2D platformové hry stále bavia, a pritom si vystačia aj so svojimi tradičnými prvkami, ktoré sa snáď nikdy nezunujú. Ale je len dobre, že sa príležitostne objavujú aj kúsky s neobvyklými hernými mechanikami, ako je napríklad Super Magbot. Na prvý pohľad sympatický titul zdanlivo ani veľmi nevybočuje zo zaužívaných pravidiel, v skutočnosti je ale dosť atypický. A aj poriadne náročný.

Ste kovový magnetický hrdina – Magbot, ktorý musí zachrániť obyvateľov galaxie a získať fragmenty z meteoritov, ktoré dopadli na rôzne planéty. Inak ich silu využije zlý Magsteroid. Prvá planéta, Magterra, je zelená a v prvých misiách zanecháva v okolí postavičku s otáznikmi, ktoré obsahujú cenné rady, ako sa to vlastne hrá. Level obsahuje plošiny, na ktoré sa musíte postupne  dostať až k fragmentu. Lenže Magbot nevie skákať. Teda nie priamo. Používa však lúč, ktorý pri správnej aplikácii dokáže divy.

V okolí sa nachádzajú červené a modré plošiny, ktoré rôznym spôsobom reagujú pri kontakte s lúčom, ktorý si prepínate v takých istých farbách. Od plošiny na zemi sa dá napríklad odraziť do vzduchu v smere lúča rovnakej farby. Lenže ak sa chcete preniesť cez jamu, ostne či iné nástrahy využitím plošiny umiestnenej nad vami, už musíte prepnúť lúč na opačnú farbu. Takže na červenej ploche na zemi zapnete červený, ale  keď je červená plocha nad hlavou, už musíte prepnúť na modrý. A to je len začiatok. Musíte sa naučiť ako používať lúč na kolmých stenách a prierazných doskách, na vystreľovacích plošinách, ktoré vás vyhodia v smere šípky hore alebo do strany, osvojiť si fungovanie farebných bublín, ktoré vás chvíľku udržia, ale potom prasknú.

Pozvoľna pribúdajú aj ďalšie dvojfarebné objekty, ku ktorým sa môžete prisať alebo vás naopak vypudia a odrazia. Vy sa však musíte naučiť, ako ktorý z nich reaguje a navyše nielen to, akú farbu vtedy má mať váš  lúč, ale aj v akom je uhle. Ak urobíte v niečom chybu, v lepšom prípadne sa ocitnete na predošlom úseku, v horšom - bežnejšom prípade, musíte prejsť od začiatku celý level. Aby to bolo ešte náročnejšie, väčšinou nemáte čas vydýchnuť si a musíte okamžite, v rýchlom slede za sebou, reagovať na niekoľko farebných plošín v rade. A ak hoci len pri jednej z nich zaváhate, zas začínate od začiatku úrovne. Je to veľmi stresujúce, bežne sa totiž pomýlite pri prepínaní farieb v extrémnom tempe alebo zlyháte kvôli nepatrne vychýlenému lúču. 

Postup si vyžaduje veľmi pohotové reakcie a šikovné prsty, ale rozhodne aj memorovanie. Neraz totiž dokážete uspieť len v prípade, že sa postupne naučíte schému so správnymi nastaveniami a polohami a potom ju v bláznivom tempe skúšate bleskovo aplikovať. Nie je nič neobvyklé, že na zdolanie levelu potrebujete aj niekoľko desiatok pokusov a čoskoro budete mať nervy v háji. A keď príde na rad prvý boss, možno už budete mať hry plné zuby a poviete si, že na toto masochistické šialenstvo už dlhšie nepristúpite. To bol aj môj prípad dovtedy, kým som sa nenaučil využívať asistenciu, ktorá je pomerne nenápadnou súčasťou herného menu.

V nastaveniach asistencie tvorcovia upozorňujú, že hra je navrhnutá  tak, aby priniesla osobitý zážitok z mimoriadnych výziev. Ale ak je to na vás príliš náročné, môžete si zapnúť niektorú z troch výhod za cenu toho, že váš dosiahnutý čas nebude zaznamenaný v tabuľkách. Bez nekonečných dávok farieb (keďže sa plošiny dočasne vybíjajú) sa bez problémov zaobídete. Ale zapnutie checkpointov je veľká pomoc. Hoci potom máte v každom leveli obvykle len jeden, rozhodne je lepšie, keď nemusíte štartovať stále od začiatku úrovne, ale oživujete sa v polovici. Napokon môžete zapnúť nekonečný čas pozastavenia vo vzduchu. To je super vec, keďže podržaním tlačidla s lúčom zostanete stáť v éteri a môžete si v pokoji premyslieť, čo urobíte v ďalšom kroku. Často takto odbúrate stresový faktor  spojený s nevyhnutnosťou konať bleskovo a bez chýb v krátkych dramatických okamihoch.

Na jednej strane je pravda, že pri používaní asistenčných pomôcok už nie je hra taká adrenalínová a predstavuje podstatne ľahšiu, stále však nie úplne jednoduchú skúšku. Levely zrazu zdoláte dosť svižne. No aj pri tom všetko natrafíte na problematické úseky, ktoré neprejdete s prstom v nose a stále vás dokážu potrestať smrťou. Takže to stále nie je prechádzka ružovou záhradou a úspech si musíte aj v tomto prípade zaslúžiť. Ibaže už to nie je frustrujúca tyrania s nekonečnými reparátmi, ale hra sa stáva viac zábavnou a prijateľnou pre širšie spektrum hráčov. Teda nielen pre hŕstku tých, ktorí našli v tom pôvodne nastavenom šialenstve a sebatrýznení zaľúbenie.
 
S pomôckami už potom skôr oceníte štruktúru levelov, ktoré vás vedú do ďalších svetov s odlišným terénom,  podmienkami a novými nástrahami. Pribudnú ozubené kolesá, kľúče, ktorými najskôr musíte odomknúť pokročilé úseky, pohyblivé pasce a strely, ktorým sa treba vyhnúť. Na ľadovej planéte treba počítať s klzkými plošinami, v lávovom svete s plameňmi, ktoré sa objavia krátko po vašom doskoku na zem a podobne. Popritom spoznáte aj svojských obyvateľov jednotlivých oblastí a budete menej vystrašení z bossov, ktorých však napriek asistencii neprekabátite len tak ľahko. A ten finálny vyžaduje v každom prípade mimoriadnu trpezlivosť a absolútne bezchybný postup. I keď sa v jednotlivých fázach súboja, našťastie, progres ukladá.

Super Magbot chce mať blízko k 16- bitovým klasikám, preto grafika má retro štýl a aj hudba  je na tom podobne. Ale to všetko je v poriadku a na hru sa dobre pozerá, aj sa dobre počúva, len vás niekedy bezdôvodne trestá. Na PC sa ovláda gamepadom alebo klávesmi a myšou. Pritom v menu sa myš z nejakého dôvodu použiť nedá, ale priamo v leveloch sa ňou celkom dobre prepína farba a smer lúča. Len si možno upravíte citlivosť.

Nakoniec to teda nedopadlo najhoršie, ale Super Magbot sa skutočne pre väčšinu používateľov stane zábavným len po zapnutí asistencie. Dovtedy je to mimoriadne náročná a stresujúca hra, ktorá vyžaduje extrémnu presnosť a neomylnosť v prísnom čase. Čo skrátka väčšina hráčov nedá, respektíve na to nemá nervy. S pomôckami je to už iná káva a odpor voči masochistickému postupu sa zrazu zmení na zvedavosť, čo prinesú ďalšie levely, s ktorými sa už dá rozumne popasovať. Originálne mechaniky založené na farebných variáciách lúča a plošín sú síce spočiatku mätúce, ale funkčné a oceníte ich hlavne pri dlhšom hraní, keď už si na ne zvyknete. A podobne to bude aj s celou hrou.