Rytier v ťažkej zbroji s krvavým mečom v jednej ruke a obitým štítom v druhej sa ráznym krokom približuje k netvorovi, ktorý v honosnej sieni stráži truhlicu so zlatým pokladom. Tento boj bude náročný a krutý, ale náš hrdina je chlap ako hora, má vysoký level, najlepšie brnenie a zbraň s najväčším poškodením. O svojom víťazstve nepochybuje... Toto bol úvod z úplne inej hry. V Hobo: Tough Life ste smradľavý bezdomovec pojedajúci zvyšky kebabu vyloveného z kontajnera a drahocenný poklad vo forme nedofajčených ohorkov sa ukrýva v popolníkoch pred vlakovou stanicou.

V dnešnej dobe je survival žáner medzi hráčmi veľmi obľúbený a vzniká množstvo nových titulov, ktoré spája podobnosť herných mechaník, prostredie v ktorom sa odohrávajú a, samozrejme, early access. Českí vývojári z Perun Creative si ale vybrali veľmi originálny námet. V ich hre Hobo neprevezmete úlohu preživšieho na opustenom ostrove alebo uprostred divočiny, ale vžijete sa do kože obyčajného bezdomovca v meste Praslav. A tým, že sa v boji o prežitie zapotíte aj tu, si môžete byť istí.

V menu máte možnosť vytvoriť offline alebo online hru, prípadne sa napojiť na niekoho zo server listu. Mne sa však nepodarilo napojiť ani na jednu z piatich vyhľadaných hier, a tak som zvolil vlastnú. Zobudil som sa pri kope haraburdia niekde pod mostom. Tak ako v každej inej survival hre, je prvým krokom hľadanie potrebnej výbavy a materiálu. Ten sa povaľuje buď v starom nábytku, vo vrakoch áut, alebo v kontajneroch. A práve v kontajneroch sa budete hrabať najčastejšie. Ukrývajú sa tu totiž zbytky potravín, alkoholu a iných nápojov potrebných na vaše prežitie. Ale taktiež rozbité predmety, ktoré sa naučíte opravovať a následne ich viete streliť na ulici za pár kačiek. Okrem cenných predmetov narazíte v kontajneroch aj na sračky. A to doslova.

Hrabanie v odpadkoch je spracované celkom zaujímavo. Každý smetný kôš, skriňa alebo popolník je tvorený šachovnicou, ktorej polia postupne odkrývate. Môže sa tak stať, že odhalíte pole s niečím smradľavým a to sa odrazí na vašom pachu, ktorý ovplyvňuje interakciu s obyvateľmi mesta. Proti smradu sa dá bojovať mydlom, žuvačkami, sprejom a podobnými predmetmi, alebo si za nemalý poplatok viete dať vyprať veci v miestnej práčovni.

Rovnako ako v skutočnom živote aj tu si vie bezdomovec trochu privyrobiť. Pri hrabaní v odpadkoch natrafíte veľmi často na vratné fľaše, ktoré vykupujú skoro v každom stánku na ulici. A keď už pri sebe nemáte žiadne prázdne fľašky, môžete počkať do záverečnej a milej pani predavačke vykradnúť trafiku. Musíte mať ale dostatok šperhákov. Po vzore našich spoluobčanov môžete taktiež zbierať železo, za ktoré vám miestny zberný dvor prihodí do vrecka pár chechtákov. No a potom je tu ďalšia možnosť, ktorú určite veľmi dobre poznáte aj zo skutočného života - môžete otravovať ľudí na ulici a vyžobrať nejaké tie drobné na alko...potraviny.

Alkohol v hre nie je len na parádu. Každý dúšok vám rovnako ako cigarety zdvihne morálku, ale hlavne vás poriadne zahreje. Chlad je totiž váš úhlavný nepriateľ a treba proti nemu bojovať všetkými možnými prostriedkami. Môžete si založiť oheň v starých bareloch, alebo skúsiť presvedčiť obyvateľa bytovky, aby vás na chvíľu nechal zohriať na chodbe. Samozrejmosťou sú teplé šaty, ktoré sú ale nedostatkový tovar a v kontajneroch je ich ako šafránu. Nejakú tu mikinu si viete zakúpiť aj v miestom obchode, ale vyjde vás to poriadne draho. Každý kus oblečenia má svoju odolnosť voči chladu, vode a úložný priestor. Ten si viete rozširovať ako správny ,,bezďo“ aj igelitkami.

Okrem flákania sa po ulici, hrabania v kontajneroch a obťažovania slušných občanov si viete postaviť na určitých miestach vlastnú hobo-obývačku so strechou nad hlavou. V odpadkoch sem-tam narazíte aj na zachovalý kus nábytku, ktorý síce momentálne nemá praktické využitie (okrem gauča), ale viete si ním zútulniť svoj všivavý kúsok domova. Ten vám potom slúži ako úložný priestor a miesto, kde sa zohrejete alebo vyspíte. Okrem toho vám úkryt zvyšuje rôzne štatistky, ako je uzdravovanie alebo viera - morálka.  

V hre je zapracovaná aj výroba, a tak si okrem stavebných prvkov viete zhotoviť aj menšie a potrebnejšie veci, ako je pršiplášť z igelitiek alebo izolačnú vrstvu, ktorá vám pomôže prečkať noc na lavičke autobusovej zastávky. Ak nazbierate dostatok potravín, dokážete si napríklad z nahryznutého párku, studenej pizze, plesnivého syra a starých krekrov namiešať lahôdku, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Jamie Oliver. Tento gastronomický pôžitok potom spláchnete sčasti vypitým krabicovým vínom a zasa na chvíľu zaženiete hlad a smäd..

Všetky činnosti – výroba, žobranie, zjednávanie a kradnutie - fungujú ako minihra vyžadujúca postreh. Šípku behajúcu zľava doprava a naspäť musíte zastaviť v zelenom alebo ideálne modrom poli, aby ste vyrobili predmet. Červené pole znamená neúspech a postava ho často okomentuje trefným: ,,No to mně po*eb!“  Pri žobraní a konverzáciách je to celkom zaujímavý nápad, ako zdôrazniť tenkú hranicu medzi úspechom a neúspechom, ale prečo, preboha, musím túto hru absolvovať aj vtedy, keď zlievam dokopy zvyšky alkoholu, je pre mňa záhadou. Neúspech pri výrobe totiž znamená stratu nejakej potrebnej suroviny a vy tak môžete ísť hľadaj ďalšie nedopité čučo, aby ste si konečne vyrobili ten vysnívaný životabudič. Hráč si postupne leveluje rôzne schopnosti v závislosti na tom, akej aktivite sa venuje. Nové možnosti výroby a zručnosti si viete potom za poplatok odomknúť u takzvaného ,,Hobo mástra“, ktorý obýva karavan pod mostom.

Mesto je spracované na pomery malého nezávislého štúdia celkom pekne. Praslav je veľmi kompaktnou virtuálnou verziou Prahy. Textúry budov a stánkov sú tvorené reálnymi fotkami z ulíc, a napriek pár grafickým glitchom je celkový dojem kladný. Veľmi ale zamrzí nočná stránka mesta. Verejné osvetlenie totiž zatiaľ vôbec nefunguje a ani v oknách okolitých budov sa nesvieti. Po zotmení sa vám tak naskytne pohľad na mesto duchov, čo pôsobí dosť divne. Absenciu áut a električiek ani nespomínam, ale tie autori plánujú pridať v dohľadnom čase v niektorej aktualizácii. Obyvatelia mesta sú zatiaľ tiež na slabej úrovni (rôznorodosť, animácie, pathfinding, výraze tvárí).  Ale pripomínam, že ide o ranú alfa verziu hry.

Starosti mi ale robila otrasná optimalizácia. Hra v rušnejších uliciach padá na nejakých 20-15 fps, čo je už skoro nehrateľné. Naopak pochvalu si zaslúži zvuková stránka. Ruch v potravinách a atmosféra v kostole sú vďaka reálnym nahrávkam veľmi autentické. Dabing s výnimkou pár hlášok hlavnej postavy v hre zatiaľ úplne chýba. Poteší aj melancholická hudba, ktorá náročný život bezdomovca pekne dokresľuje.

Hobo: Tough Life najviac zaujme originálnym nápadom zveriť hráčovi do rúk človeka umiestneného na spodku spoločenského rebríčka, ktorý sa pretĺka životom. Po všetkých tých Robinsonoch, Indiana Jonesoch a Ramboch je to vítaná zmena. Život na ulici a činnosti s ním spojené sú už teraz v hre celkom zaujímavo načrtnuté a Hobo ponúka nevšedný zážitok, čím vyniká medzi záplavami early access titulov. Na druhej strane je ale vidno, že má hra k finálnej verzii ešte veľmi ďaleko a autori z Perun Creative na nej musia poriadne zamakať. Keď dotiahnu optimalizáciu, zapracujú na nočnej stránke hry a opravia multiplayer, bude Hobo určite stáť za vyskúšanie. No a online kooperáciu v prehrabávaní smetných košov sme tu ešte nemali.