Život bezdomovca je niečo, čo by si v reálnom živote nechcel vyskúšať nikto z nás. Ale v rámci hry, ktorá v sebe spája prvky survival a RPG, je to veľmi zaujímavý nápad. Práve táto téma prišla na um jednému vývojárovi od našich českých susedov, ktorý sa následne spojil s ďalšími a vytvorili indie štúdio Perun Creative. Z malého projektu, pôvodne plánovaného len na mobily, sa stala plnohodnotná hra na PC, ktorej vývoju výrazne dopomohli aj hráči počas dlhého času stráveného v predbežnom prístupe. A minulý mesiac sme sa dočkali plnej verzie Hobo: Tough Life.

Hra vám dá od samého začiatku jasne najavo, že život bezdomovca je poriadne ťažký. Nachádzate sa v meste Praslav, zobúdzate sa v jame medzi odpadkami a nič si nepamätáte, teda okrem toho, že ste bezdomovec. Stretnete prvú postavu, Majsnera, ktorý vás po rozhovore nasmeruje ďalej. Denník úloh sa vám bude postupne poriadne plniť, keďže takmer každá nová postava, ktorú stretnete, bude mať pre vás nejakú prácičku. Práve tieto vedľajšie misie budú kľúčom k získavaniu si dôvery postáv, za čo sa vám následne odmenia hlasom pri voľbe kráľa žobrákov.

Získať titul kráľa žobrákov teda bude „hlavnou“ úlohou. Zrejme tušíte, že použitie úvodzoviek je z dôvodu, že prvoradou záležitosťou bude prežitie. Len ťažko si získate dôveru ostatných bezdomovcov a stanete sa ich kráľom, keď na tretí alebo štvrtý deň umriete. Smrťou síce vaša hra nekončí, ale musíte rátať so znížením maximálnej hodnoty všetkých štatistík o päť percent (zdravie, morálka, energia, atď.). A to po každej smrti. Nemusí to byť permanentné, bude vás to ale niečo stáť. Okrem toho prídete aj o všetko vybavenie v inventári, aj to si ale viete odkúpiť naspäť od Majsnera.

Smrť je takmer ako veľká potreba. Môžete sa ju snažiť oddialiť, ale nevyhnete sa jej. A oddialite ju, len ak si budete dávať pozor na štatistiky a starať sa o vašu postavu. Vitalita, energia, jedlo, morálka, teplo, sucho, alkohol, otrava, choroba, veľká potreba a zápach. To všetko budete musieť manažovať, teda spať, jesť, udržovať si pozitívneho ducha, zohrievať sa, snažiť sa príliš nezmoknúť, neprechladnúť, nepustiť do nohavíc a nezapáchať. Autori sa celkovo snažili o realistické spracovanie všetkých potrieb, aj keď miestami je to trochu prehnané a zbytočne frustrujúce.

Najviac to cítiť, keď príde na rad vaše prvé vyprázdňovanie. Budete môcť využiť verejné toalety alebo charitu, v oboch však budete musieť platiť. V charite si budete môcť okrem veľkej potreby dopriať aj sprchu a dať si vyprať oblečenie (všetko za poplatok). Ak premýšľate nad vykonaním potreby na nejakom verejnom priestranstve, tak aj to môžete. Ale to musíte mať špecifický perk (guráž) a potrebu môžete vykonať len na konkrétnych miestach. Predstava, že mnohí skutoční bezdomovci to radšej pustia do gatí, mi nepripadá veľmi reálna. Preto túto podmienku nepovažujem za realistickú a dobrú, skôr ide o konflikt kombinácie realistických a RPG prvkov.

RPG prvky sú v hre rovnako bohato zastúpené. Spolu sa budete môcť naučiť až dvadsaťdva perkov (napr. zlodej, elektronik, intuícia, masochista, pijan, feťák, atď.), ktoré vám pridajú rôzne bonusy a budete tak môcť napríklad vykrádať byty, opravovať rôzne elektronické stroje, zvýšia sa vám niektoré štatistiky a odolnosti a podobne. Okrem toho sa budete zlepšovať v zručnostiach konverzácia, žobranie, obchod, zlodej, „fárání“ (prehľadávanie kontajnerov), výroba a zámky. Zvyšovať ich úroveň si budete sami danými činnosťami alebo môžete využiť aj pomoc postáv s dostatočnou úrovňou dôvery, ktoré vás môžu učiť. Tiež vás zdokonalia na expertnú a majstrovskú úroveň.

Predchádzajúce slová zároveň naznačujú to, čo budete robiť väčšinu času - behať od jedného kontajnera k druhému a od jedného okoloidúceho k druhému. V kontajneroch nájdete (takmer) všetko čo budete potrebovať. Zvyšky jedla, haraburdie, rôzne kusy nábytku, ale aj páchnuci humus a nebezpečné šrapnely. Pokiaľ sa ich dotknete, tak sa vám zvýši zápach, resp. poškodí oblečenie. Oblečenie si takto viete aj úplne zničiť a potom sa už na šrapneloch poraníte.

Okoloidúci ľudia vám naozaj nič nedarujú a dajú vám pocítiť, že ste len obyčajný otravný bezdomovec. Teda niekedy áno a môžete si vyžobrať pár drobných. Tiež sa ich môžete pokúsiť okradnúť alebo im niečo predať. Často však budete počuť len „nech mě“, „nemám čas“, „vošklivej“, „táhni“ a podobne. A to ešte počkajte, keď poriadne začnete zapáchať. To sa s vami nikto nebude baviť a ani vás nepustia do obchodov. Postupne sa to ale zlepší a konverzáciu budete nadväzovať častejšie. Niektorí ľudia aj tak budú arogantní a odsudzovať vás (napríklad za to, že žobrete, len aby ste mali na drogy), nájdu sa však aj milí, ktorí s vami budú súcitiť.

Nemenej dôležitá bude aj výroba. Spadá sem aj jedlo a pitie a budete si môcť z odpadných potravín a jedného rožka pripraviť „dobrútku“ a zo zvyškov alkoholu zas „čúčo“. Niektoré veci je možné spraviť „na kolene“, na zložitejšie budete potrebovať výrobný stôl v úkryte. Mestské lavičky, hoci ponúkajú pri spánku rôzne bonusy, vám dlho nevydržia. Zima sa totiž blíži a kto niekam nezalezie, ten zamrzne. V hre sú celkovo štyri lokality, ktoré vám umožnia výstavbu úkrytu. Zo začiatku bude síce vyzerať tak, že vám každú chvíľu spadne na hlavu, postupne ale budete môcť vybudovať hotový palác, v ktorom nebude chýbať záchod či sprcha. Rozrastajúci sa úkryt vám postupne poskytne aj rôzne užitočné bonusy podľa vášho výberu.

Medzi službami nechýba úrad práce, ktorý vám sprostredkuje brigádu a môžete si tak aj privyrobiť a získať nejaké materiály upratovaním ulíc. Ak budete čistý a voňavý, budete môcť využívať aj obchody. Nakúpiť sa dá všetko potrebné, od jedla, cez drogériu, lieky, oblečenie, až po psa. Nie na jedenie, ale ako spoločníka. Zorientovať sa však bude dosť ťažké. Hoci je mesto malé, ľahko dokážete zablúdiť a mapa príliš nepomáha.

Aby samotný boj o prežitie zimy na ulici nebol jednoduchý, autori do hry pridali aj boje. A sú najhoršou časťou hry. K bojom môže dôjsť v niekoľkých prípadoch. Najväčší problém však sú gauneri. Ak im nedáte, čo od vás chcú, zbijú vás. Možnosť úteku neexistuje. Zistil som to tak, že raz som sa o to pokúsil. Dobehol som k vyvýšenému bralu, z ktorého som sa rozhodol skočiť. Samozrejme, stratil som asi polovicu života, ale gauner dobehol k okraju a ja som bol teleportovaný hore k nemu. Aspoň ma rýchlejšie zbil keďže som mal menej života.