Spider-Man sa zdá byť pohodlnou cestou k úspechu. Táto komiksová značka má aj mimo stránok komiksov takú silu, že sa jej darí prakticky kdekoľvek. Dokonca aj v Sony s tým majú bohaté skúsenosti a teraz nemám na mysli filmové štúdio. Sám Ken Kutaragi kedysi trval na tom, aby PS3 použila „Spider-Man“ font na konzole. Pri vydaní PSP s novým formátom UMD zase stavili na bundle s filmom Spider-Man 2. Ak si k tomu pripočítame úspech hry Marvel's Spider-Man pred 2 rokmi na PS4, asi hneď pochopíte, prečo práve na Spider-Mana opäť stavili pri vydaní novej konzoly.

A urobili dobre. Marvel's Spider-Man: Miles Morales je hra, ktorú si chcete domov doniesť spolu s novou konzolou. Nie je dokonalá, nie je originálna, neprináša niečo nové alebo prelomové. Ponúka ale kvalitnú hrateľnosť a peknú porciu zábavy, pričom ak poznáte predchodcu (keďže toto je vlastne skôr len standalone expanzia), viete si pekne porovnať tie nové veci, ktoré s PS5 prichádzajú. Spoznáte rozdiel vo zvuku (ak si zahráte na slúchadlách, s ktorými PS5 podporuje nový 3D zvuk), spoznáte nový ovládač a taktiež okúsite rýchlosť nahrávaní na SSD. Je to rovnaká hra, ale predsa iná a tie iné veci pekne vyniknú.

To som ale kus predbehol a bolo by fajn vrátiť sa na začiatok. Ak ste doteraz nehrali pôvodnú hru, tu je už samotný názov spoilerom. Nemá asi zmysel okolo toho zbytočne chodiť – z Milesa sa stane Spider-Man a v tejto hre sa chopíte práve jeho životného príbehu. Miles je ešte decko a je veľmi podobný Petrovi Parkerovi. Tiež ho formovala rodinná tragédia, no tiež je to v srdci veľký hrdina. Len na to ešte úplne nedozrel. Je ale na ceste a zatiaľ sa zaúča u „veľkého“ Spider-Mana, ktorému v uliciach pomáha. Potýčku s jedným známym superzloduchom zvládne na výbornú, tak Peter neváha a prenecháva mu mesto, aby si on zatiaľ oddýchol v Európe.

Herný Marvel opäť ťaží z prvkov filmového MCU a badať, že Insomniaci s hrou poľujú na to miliardové filmové publikum, no na rozdiel od niektorých iných hier to tu netreba veľmi vyčítať. Miles je stále sviežou postavou s menej známym príbehom. Po Petrovom odchode sa hra venuje už len jemu a jeho partii. Miles je nielen svojská osobnosť, ale má aj svojské pavúčie schopnosti, keďže jeho pohrýzol trochu iný pavúk. Sila, liečenie a podobné veci nechýbajú. Rovnako ani technické vybavenie v podobe metania pavučín. Zaujímavejšie ho ale robia jeho špeciálne schopnosti – bioelektrina a neviditeľnosť.

Tie si budete osvojovať len postupne. Zo začiatku je to skôr len o tom lietaní nad ulicami New Yorku a rozdávaní úderov. Aj Miles sa totiž vie pekne obracať a v nakopávaní nepriateľov je rovnako zručný ako Peter pred 2 rokmi. Jeho bioelektrina sa ale neskôr zíde nielen v boji, ale aj na riešenie problémov, ktorým budete v hre čeliť. Chvíľku to potrvá a po nej si osvojíte aj neviditeľnosť, aby ste z boja jednoduchšie utiekli do úzadia, prípadne vhodná pre tých, ktorí v takýchto hrách preferujú skôr stealth postup. Ani jedna z týchto schopností však nie je zadarmo a obe si vyžadujú dostatok energie na ich spustenie.

Pre mnohých to možno bude trochu mätúce, ale tieto bioelektrické schopnosti tu majú názov Venom a naozaj to nijako nesúvisí s čiernym parazitom z vesmíru. Miles po určitom nabitý energie dokáže vykonať nielen špeciálne dorážacie útoky, ale aj elektrické útoky. Tie prelomia obranu aj tých silnejších protivníkov, pričom majú výhodu v tom, že jednou ranou viete pekne zasiahnuť aj väčšiu skupinu grázlov. Postupne si navyše osvojíte viac rôznych elektrických útokov. Niektorými prekvapíte aj tých najrýchlejších nepriateľov, iné zase viete využiť vtedy, keď potrebujete plošne zasiahnuť pomerne veľkú zónu s viacerými nepriateľmi. Taktiež sa takto prebijete stenami a elektrické schopnosti využijete aj na štartovanie generátorov, prípadne dotiahnutie elektriny tam, kde ju potrebujete.

Tieto dve veci sú nadstavbou na dobre známom súbojovom systéme, ktorý si už pôvodná hra prepožičala z iných titulov, najmä z Arkham série. Stále teda vychádza z freeflow combat štruktúry, kedy s postavou poskakujete medzi skupinou nepriateľov, na útoky využívate dve tlačidlá, do toho môžete zapojiť pavučinu alebo nástroje. Nesmiete zabudnúť na tlačidlo na úskok spolu s nejakým smerom, kedy vám hra naznačí, z ktorej strany na vás nepriatelia útočia. Je to rýchle, jednoduché a aj po toľkých rokoch používania v rôznych hrách stále zábavné. Chválim redukciu QTE z bossfightov a taktiež pridanie tuhších nepriateľov. Opäť budete čeliť viacerým frakciám a hlavne Underground, ktorej pešiaci sa dokážu aj voči niektorým vašim fintám dosť dobre brániť.

Práve Underground je tu novou a hlavnou hrozbou, ktorej budete čeliť. Vo vzduchu totiž visí riziko zničenia celého Harlemu, no najskôr musíte rozpliesť nitky toho, kto za tým všetkým vlastne stojí. Nečakajte nejaké šokujúce zvraty alebo odhalenia, všetko viete dlho vopred, ale spracovanie príbehu nie je zlé. Nechýbajú ani známe postavy, Prowler je v Milesovom príbehu vždy nutnosťou a tu nechýba, pričom spracovanie tejto postavy si vás získa. Aj keď by ste si možno želali aj nejaké scenáristické prekvapenie. V každej postave tu čítate ako v otvorenej knihe, každý zvrat vidíte dlho vopred. To ale robilo Insomniacom problém už v pôvodnej hre.

Páči sa mi tu ale výraznejšie zameranie na lokálny a aj osobný aspekt príbehu. Asi nie je žiadnym prekvapením, že aj v tomto prípade je hra založená na spojení medzi hrdinom a záporákom, tak to jednoducho v správnej komiksovke musí byť. Nazriete ale detailnejšie na Milesovu rodinu, na jeho priateľov, na miesto, kde žije. Pôsobí to osobnejšie a nie je to len ďalšia veľkolepá záchrana celého sveta, je to záchrana najbližších. Taktiež si prejdete aj nejaké menšie Milesove osobné príbehy v rámci vedľajších misií.

Jedna z mojich najväčších výčitiek voči pôvodnej hre tkvela v tom, že hra nebola ani trochu originálna. Všetko sme už videli, hrali a čítali predtým. Tu je však tento problém ešte znásobený. Ja viem, nahnevane už búchate po klávesnici so zapnutým Caps Lockom, aby ste mi „naložili“, že to je expanzia a nemal som čakať novú hru. No tú som ani nečakal. Rovnako som nečakal, že autori 1:1 skopírujú štruktúru sveta a misií. Nie je to teda len o tom, že sa hra odohráva v tom istom meste, ktoré prešlo face liftom.

Je to hlavne o tom, že máte celú dobu dojem, že toto ste už hrali, len s inou postavou. Vežičky sú vďakabohu preč a dúfam, že sa už nikdy nevrátia v žiadnej hre a odídu do zabudnutia. Mesto máte otvorené, takže aspoň jedna zmena. No misie majú presne rovnakú štruktúru ako pred dvoma rokmi. Chýba snáď len viac hrateľných postáv. Pomalší úvod, „superhrdinovanie" v uliciach, povinná jazda bez obleku len ako Miles, do toho nejaká nutná výplň riešením zločinu v uliciach, kým sa sprístupní ďalšia hlavná príbehová misia. A takto dookola.

Do toho si pripočítajte aj vedľajšie aktivity a misie, ktorých síce nie je málo, ale zločiny po meste sú strašne generické. Tu a tam niečo vyriešite, hlavne ak už svištíte ulicou okolo, no snáď len trofeje vás prinútia k tomu, aby ste vyriešili všetky zločiny v hre. No a potom je to o variácii toho, čo ste už hrali. Bojové výzvy vám tu nedáva Taskmaster, ale Peter. Tu hľadáte staré časové kapsuly, v pôvodnej hre to boli staré batohy. Pred 2 rokmi ste z diaľky hľadali skrytú mačku, teraz hľadáte skrytý zvuk. Opäť musíte likvidovať základne s gangstrami, opäť hľadáte drobnosti, ktoré máte vyznačené na mape, len sa teraz inak volajú. Insomniac prakticky len bez nápadu skopíroval to, čo mal hotové pred 2 rokmi a nevymyslel nič nové. Má jediné šťastie – že je hra v jadre stále taká zábavná a pohyb po uliciach tak vťahujúci, že vám tá recyklácia nakoniec až tak neprekáža. Chcete bojovať, chcete vidieť koniec.

To je môj najväčší problém s hrou. Bavila ma a užil som si ju, po jej konci sa rozhodne veľmi teším na pokračovanie, ktoré je tak isté, ako že zajtra ráno vyjde slnko, no dúfam v ňom už vo väčšie zmeny, lebo tretí raz na to isté už neskočím. Okrem toho, že je táto hra kópiou 2 roky starého predchodcu, tak niektoré veci robí lepšie. Už som spomenul, že ubudli QTE a dokonca aj vežičky. Potlesk za to! Taktiež ale musíte častejšie zapájať hlavu, čo mám v hrách rád. Nečakajte nejaké náročné hádanky, len drobné prekážky, ktoré tu ale slušne fungujú. Hra je výrazne kratšia ako tá pôvodná, no zároveň som mal dojem, že tu je menej zbytočnej vaty a tým pádom si drží lepšie tempo, z ktorého nespomaľuje.

Už pôvodnú hru som ospevoval kvôli tomu, ako parádny pocit pri hraní máte z toho, že sa hojdáte ulicami New Yorku, ktorý je verne spracovaný. Miles niečo málo na akrobacii pridal, stále to pôsobí veľmi organicky a oku lahodiaco. Paleta jeho pohybov je bohatá a spracovanie mesta prispieva k tomu, že počas hrania ani raz nevyužijete možnosť rýchleho cestovania – to mesto si chcete užiť. Navyše sú tu okrem reálnych budov aj tie komiksové, ktorými autori žmurkajú na fanúšikov, či už je to veža Avengerov, alebo napríklad Sanctum Sanctorum. Tu sa navyše v meste pohybujete v zime, čo mu dáva inú atmosféru. A pravdepodobne tu nájdete jediné vianočné trhy, ktoré tento rok navštívite.

A tomu celému v neposlednom rade veľmi pomáha grafika. Tá stále má aj svoje slabšie chvíľky, nie všetko je spracované dokonale a narazil som tu aj na niektoré postavy, z ktorých sa budem ešte dlho strhávať zo sna, ale mesto samotné je pekné. Hlavné postavy sú spracované detailne, ich animácie sú špičkové. Veľa hre pridáva aj nový raytracing, ktorý je v exteriéroch síce vo viac obmedzenej miere, no všimnete si ho aj tam. Vyniká ale v interiéroch, kde sa až podozrivo často vyskytujú lesklé povrchy, ale to neprekáža, vyzerá to parádne. No a nakoniec je tu plynulosť prechodov. Loading je len v úvode a pri nahrávaní pozície (aj to sú bleskové), inokedy na nič také nenarazíte a pri hraní vás nič neprerušuje.