THOSE WHO REMAIN |
THOSE WHO REMAIN |
Ďalší z nekonečného zástupu hororových titulov, ktorý sa nás pokúša vystrašiť pri pochodovaní vpred krvavou zápletkou, otvára svoje dvere a pánty samozrejme nepríjemne škrípu. Zostáva otázkou, či sa vám bude chcieť vôbec do nich vstúpiť. Dvier je v Those Who Remain požehnane, často na miestach, kde by ste ich nečakali. Roland z Temnej veže sa len sarkasticky uškrnie. Hráčovo prahnutie po novom dobrodružstve však niekedy nemožno zastaviť a preto vstúpi. Očakávaniam napínavého zážitku odolá málokto – a dostane obyčajný príbeh, ktorý ničím neprekvapí, iba tak neustálym zomieraním.
Áno, strašidelných hier, v ktorých desivé prízraky noci nerozsekáte mačetou, je stále viac. Nebojujete, ale utekáte. Práve pred nočnou morou, ktorá je raz zastúpená davom podivných postáv, inokedy ťažko opísateľným nepriateľom so stavbou tela minimálne z pekla. Tí vás stopujú a naháňajú po celom priestore, takže sa snažíte s nimi obchádzať. Hlavný hrdina je už po tradičnej amnézii značne dezorientovaný, čriepky svojej minulosti skutočného života odhaľuje postupne a že sa stalo niečo nepekné, zistíte hneď na začiatku. Nikde nik nie je, vy ste stratili dcéru pri autonehode, dievča Annika bolo zavraždené, avšak celý prípad vyšumel do stratena aj vzhľadom na to, že svoje prsty v ňom má namočené aj šerifov syn. Menších príbehov mestečka Dormont nájdete hneď niekoľko a podobne ako Kingove Derry, aj tu je tých nešťastných náhod trochu viac. Len škoda, že na spojení mikrosvetov už nik nezapracoval a hra tak nevygradovala do veľkého finále, ale zúfalo zapadla v nánosoch obohratých klišé.
Hľadanie jednotlivých častí príbehovej skladačky vás postupne prevedie celou zápletkou, dovolí rozhodnúť sa, či hlavným protagonistom odpustíte, alebo ich necháte zhorieť v pekelných plameňoch. Nesmiete zaváhať ani vy – musíte sa držať na svetle, inak nasleduje krutý exitus a desivé tiene so žiariacimi očami vás rozsekajú na tie najmenšie kúsky. V praxi to znamená, že väčšina hádaniek sa nesie v snahe zapnúť svetlo, spojazdniť generátor, odomknúť dvere, za ktorými je istotne tlačidlo, ktoré vás posunie ďalej. Žiadne náročné rébusy, pri ktorých by ste sa nadobro zasekli. Hádanky sú skôr environmentálne: musíte nájsť kľúč, otvoriť skrinku a nájsť poznámku, ktorá vás posunie ďalej a podobne.
Alebo sa presuniete späť v čase pomocou portálov, ktoré tu zohrávajú dôležitú úlohu. Odstránite dosky blokujúce dvere alebo nájdete predmet, ktorý vám momentálne chýba. Nebolo by na tom nič náročné, keby niektoré stopy a predmety neboli ukryté pred hráčovým pohľadom tak nezmyselne, až to zabolí. To, že som mal nájsť kúsok papiera, ktorý bol pod žltou miskou, mi nik ani len nenaznačil. Manipulácia s predmetmi je bohatá, môžete ich nadvihnúť, posunúť, presunúť alebo aj hádzať. Detektívna práca sa k walking simulátoru príliš nehodí, navyše ak je 99% týchto akcií iba vatou. Ak ste si užívali šuflíkové orgie v Shenmue III, v Those Who Remain zažijete aspoň menšie uspokojenie. Menšie, lebo tu v skrinkách nenájdete nič, všetko je prázdne, iba občas na vás vyskočí dopis alebo kľúč.
Pátranie po chybách vlastnej minulosti je lineárne. Občas tušíte, čo máte spraviť a jednotlivé úrovne sú uzatvorené a nie príliš rozsiahle. Zúfalým skúšaním všetkého aktívneho sa napokon dopracujete k vyriešeniu úlohy, ale hrateľnosť je značne oklieštená, zábava prudko klesá. Keby sme len skúmali stopy z minulosti, odhaľovali tajomstvá iných ľudí a vo vybraných momentoch rozhodovali o odpustení alebo potrestaní, bolo by to fajn. Rozdielne konce dnes už nikoho neohromia, ale bola by to aspoň mierne nadpriemerná zábava. Napínavá, s obsahom o polovicu osekaným o zbytočný balast a tri-štyri hodiny trileru by boli oceňované zlatom. Zbytočný návrat k umelému naťahovaniu hernej doby výrazne ukrajuje z celkovej atmosféry.
Navyše tu samozrejme musia byť bubáci. Tí, ktorí vás rozsekajú, ak vstúpite do tmy, sú jasne čitateľní. Viete, ako sa im máte vyhnúť a ak chcete prejsť ďalej, hľadáte vypínač alebo iný zdroj svetla. Lenže potom sa raz za čas objaví spotvorená matka, pred ktorou musíte utekať. Poznáte tie momenty: zrazu zhasne v dome svetlo a vy musíte utekať od nej preč a čakať, kedy vám skript otvorí správne dvere, ktoré sa s tresnutím v inkriminovaný moment zabuchli. Na prvýkrát to dáte iba tak náhodou, opakovaním sa pohltenie a strach už dávno vytratil. Takže idete odznovu, tu musíte ísť vľavo, pretože skriňa sa zrazu presunie do chodby, tamto rýchlo do stredu, lebo vaňa vám zahatí cestu, tuto treba chytiť stoličku a odhodiť ju, v bludisku z presúvajúcich sa skríň kľučkujete po pamäti. Opakovane vás naháňajúca matka skôr irituje svojim vrieskaním ako straší.
Nič to, dá sa to prežiť. Potom sú tu však hliadkujúce monštrá. Zvyčajne obrovských rozmerov, chodia sem a tam, pátrajú po vás a vy v provizórnom bludisku hľadáte niečo iné. Najlepšie je, ak netušíte čo. Občas vám skrsne v hlave, že musíte zapáliť v správnom poradí sviečky s číselným označením podľa veku, kedy bola Annika zavraždená. Alebo podľa počtu sviečok dávate na oltár počet sošiek. Hra občas poradí, no skôr nenápadne. Na všetko prídete, avšak neustále ukrývanie sa, utekanie pred sliediacim monštrom, čakanie, kedy dokončí svoju obhliadku na náhodne zvolenej trase – je to proste nuda. Aj kvôli mizerným save pointom, ktoré sú často príliš ďaleko od seba a opakovaním týchto nezmyselných pasáží (hlavne ak ešte netušíte, čo máte vlastne robiť) ma hra iritovala natoľko, že som ju radšej vypol a zabudol na inak celkom fajn minipríbehy. Síce plné klišé (tvrdý otec učiaci svojho syna vojenskej disciplíne,...), ale dali sa stráviť.
Hranie často skĺzlo k stereotypnému blúdeniu na obmedzenom priestore. V porovnaní so Someday You´ll Return sa však nie je na čo pozerať. Nie, že by bola Those Who Remain vyložene vizuálne ohavná, no s ťažkosťami môže zdola pozerať na priemerný vizuál dnešných dní. Keby bolo lokácií o polovicu menej, ale boli by omnoho viac vyšperkované, interaktívnejšie, nie tak repetitívne a umelo pôsobiace, neexistoval by dôvod sťažovať sa. Načo nám je policajná stanica, knižnica, tajomné domy, obchodný dom, kostol či rôzne fantasmagorické exteriéry, keď to celé pôsobí dojmom, že tu dané miesto je iba preto, aby si ho vývojári odškrtli zo zoznamu? Opakujúce sa objekty, občas nelogické umiestnenie alebo vyslovene prvoplánovane zapratanie priestoru generickými krabicami, bije do očí. Tobôž, ak je to celé v podpriemernej grafike, s mizernými animáciami. Ozvučenie je skôr strohé, ale funkčné, hudbu takmer nepočuť. Výkriky, buchot či iný lomoz – to všetko je dobre známe a funguje vždy.
Those Who Remain nie je vyslovene zlou hrou. Len nemá čím prekvapiť, vlastne ani zaujať. Príbeh by mohol fungovať, len je plný klišé a útržky, z ktorých sa niečo dozviete, sú často zbytočne naivné. Technické spracovanie nemá šancu zaujať, no miest, ktoré navštívite, je viacero a rozumne sa striedajú. Nechýbajú ani stealth pasáže, avšak sú skôr otravné, adventúrne prvky zas zbytočne týrajú hráčov tým, že netušíte, čo od vás hra vlastne chce. Strašidelných hier máme hromadu, Those Who Remain vlastne ani nestraší. Občas sa zľaknete, ale inak i napätie príliš skoro vyprchá. Je to škoda? Nemyslím si, v rade už čakajú ďalší adepti, ktorí sa snažia preraziť v hororovom segmente. A to už škoda je, brakom sa to tu zapĺňa až nepríjemne rýchlo.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
PS4 Xbox One Switch Vývoj: Camel 101 / Camel 101 Štýl: Adventúra / Triler Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|