tu mihne aj záhadná bytosť Red XIII. Spomínané hlasy dávajú postavám nový rozmer: japonský originál ešte viac podčiarkuje charakter a japonský pôvod.

Rozdiel medzi originálom a Remake je v hĺbke: tu odpálite reaktor a príde nová kapitola, ktorá vás pošle do vedľajšej časti Midgaru, kde sa snažíte dostať na stanicu. A vidíte zábery, čo v pôvodnej hre neboli: zdesených ľudí, sedia na ceste, zúfalo pozerajú na kúdol dymu po výbuchu zosnovanom vašou antikorporátnou skupinou Avalanche a v neskorších minútach po vás štartujú hliadky, vojaci či nebezpečné psy. Je to posun do inej sféry, ale prináša fantastické novinky: dopad vašich aktivít je lepšie zobrazený, nie každý súhlasí s vašou aktivitou a ešte tu cítite smútok ľudí na vlastnej koži. Akoby pôvodná hra bola dobrá, ale remake sa snaží ísť viac do hĺbky, lebo má na to čas, moderný engine a chce ponúknuť hráčom poriadnu sondu do života metropoly.

Ďalším dobrým príkladom sú nasledujúce kapitoly. Keď prídete do brlohu Sectoru 7, v pôvodnej hre mali pár momentov a miestností: bar, brloh Avalanche, obchod so zbraňami a pod. V FFVII Remake zrazu pôsobia ako veľká štvrť, kde sa môžete prechádzať a takmer hodinu iba počúvať vravu ľudí, ktorí sa snažia žiť svoje civilné momenty. Keď si ťuknete na mapu, vidíte zatiaľ nedostupné časti. A hra sa tu zdrží dlhšie a pridá nové postavy. Výrazne rozšíri pôsobnosť známych (najmä trio Jessie-Biggs-Wedge) a ešte vám umožní plniť menšie úlohy.

To v praxi znamená, že hra na jednej strane úspešne ponúka remake pôvodných miest a udalostí, ale zároveň pridáva kopu nových. Dostanete sa do častí, kde ste ešte neboli – napríklad miesto, kde žijú rodičia Jessie, je typ nevídanej lokality Midgaru a úplne vám mení názory, že aj takto sa tu dá existovať. Celý FFVII Remake má pri svojej dĺžke ohromný potenciál vykresliť mesto a hra pôsobí ako poriadne predlžená verzia originálu. Ako keď pozeráte režisérsky zostrih filmu, ktorý nemusí robiť kompromisy štúdiu.

S tým môže súvisieť aj istá výčitka, že zatiaľ čo originál bol na dejové udalosti poriadne hutný, FFVII Remake ich toľko nemá, resp. kadencia dramatických udalostí nie je taká vysoká. Násobne dlhší priebeh deja neskrýva toľko dramatických momentov ako pôvodná verzia, ktorá ich sekala rad za radom. Ani tu nie je núdza o nové vložené, dychberúce sekvencie, no celú atmosféru posúvajú trošku inam. Je veselšia? Ťažko. Midgar je stále miesto, ktoré trpí rozdielmi v spoločnosti a predsa tu fungujú milióny ľudí. Časť pracuje pre mocnú korporáciu Shinra a žije doslova vo vyšších častiach mesta – a tá zúbožená je rada, že im zvrchu padajú aspoň odpadky či šrot. V jednej kapitole je tento rozdiel využitý pre dramatický zoskok z tej vyššej časti do nižšej – v pôvodnej FFVII by ste takú sekvenciu hľadali márne, v remake má pamätné miesto a ešte aj pasáž tesne po zoskoku vás prekvapí istou melanchóliou či nádejou.

O dobré, silné momenty nie je núdza, no ako sa FFVII Remake prakticky hrá? Novinka je rozdelená do 18 kapitol a spočiatku máte pocit, že bude príliš rozdrobená. Kapitoly však nasledujú štruktúru príbehu a každá vyznieva inak. Dokonca sa tento pocit prenáša aj na celkový dojem z hry: z jednej máte pocit, že je už príliš naťahovaná, druhá vám dáva nečakanú voľnosť a vedľajšie questy, iná pridáva adrenalínové sekvencie. Vďaka kapitolám je však hrateľnosť rozmanitá, nie je fádna a striedajú sa rozmanité pasáže.

Štýl sa posunul a z pôvodnej hry, kde sa striedali chodiace pasáže a taktické súboje, do ktorých sa vám vždy prepínala obrazovka, sa vykľula dynamická akčná RPG. Žiadny izometrický ani 2D pohľad zboku, celá hra sa odohráva z pohľadu tretej osoby a súboje prebiehajú v rovnakom prostredí, kde sa hýbete. Pri súbojoch si môžete vybrať z obtiažnosti i spôsobu – ak preferujete starý štýl, voľte Classic, kde sa slobodne pohybujete, útočíte či blokujete údery, ale čakáte na nabitie ukazovateľa pre mágiu či špeciálny úder. Alebo si volíte medzi Easy (náročnosť ako Classic) a Normal, kde je hra ešte akčnejšia a má najbližšie ku Final Fantasy XV. Napriek tomu ako konzervatívny hráč hrám na Classic, aby som aspoň chvíľu mohol preťukať možnosti v prehľadnom menu: tu sú moje schopnosti, tam ponuka mágie (nechýbajú tri stupne v štýle Fire-Fira-Firaga, čím vyšší level, tým viac MP zožerie, ale robí väčšiu paseku), občas sa ukáže limit s mocným zásahom.

FFVII Remake zmenil síce štýl súbojov, ale inak rešpektuje množstvo existujúcich faktorov. Napríklad zbrane majú rovnaký názov a dostávate ich približne na rovnakých miestach. Novinkou je možnosť získavať ďalšie atribúty pri investícii do ich rozvoja – napríklad aj základný meč vám umožní získať ďalšie zdravie, viac sily či obrany. Samostatné diagramy vývoja sú dobrou motiváciou pre získavanie tzv. SP. A pre každú zbraň máte samostatný diagram, takže ani nevadí, že zbraní nie je v hre príliš veľa, lebo stále máte čo zveľaďovať.

Ďalším dôležitým systémom sú matérie. Vkladáte ich do zbraní a treba si pozorne vyberať, akú si zoberiete, lebo podľa nej sa vám upravuje ponuka mágie. Chcete mať Clouda za liečiteľa alebo skôr Tifu? Tak tej osobe vložíte matériu do meča alebo inej časti výbavy. Matéria má rovnako isté levely – dva až päť a zbiera vlastné úrovne skúsenosti. Ak máte matériu v zbrani dostatočne dlho, odblokujete si vyššie stupne mágie či možnosti. Aj po 23 rokoch sa ukazuje systém matérií ako brilantná záležitosť: málokedy môžete mať k dispozícii všetky a preto sa rozhodujete pri limitovanom počte slotov, s akou výbavou ísť do boja. Potrebujete ohnivé, ľadové i bleskové formy mágie naraz? Alebo vám eventuálne budú stačiť iba niektoré?

Postavy naberajú skúsenosti, zvyšujú levely a na pohľad sa zdá, že tých bodov je tu neúrekom. HP na zdravie, MP na mágiu, AP pri matérii, SP pri zbraniach. Súbojový systém je však chytľavý aj vďaka tomu počtu bodov, lebo stále máte chuť si čosi zvýšiť – získať vyšší stupeň liečenia. Alebo nový bod pre zbrane. Či celkový level. Aj vďaka tomu je tréning či grindovanie celkom zábavné, lebo sami si hľadáte motiváciu pre bežné súboje.

Prirodzene, najlepšie sú súboje s bossmi, zatiaľ čo slabiny hľadáte aj pri klasických oponentoch, až bossovia vás nútia hrabnúť hlbšie do kapsy, mágie a skúšať aj najmocnejšie ťahy, vyvolávanie. Vyvoláte si Ifrita či iného mýtického pomocníka a ten svetelnými efektmi i údermi zaplaví celú obrazovku. Ale hra vám povolí používať ich iba vo vybraných pasážach, takže sa nestačia zunovať.

Súbojový systém je teda vo veľkej miere odlišný. A dokážem to ľahko posúdiť, lebo paralelne mám rozohraný FFVII originál aj na PS Vita. Tam sa snažím zvyšovať levely, motivujem sa do náhodných súbojov a má to svoje archaické čaro. FFVII Remake pristupuje k hráčovi aj intuitívnejšie a vďaka väčším lokalitám sa trénuje ľahšie.

FFVII Remake ponúka zaujímavé nevídané lokality. Ale na druhej strane v neskoršej fáze hry začínate mať pocit, že expanzia je na úkor variability. Navštevujete podobné koridory, kanály, industriálne oblasti a pochopiteľne, Midgar nič iné neponúka na rozdiel od celej hry, ktorá nasadila násobne viac pestrejších miest. To neznamená, že by bol dizajn nudný, hoci občas sa pri nútenom rozšírení hry dopracujete k istému vyčerpaniu.

V tom smere pôsobia osviežujúco minihry. Môžete si zahrať šípky a poraziť niektorých borcov na body. Je tu tréningová pasáž na drepy, aj tancovanie. A mnohých poteší pasáž s motocyklami: dynamická, dravá, akčná, bláznivá. Autori pochopili volania fanúšikov a rozšírili ju. A takto by sme mohli vymenovať aj ďalšie miesta ako starý známy Wall Market a jeho šarádu. Autori rešpektujú vo veľkej časti pamäť fanúšikov a snažia sa vybaviť čo najviac spomienok a využiť ich pre nejaké prekvapenie, rozšírenie alebo bonus.

A všetko funguje až do záverečných momentov, resp. vybraných pasáží. Nakoľko nie je možné (ani korektné) spomínať v recenzii bolestivé body, spomeniem iba fakt, že FFVII Remake nemá svoj názov náhodou. Väčšina hráčov bude od prvých kapitol podozrivo poškuľovať po nových bytostiach a iní sa budú spokojne usmievať až do záveru. Osemnásta kapitola so zákazom spoilerov má však neskutočnú moc ovplyvňovať vás vo finálnom hodnotení – budem úprimný, berie mi elán z prejdenej hry a nenapĺňa ma len optimizmom do ďalších častí. Ešte nevieme ako ich autori uchopia a ako sa budú vyvíjať ďalšie osudy našich známych, ale už teraz je zrejmé, že FFVII Remake je čosi viac ako prvotná FFVII v lepšej grafike a iným súbojovým systémom. A zatiaľ čo takmer v celej hre systém rozširovania fungoval, záver ho miestami postaví na hlavu. Tetsuya Nomura si povedal, že do FFVII univerza prinesie prvky z konvolútnej série Kingdom Hearts – ale som si istý, že po prejdení hry akurát rozdelí hráčov do dvoch táborov. A kto vie či súhlasný bude taký početný ako ten druhý... Možno tvorcovia podvedome rátajú aj s takými reakciami a podľa nich sa pustia do vývoja ďalšej časti.

Nováčikovia to azda nebudú mať s FFVII Remake také ľahké. Môžu sa stretnúť s výborne napísanými postavami a ak sa zamerajú najmä na príbeh Clouda a jeho vývoj charakteru, získajú veľa. Aj ostatné postavy sú výborné, ale finiš posúva toto dielo do inej roviny ako bol originál. Aj po dohraní si preto myslím, že FFVII Remake je skôr vhodné hrať so znalosťou originálu a nie ako prvú hru. Stále však platí, že FFVII Remake je výborná hra, pokiaľ ide o hrateľnosť a obstála by teoreticky aj ako hra s iným názvom, možno aj ako FF XVI...

Kam povedú kroky autorov v budúcnosti, nevedno. Napriek rozpačitému pocitu zo záveru však majú pre nás výbornú hru, na ktorej sa dá budovať ďalej. Hráči by určite radi zavítali do ikonických oblastí, zmerali si sily s ostatnými nepriateľmi a otázny bude príbehový rámec, v ktorom sa budú pohybovať. Ako maximálna pocta fanúšikom však funguje – máloktorá hra dostane po viac ako 20 rokoch takú pozornosť a umožní vám zažiť buď rovnaké, alebo dokonca nové zážitky v obľúbenom svete s ikonickými postavami. V tom smere si splnil FFVII Remake úlohu na sto percent. Výslednej hre však zo skóre uberám najmä kvôli dejovému záveru.