SUPERHOT: MIND CONTROL DELETE |
SUPERHOT: MIND CONTROL DELETE |
Mám veľmi rád pôvodný SUPERHOT. Predsa len nie je veľa iných hier, ktoré viete konfrontovať s konceptom hyperreality a postštrukturalistickou filozofiou Baudrillarda, Postmana a ďalších. No hlavne si ma získal koncept jej jedinečnej hrateľnosti, kedy to nie je len bežná akcia, ale čas sa v nej hýbe len vtedy, keď sa pohybuje hráčova postava. To so sebou prináša úplne novú perspektívu v rámci FPS žánru, kedy je vlastne vás vlastný pohyb dôležitejší ako pohyby nepriateľov. Všetko si musíte dôkladne premyslieť, naplánovať, prípadne vyskúšať rôzne postupy. Ak sa s takto nápaditou hrateľnosťou snúbi aj zaujímavý metapríbeh, hit je na svete.
Akurát to bol dosť krátky hit, ktorý síce ponúkol dosť vedľajšieho obsahu, no základná kampaň bola veľmi krátka. Hra zbierala vysoké známky, stala sa populárna a autori sľúbili, že prinesú DLC s novým obsahom. Pôvodný plán znel ešte na rok 2017, no pri pohľade do kalendára asi zistíte, že to úplne nevyšlo. DLC totiž obsahovo poriadne nabobtnalo a pretavilo sa do podoby SUPERHOT: MIND CONTROL DELETE. To už je skôr standalone expanzia, ktorú navyše dosali zadarmo hráči, ktorí si kúpili pôvodnú hru ešte pred vydaním tejto expanzie. Nepriniesli len to isté v bledomodrom, ale pokúsili sa opäť inovovať.
MIND CONTROL DELETE hrateľnosťou a vlastne istým spôsobom aj príbehovo nadväzuje tam, kde skončila pôvodná hra. Opäť ponúka výrazný metapríbeh, no trošku ho mení a to veľmi zaujímavým spôsobom, ktorý vás možno prinúti sa aj nad sebou pri hraní zamyslieť. Lebo niektoré druhy správania pri hraní už nie sú úplne zdravé a reálne sa môžeme baviť o závislosti, ktorú si možno ani sami neuvedomujeme. Tu vám to hra dosť výrazne hodí rovné do ksichtu, ale uvedomovať si to začnete až časom. Pravdepodobne až vtedy, keď o pol štvrtej ráno idete „ešte jeden level“ už 3 hodiny a vtom máte pred očami príbehovú pasáž o závislosti vašej postavy na „ešte jednom leveli“.
Rozprávanie príbehu tu ale prebieha veľmi inteligentne. Márne by ste čakali nejaké prestrihové scény, dialógy a iné tradičné výrazové prostriedky používané v hrách na rozvíjanie narácie. Sú tu krátke hrateľné pasáže, kedy sa prejdete k svojmu bývalému ja a niečo málo vám naznačia. No hlavne narazíte na stručné chatové okná s útržkami komunikácie. Interpretácia je na vás, ale môže to reprezentovať fragmentovanú a závislú myseľ, ktorá potrebuje svoju ďalšiu dávku. A čo sa stane, keď prejdete celú jednu kapitolu levelov? Hra sa vás spýta, či chcete ešte. A hádajte, na čo kliknete.
Naratív a jeho štýl však nie je to jediné, čo sa tu mení. MIND CONTROL DELETE síce vychádza z rovnakého základu, ale osviežuje ho o nové prvky. Stále je to teda FPS, v ktorej sa čas hýbe len vtedy, keď sa pohybujete vy. Vystrelíte, vidíte guľku „visieť“ nehybne vo vzduchu, no aby zasiahla svoj cieľ, musíte sa pohnúť. Musíte tak predvídať pohyb nepriateľov, aby ste ich zasiahli, no zároveň si dávať pozor, keďže v tejto hre sú prostredia oproti základnej dizajnované trochu inak. Nepriatelia sa môžu spawnovať za dverami kdekoľvek okolo vás. Vy tak môžete mieriť na jedného pred vami, no zároveň dostanete nôž do chrbta (doslova) od iného. kľúčový je tak celkový prehľad o prostredí okolo vás, aby ste to prežili do ďalšieho levelu.
Dojem z akcie je tak úplne iný, ako poznáte zo štandardných FPS, ale rozhodne nie zlý. Vďaka unikátnej kombinácii hrateľnosti a jedinečného vizuálneho štýlu budí aj akcia unikátny dojem. Ako keď napríklad vystrelíte niektorému z nepriateľov rovno na hlavu a pomaličky sledujete, ako sa guľka blíži, naráža a jeho hlava sa v štýlovej explózii mení na sprchu červených črepov. Ten spomalený pohyb tomu dodáva ešte väčšie čaro a vy sa necháte veľmi radi opájať týmto parádnym pocitom z headshotov. Je to svojim spôsobom trochu sadistické a divné, ale je to tak. Málokde si tak užijete ranu do hlavy ako tu.
Poďme ale k tým zmenám v koncepte. Kým pôvodná hra mala jednoliatu lineárnu príbehovú kampaň s jasným začiatkom a koncom, tu je to inak a príbehová kampaň je skôr spleťou levelov rozsypaných v rámci niekoľkých kapitol, pričom ich plníte v takom poradí, ako sami chcete. Niekde dokonca ani nemusíte splniť všetky, aby ste sa dostali ďalej, stačí sa len dostať k prechodu do ďalšej kapitoly. To je teda dosť veľká zmena, no zďaleka nie jediná.
Ďalšia zmena tkvie v tom, že je tu podstatne viac obsahu a naozaj to nie je len tá jedna krátka línia naprieč dejom a akciou. S MIND CONTROL DELETE dokážete pokojne stráviť nejakých 10-12 hodín, keďže jednotlivé kapitoly vlastne ponúkajú „remixy“ známych levelov. Samotných úrovní tu totiž síce je viac, ale reálne ich nie je až na tých 10 hodín. Pri hraní tak pravidelne navštevujete už známe levely, ale vždy trochu inak. Vy sa objavíte na inom mieste, sú tu iné zbrane a predmety, iní nepriatelia a prichádzajú z iných miest. Po tých 5 hodinách si už ale nájdete body na mapách, z ktorých sa vám hrá dobre, akurát môže byť niekedy problém sa tam dostať.
S takýmto prístupom k leveldizajnu tu ale existuje väčšie riziko stereotypu a klamal by som, ak by som tvrdil, že mu tu častejšie nečelíte. Ukazuje sa, že dĺžka kampane pôvodnej hry mala svoje opodstatnenie a tu je zas príliš dlhá. Až neskôr príde naozaj parádne vizuálne aj koncepčné osvieženie, kedy sa síce ocitáte v už známom prostredí, avšak vďaka rôznym ilúziám pôsobí neznámo a až psychedelicky, čo tiež môže reflektovať psychiku hráča. No a level sa tu mení každým krokom až tak, že prejdete kúsok vpred a zrazu je rovno pred vašim nosom nepriateľom, ktorý tam ešte pred sekundou nebol.
Väčšej variabilite napomáhajú až už spomínaní nepriatelia, kde pribudlo hneď niekoľko nových druhov a niektoré sú obzvlášť nepríjemné. Boj proti nim je márny, dá sa len utekať. Rovnako pribudol pekný zástup rôznych nových zbraní, ktorými môžete nepriateľov meniť na hromadu červených črepov. Pištoľ, samopal či brokovnica sú klasiky, no nájdete tu napríklad railgun. Ak preferujete bližší kontakt, nechýbajú katany, vrhacie nože, pálky a mnohé iné. Alebo využijete bežné predmety, ktoré síce štandardne nepriateľov nezabijú, no vedia vám pomôcť. Dostať ranu vázou rovno do tváre nie je niečo príjemné.
No a autori priniesli aj úplne nové modifikátory a upgrady, ktoré si v priebehu hrania sprístupňujete. Delia sa na dve kategórie, kedy si upgrady vyberáte pred každým setom levelov. Máte aktívny jeden, no stále. Napríklad si pridáte život navyše, či niečo iné. Závisí od vášho herného štýlu. Modifikátorov sú tu desiatky a sú naozaj rôzne, pričom si ich v rámci setu levelov aktivujete viac a vždy na danom mieste, kde vám ha dá na výber z dvojice. Ak je set dlhší, získate ich až 6, kým ich prejdete všetky. Ak je kratší, tak len dva. Je tu čiastočná regenerácia životov, explozívne predmety, náhodná zbraň, silnejšie údery a desiatky ďalších. Naozaj je tu toho veľa a časom si nájdete zostavu, ktorá vám sadne najlepšie. Neustále je to ale o náhode, čo je škoda. Niekedy vám hra ponúkne pre vás nepoužiteľné a budete sa len trápiť, pričom nakoniec zomriete. Inokedy levelmi prejdete ako nôž maslom.
MIND CONTROL DELETE výrazne zvyšuje náročnosť, je to dlhá hra a navyše neumožňuje uložiť pozíciu medzi jednotlivými levelmi, čo je podľa mňa už trochu problém, lebo sa mi nechce vždy ísť od začiatku určitého setu, keď som hru potreboval vypnúť. Navyše mi vygeneruje iné levely a iné modifikátory. A mám taký dojem, že pri konci tú náročnosť autori prestrelili výraznou mierou a namiesto zábavy cítite len frustráciu. Musíte prejsť veľa levelov prakticky na jeden šup, sú ťažšie, s mnohými nepriateľmi, ktorí sú silnejší. A prepáčte spoiler, ale keď už to všetko dokážete, aj to len vďaka vašim schopnostiam a modifikátorom, tak vám ich hra zoberie a nechá vás hrať bez nich.
Aj z tohto dôvodu sa mi viac páčil koncept pôvodnej hry, ktorá mala síce krátku kampaň, ale bola veľmi intenzívna, prakticky bez prázdnej chvíľky či zbytočnej vaty. Chceli ste niečo navyše? Bola tam pestrá ponuka vedľajšieho obsahu na ďalšie hodiny. Tu je prakticky len Endless režim ako niečo navyše a jeho pridaná hodnota nie je práve najväčšia, keďže samotný základ hry už občas pôsobí ako endless režim.
Grafika je stále jedinečná, stále výrazne kontrastná a na prvý pohľad zaujímavá, no som si istý, že toto neosloví každého. Podľa mňa ale vyzerá dobre, hýbe sa to dobre a svojim spôsobom aj rýchlo. Aj napriek sterilnosti sú prostredia bohaté a detailné. No a dojem z likvidovania nepriateľov som už opísal vyššie. Ten tiež za veľa vďačí štýlovému vizuálu. Zvuk je vystavaný pomerne jednoducho, snaží sa pôsobiť skôr ambientne a hudbu by ste tu hľadali márne. Zato až hypnoticky pôsobiace opakovanie SUPER. HOT. Tu nechýba a stále pôsobí až nečakane silno. Možno si to raz za čas necháte pustené na pozadí namiesto ASMR videí.
SUPERHOT: MIND CONTROL DELETE sa mi hodnotí ťažko, lebo je to podľa mňa o niečo slabšia hra ako pôvodný SUPERHOT. To ale neznamená, že je to horšia hra. Autori si niektoré výčitky naozaj zobrali k srdcu a podľa nich formovali toto rozšírenie. Tých minimálne 10 hodín, ktoré tu strávite, je viac ako v pôvodnej hry. Je tu viac prakticky všetkého a rovnako poteší aj ďalšie ponorenie do netradičného naratívu tohto sveta. Veľa vecí je tu dobrých, zadarmo je to úplne neuveriteľná ponuka obsahu a aj ak si rozšírenie kúpite, ponúkne vám dosť veľa hodín hrania. Akurát mám dojem, že menej je niekedy viac.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
PS4 Xbox One Switch Vývoj: SUPERHOT Team / SUPERHOT Team Štýl: Akcia
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|