Niektoré hry vás oslovia hneď od začiatku, ale môže sa stať, že po pár hodinách nadšenie upadne, hra nezvláda pumpovať nové vnemy a ústa otvárajúce momenty a dohráte ju len tak z povinnosti. Niekedy sa zas nájde hra, ktorá možno zo začiatku pôsobí vlažnejšie, ale po nadávkovaní správnych momentov a situácií je zážitok čoraz lepší a intenzívnejší. Wasteland 3 má z oboch kúsok, výbušné intro strieda skvelý úvod vrcholiaci jednou rozprsknutou hlavou a s nástupom úžasnej hudby hrajúcej do tuhého boja. A takýchto momentov sa v hre nabažíte ešte veľa, hra ich dávkuje tak, aby vás pri nej držali nonstop až do finále.

Ale pekne od začiatku. Po udalostiach, ktoré viedli k zdecimovaniu arizonských rangerov prichádza nádej v podobe dohody s patriarchom z Colorada. Ten ponúka Arizone pravidelnú dodávku zásob, potravín, liekov a materiálov, ktoré by mali pomôcť rangerom pozviechať sa a znova udržiavať poriadok vo svete zmietajúcom sa v kŕčoch násilia a beznádeje po nukleárnej vojne. Na oplátku chce len jednu malú službu, pomoc od rangerov urobiť poriadok s jeho tromi podarenými detičkami, ktoré sa snažia prebrať absolútnu moc v krajine.

Všetko sa však zvrtne hneď po príchode do Colorada, kedy konvoj rangerov prepadnú Dorsey, jedna z mnohých frakcií, ktoré v Colorade bojujú o svoje miesto pod rádioaktívnymi mrakmi zahaleným slnkom. Nasleduje masaker nevídaných rozmerov a z celého konvoja prežije len pár rangerov, medzi ktorými sú aj vaše dve hlavné hrateľné postavy. Tu prichádza na výber z predvolených dvojíc alebo možnosť vytvoriť dvoch vlastných predstaviteľov, ktorí vás budú sprevádzať celou hrou, podobne ako sme napríklad mohli vidieť aj v Divinity: Original Sin.

Hneď zo začiatku je vidieť, že nielen vami vytvorené postavy, ale aj tie predvolené môžu mať nepreberné množstvo špecializácií a schopností, ktoré z každého člena vašej, neskôr až šesť-člennej údernej jednotky, môžu a mali by urobiť skutočného odborníka na jednu, maximálne dve oblasti. A to sa netýka len boja, ale aj iných schopností, ktoré v divokom a nespútanom Colorade prídu vhod. Je zbytočné mať dve postavy, ktoré vedia hackovať počítače a terminály, potrebujete totiž vedieť zvlášť aj manipulovať s výbušninami, vedieť odomykať zámky, či vyjednávať s obchodníkom o cenách. Každá činnosť predstavuje množstvo schopností, dokonca aj opravovanie sendvičovača má vlastné schopnosti, a tak je vhodné mať v tíme odborníka aj na túto sofistikovanú technológiu prípravy ohoreného chleba.

Lenže nie vždy (vlastne takmer nikdy) sa dá všetko vyriešiť sendvičom a sladkými rečami. Treba tasiť zbrane a tých je vo Wasteland 3 skutočne veľké množstvo. Sú rozdelené v mnohých kategóriách podľa špecializácie, do ktorej investujete bodíky pri každej novej úrovni. Brokovnice, samopaly, plazmové revolvery, klincomety, reklamné cedule omotané ostnatým drôtom, mohol by som menovať do aleluja a aj tak by som asi veľké množstvo pozabúdal. Rovnako ako by som nedokázal pomenovať všetky druhy munície, ktoré do týchto zbraní a z nich potom do nepriateľov treba pumpovať. A to sa netýka len zbraní.

Hra je, ako každá poctivá RPG nabitá predmetmi, ktoré vám pomáhajú získať výhodu v boji aj mimo neho. Počas boja môže váš medik po spoluhráčoch hádzať liečivé šípky, váš vedec zas kryogranáty a mechanik stavať vežičky. Vrhnutá snehová guľa podivného žltého sfarbenia môže u nepriateľov minimálne vyvolať údiv, jedna rýchla cigareta a nejaký ten matroš do žily (áno, bez servítky, postavy v hre môžu brať drogy) vám zas na niekoľko kôl navýšia štatistiku presnosti a udeľovania kritického poškodenia. Aj keď sa z vás neskôr na oveľa dlhší čas môže stať roztrasená troska, ktorá brokovnicou netrafí ani dvere od stodoly, ale drogy sú už raz také.

Boje sú veľmi zábavné, akčné, všetko vybuchuje, krv prská a strieka, vy nadávate, lebo váš zdrogovaný snajper v absťáku má o štvrtinu menej akčných bodov počas svojho ťahu ako zvyčajne a ešte k tomu ostal slepý ako jaskynný krtko. A potom príde napríklad moment, keď sa začne boj v nemenovanom väzení, kde hľadáte nemenovaného väzňa. A počas toho znova začne hrať jedna z mnohých skvelých skladieb, ktoré kontextom tak nezapadajú do situácie, až to má presne opačný efekt a vlastne tam pasujú dokonale. Vtedy radosť z boja, hry samotnej, celého dobrodružstva v Colorade stúpne do totálnych výšin a hra tieto momenty a situácie veľmi dobre dávkuje. Človek, ktorý dostal na starosť hudobnú zložku hry, by mal dostať pridané a medailu, pretože si dovolím tvrdiť, že veľká časť výrazne kladných ohlasov je z veľkej časti jeho zásluha.

Skvelá hudba, dobre načasovaná a nadávkovaná, hrá aj počas presunov v obrnenom transportéri Coloradom. Na misie totiž väčšinou vyrážate z vašej novej ranger základne, ktorú vám tak veľkoryso podaroval patriarcha a v ktorej si postupne vybudujete lekárske krídlo, vlastné väzenie alebo garáž na vylepšovanie vášho „presúvadla". Pri presunoch po zmenšenej mape štátu totiž napríklad narazíte na miesta s vysokou radiáciou, kam sa bez vylepšenia brnenia nedostanete, či vás môžu prepadnúť Dorsey, mutanti aj obrovské robotické škorpióny. Vtedy sa do boja zapojí aj váš transportér, a tak je dobré aj jemu namontovať silné zbrane a odolný štít.

Občas narazíte na miesta, ktoré silno reflektujú dobu a situáciu, v ktorej sa Colorado a vlastne celý svet nachádza. Ľudstvo zošalelo, minimálne jeho časť. Pozvánka na BBQ párty sa zmení na kanibalistické hody, mestu Bizzare šéfuje polo-magor, ktorý sa oblieka ako Dracula, Denver sa zmenil na baštu fanatikov okolo postavy prezidenta Reagana, ktorý stále broja proti už dávno neexistujúcemu komunizmu. Situácie, ktoré vás budú, ak máte v sebe štipku empatie, vyslovene hnevať, zároveň nútia človeka smutne sa pousmiať nad tým, že keby sa niečo podobné stalo aj v reálnom svete, je dosť možné, že by to v niektorých častiach sveta vyzeralo podobne.

Niekedy narazíte na rádiovú komunikáciu, ktorá vás dovedie k vedľajšej misii, inokedy natrafíte na kočujúceho obchodníka, opustený tábor či bunker. V hre sa tak aj počas presunov medzi hlavnými lokalitami stále niečo deje, a tak treba byť nonstop v strehu. A ako sa dostávate hlbšie a ďalej po území štátu, stretávate stále bizarnejšie postavy a frakcie. Okrem spomínaných Dorsey sú v hre napríklad Scar Collectors, nechávajú si časti tela nahradiť kybernetickými protézami. A čo taký Payasos, doslova šialená, pomaľovaná banda cirkusantov, ako názov napovedá. Zabijete im v boji kolegu a oni sa budú na tom smiať ako na dobrom vtipe. Frakcie sú teda dosť zaujímavé a rôznorodé, takže si ich ľahko zapamätáte a vryjú sa vám pod kožu.

Napomáha tomu aj kvalitný dabing, ktorý sa nesie celou hrou, nikde nenatrafíte na moment, že by postava neprehovorila a ukazoval by sa iba text, čo nie je v dnešnej dobe stále samozrejmosťou, obzvlášť nie pri hrách financovaných cez zbierky. A príbeh je kvalitný, takže si dobrý dabing zaslúži. Nič nie je celkom jasné, nič nie je úplne čiernobiele, nikomu sa nedá úplne veriť. Rozhodnutia, ktoré v hre urobíte, alebo ktoré vám bude umožnené urobiť na základe vašich schopností, sa častokrát môžu poniesť celou hrou a vaše chyby z minulosti vám budú prsknuté do tváre pokojne na miestach a v čase, kedy by ste to naozaj nečakali.

Ja osobne som nečakal ešte jednu vec, a to neuveriteľné technické problémy s hrou samotnou. Absurdné poklesy snímkovania pri jednoduchých scénach, kedy som bojoval možno s dvomi nepriateľmi a snímkovanie šlo do čerta. Pritom o desať minút neskôr som v inej časti rovnakej budovy s rovnakou grafikou bojoval s trojnásobným počtom rovnakých nepriateľov a hra išla ako po masle. Aj pri zmenách grafických nastavení si hra ohľadom snímkovania v rôznych situáciách robila, čo sa jej zachcelo. Nepomáhali tomu ani grafické glitche, kedy napríklad bolo vidieť namiesto celej postavy len jej zbraň, zbytok modelu niekam zmizol.