Walking adventúry sú obľúbené a relatívne nenáročné na vývoj, preto sa aj do nich púšťajú rôzne menšie firmy a dokážu z nich vytiahnuť veľmi pôsobivý titul. The Vanishing of Ethan Carter, What Remains Of Edith Finch alebo Blair Witch sú veľmi dobrými príkladmi. Nový titul od Poly Amorus nie je až takým dobrým príkladom. 

Autori sa v Paradise Lost rozhodli vytvoriť adventúru, v ktorej vás vtiahnu do podzemného krytu a rozpovedia príbeh s prekvapeniami. Nečakajte od toho horor alebo akékoľvek puzzle prvky, je to čistá walking adventúra zasadená do zaujímavého prostredia. Vtiahne vás totiž do alternatívnej minulosti 80-tych rokov, ale v čase, kedy nacisti ako prví vytvorili atómové zbrane, vyhrali vojnu, obsadili Európu a až o roky neskôr, keď sa na nich už vojská zvyšného sveta tlačili, spravili nemysliteľné. Odpálili atómové bomby v Európe. 

Vyhladili síce veľkú časť kontinentu ale elita sa snažila zachrániť v podzemných krytoch. Svojmu osudu však neušli, keďže tie boli infiltrované odbojom a postupne ich vyhladili. Po rokoch sa do jedného z týchto krytov dostávate vy ako chlapec, ktorému práve umrela matka. Ide hľadať odpovede na svoje otázky.

Vstupujete tak do tajomného, temného a hlavne opusteného komplexu. Hneď si všimnete jeho masívnosť, prepracovanosť, pretože si nacisti dali záležať na tom, aby mohli expandovať aj pod zemou, minimálne dovtedy kým znovu nepríde čas vyjsť na povrch. Vy sem však idete po niečo iné. Idete odhaliť tajomstvo a minulosť. Prichádza totiž zvonku, zo zničenej krajiny, zo sveta, z ktorého vám zostala len fotka, ktorú vám zanechala matka. Fotka jej a vášho otca pri jednom z emblémov. Idete tak pátrať po tom, čo tu vlastne robili. 

Prechádzate tak jednotlivými sekciami komplexu, od vstupných hál, kde nachádzate prvé listy a sledujete nimi príbehy ľudí, prechádzate stále hlbšie, miestami zoberiete nejakú vec, aby ste ju mohli niekde blízko použiť. Niekedy zatiahnete páku, aby ste aktivovali zariadenie, ktoré vám otvorí dvere a miestami sa dostanete k starým počítačom, na ktorých sú zvláštne simulácie možných bojov v podzemí. Tam si môžete vyberať z niekoľkých rozhodnutí. 

Ale nemusíte sa báť osamelosti. Napriek tomu, že je to prázdne, nebudete tu až tak sami, čoskoro sa vám ozve hlas, ktorý vás bude viesť ďalej a približovať vám viac z tohto sveta. Neviete kto je, ani čo tu ešte robí, ale práve to sa stane vašou hlavnou úlohou - zistiť to a spolu s tým odhalíte aj príbeh svojich rodičov a príbeh celého mesta. Ale nečakajte od toho viac, je to len walking adventúra s príbehom, žiadne veľké puzzle prvky, žiadna akcia. Len snaha o vytvorenie atmosféry, ktorá sa však autorom veľmi nedarí. Ešte nemajú na Bloober team, skôr sú blízko k Storm in a Teacup a ich Close to the Sun adventúre, ale kvalitou sa na ňu zatiaľ nedoťahujú. Na prvú hru to nie je katastrofa, ale vidieť, že po každej stránke sa ešte musia zlepšovať.

Celú hru prejdete približne za 3-4 hodiny, čo nie je práve najviac, ale v tomto prípade je dobré, že to už viac nenaťahovali. Inak by už mohla začať nudiť až príliš. Koniec ponúka na výber niekoľko riešení poslednej situácie. Bude na vás, čo si vyberiete.  Aj v počítačových simuláciách boli na výber rôzne možnosti, ale neviem, či niečo v hre priebežne zmenili, aj keď som si všimol, že v jednom videu človek otvoril dvere, ktoré som mal zamknuté. Vzhľadom na kvalitu titulu to zrejme veľký rozdiel nespraví.

Vizuálne je to taký mix síce zaujímavých nápadov, ale graficky často nedotiahnutých. Unreal engine robí čo môže, ale slabé detaily a textúry, nevýrazné nasvietenie tomu nepomáha. Možno je škoda, že vývojári nešli do Ray tracingu a neskúsili sa ukázať aspoň v tejto oblasti. Nedá sa však uprieť, že autori vytvorili pôsobivé podzemné prostredia, kde nenájdete len klasické haly, ale aj pláž, jazero a celú dedinu. Je tu toho viac, ako by ste čakali a aspoň po tejto stránke je zaujímavé sledovať, čo všetko tu uvidíte. Napríklad experimenty nacistov v podzemí alebo mozog zapojený na servery.

Osobne som väčšinu hry hral na Xboxe ešte pred vydaním, kde bolo dosť chýb a problémov. Vyzerá to tak, že update pri vydaní to stabilizovalo, minimálne už toľko textúr nevypadáva, aj keď miestami vidieť zlé nasvietenie presvitajúce popod stenu, alebo odlesk tam, kde nemajú byť. Rovnako nahovorenie nie je výrazne kvalitné, čakajte zvláštnu kombináciu poľštiny a angličtiny s menej výraznou hudbou v pozadí.

Čo mi viac vadilo, bolo ovládanie, respektíve rýchlosť postavy. Takú pomalú postavu som ešte nevidel asi v žiadnej walking adventúre. Máte síce zrýchlenie, ale je neveľké, a tak sa zdá všetko také zbrzdené. Na jednej strane je síce jasné, že autori tak chcú predĺžiť hrateľnosť, no niekedy je nudné pomaly sa prechádzať miestnosťami a hľadať niečo, čo vám ušlo. 

Paradise Lost má v sebe kvalitné, ale aj veľmi slabé stránky. Má priam parádne postavené pozadie sveta, veľmi dobrý nápad a umiestnenie, ale, žiaľ, autori z toho nevytiahli všetko a potenciál nevyužili naplno. Možno prešli po povrchu, ale ani atmosférou ani herne nešli do hĺbky. Je tam niekoľko zaujímavých nápadov a situácií, ale to je všetko.  Na druhej strane, hra nie je drahá a na svoju 10-15 eurovú cenu má prijateľnú ponuku