Jedna z hier, ktorou sa vývojári zo štúdia Supermassive Games na hernom trhu najviac zviditeľnili, bola ešte v roku 2015 exkluzivita na Playstation 4, interaktívny film Until Dawn. V rovnakom duchu, teda interaktívnym filmom, sa rozhodli pokračovať aj ďalej a v minulom roku priniesli prvú hru zo série krátkych, no zaujímavých hororových príbehov, The Dark Pictures Anthology: Man of Medan. Tento rok séria pokračuje novinkou s názvom Little Hope.

Viacerí zrejme už vedia, čo od hry môžu čakať. Samotné hranie je pomerne obmedzené, budete len chodiť, skúmať prostredie a do toho občas zasiahnu pomerne jednoduché QTE (quick-time-event) sekvencie. Hoci aj to je stále dôležitou časťou, najväčší prím hrajú dialógy a rozhodnutia. Na rozhodnutiach bude záležať, ovplyvnia budúci vývoj a rozhodnú aj o prípadnom prežití alebo smrti niektorých postáv. Samozrejmosťou je tak viac ako jeden koniec a orientácia na znovuhrateľnosť.

Začiatok príbehu, aj keď skôr by sa dalo hovoriť o dvoch začiatkoch, je dosť klišé, aspoň jeden z nich. Autobus raziaci si cestu hustou hmlou je kvôli policajnému zátarasu odklonený na vedľajšiu cestu, príhodne cez mestečko Little Hope, do ktorého však kvôli nehode nedôjde. Po tomto úvode nasleduje ešte jeden začiatok. Je ním krátky náhľad do minulosti, ktorý zároveň slúži aj ako tutoriál. Dostanete sa domu rodiny, ktorej fungovanie nie je ideálne a nakoniec to skončí.....smrťou. Alebo nie? Podobne „hádankovo“ sa vám bude aj tentokrát prihovárať starý známy kurátor, ktorý vám môže ponúknuť aj malé náznaky.

Potom už opäť dostáva priestor príbeh autobusu a jeho pasažierov. Spoznáte päť hlavných postáv, za ktoré budete striedavo hrať a rozhodovať sa. Je medzi nimi vysokoškolský profesor John, traja študenti Andrew, Daniel a Taylor (dievča) a staršia pani Angela, ktorá sa na staré kolená rozhodla niečo nové naučiť a tiež je študentkou. Okrem nich narazíte aj na ďalšie postavy. Najdôležitejšia z nich bude malé dievčatko Mary, okolo ktorej sa budú odohrávať mnohé hrozné udalosti.

To, že tu niečo nesedí, začnete zisťovať veľmi rýchlo. Záhadná, hustá nepriechodná hmla, ktorá vám umožní ísť len jedným smerom, rôzne zvláštne predmety, náznaky toho, že vás niekto alebo niečo pozoruje. Všetko to funguje veľmi dobre, atmosféra je skvelá a napätie pekne graduje, ale po prvých desivých výjavoch už nič nové neprichádza a bude to o tom istom až do konca. Je to dosť škoda.

V tomto momente sa zároveň začne odohrávať ďalšia príbehová rovina. Mestečko Little Hope má totiž za sebou temnú minulosť poznačenú fanatickými procesmi s ľuďmi obvinenými z čarodejníctva. V rámci hlavného príbehu sa tak začnú prelínať tieto dve časové obdobia, súčasnosť a obdobie sedemnásteho storočia. Minulosť nie je bezvýznamná a nebudete ju len tak sledovať. S postavami z minulosti, ktoré sú prepojené s tými súčasnými, budete môcť aj komunikovať a rozhodovať tak o mnohom.

Musím uznať, že autori sa s týmto prepojením veľmi pekne pohrali, funguje to dobre a osobne sa mi to páčilo. Avšak aj keď sa vám hra snaží hneď niekoľkokrát naznačiť, že veci nemusia byť také očividné, ako sa zdá a aj niektoré postavy budú mať dosť radikálne názory, tým najdôležitejším ste tu vy, to čomu veríte vy a vaše rozhodnutia. Párkrát som síce zapochyboval pri niektorých dialógoch a udalostiach, nakoniec som ale mal pravdu, ako to s tým malým dievčatkom, tajomnou démonickou silou a celými čarodejníckymi procesmi naozaj bolo. Paradoxne som sa však dopracoval k zlému koncu, ale to bolo aj mojím zámerom. Úplný záver však môže byť pre niekoho dosť rozporuplný.

Ak si klopete na čelo a pýtate sa, z akého dôvodu by sa chcel niekto dobrovoľne dopracovať k zlému koncu a smrti všetkých postáv, tak odpoveď je pomerne jednoduchá. Smrť je tu totiž spracovaná veľmi dobre. Samozrejme, nie som žiadny psychopat, ktorý by sa v tomto nejako vyžíval, ale kvality sa tu uprieť nedajú. Či už je to utopenie (udusenie), upálenie alebo aj ďalšie príčiny, všetky pôsobia veľmi dobrým, rozumej, nepríjemným a desivým dojmom. Zároveň tak fungujú aj ako skvelý motivátor pri ďalšom hraní a budete sa o to viac snažiť udržať všetkých nažive.

Umrieť však nebude až také jednoduché, ako by ste si mysleli. Svoj vplyv budú mať rozhodnutia aj QTE sekvencie. Budete tak musieť v určitých prípadoch stlačiť príslušný kláves a postava potom dokončí danú akciu, utečie, ubráni sa, prípadne pomôže inej postave. Nie vždy je však potrebné v tom uspieť, hra vám odpustí aj chybu, hoci to potom môže ovplyvniť napríklad aj vzťah daných postáv, kde jedna má pomôcť druhej v rámci tejto sekvencie. Okrem toho si to v nastaveniach hry viete ešte aj zjednodušiť, na čo sa aj nájde dôvod - o tom však neskôr.

Rozhodnutia v dialógoch sú vždy dve a sú založené na rozume a srdci. Niekedy môže byť lepšie riadiť sa rozumom, inokedy zas srdcom a možno budú aj situácie, kedy bude lepšie ostať ticho. V závislosti od toho sa budú vyvíjať aj vzťahy medzi postavami, z ktorých každá má niekoľko vlastností, ktoré sa tiež môžu týmto vplyvom dostávať do popredia alebo úzadia. Všetko toto si budete môcť dosť detailne kontrolovať v záložkách, keďže hra vám to umožní. Od postáv by som však čakal trochu silnejšie emócie v niektorých momentoch, obzvlášť medzi Danielom a Taylor, ktorí tvoria (alebo ani nie) pár. Aj keď možno som len nerobil dosť dobré rozhodnutia.

Dôležitou časťou hry bude aj prieskum prostredia. To je stále lineárne, aj keď o niečo otvorenejšie ako loď duchov z predchádzajúcej časti. Nájsť (ale aj minúť) môžete mnoho odkazov na minulosť a čarodejnícke procesy, či už vonku, alebo aj vo vnútri niekoľkých budov. Nechýbajú však ani pomôcky, tradičné „premonitions“, teda predtuchy, ktoré vám v krátkom videu ukážu možnú budúcnosť niektorej z postáv. Môžu vám tak pomôcť zabrániť nepríjemnej smrti. Okrem toho môžete nájsť aj zbrane na obranu. Všetko toto vám bude indikovať malé svetielko, prieskum tak nie je veľmi náročný.

Najzásadnejším mínusom hry je u mňa ovládanie. Vzhľadom na to, že hra vyšla aj na PC, by som čakal, že fungovanie spojenia klávesnica a myš bude bezproblémové, no nebolo to tak. Možnosť ovládania čisto len myšou mi pripadá zbytočná, keďže pri pohybe, obzvlášť vo vnútri budov, je mimoriadne krkolomné. Pohyb pomocou klávesov už funguje dobre, ale problémov s myšou je viac. Nutnosť držať pravé tlačidlo pri otáčaní kamery je otravné a hlavne samotný pohyb je veľmi pomalý. Najviac to pocítite pri QTE sekvenciách, v ktorých budete musieť mieriť. Aj preto je fajn možnosť úplne vypnúť ich časovanie.