Sloboda. Slovo, ktorým sa (predovšetkým v dnešných časoch) oháňa množstvo ľudí, hoci len minimum z najhlučnejšie hlásajúcich vôbec rozumie, o čom v skutočnosti sloboda je. Ľudia bojujúci za slobodu mnohokrát ani len netušia, že len aktívne prispievajú k jej obmedzovaniu takým bizarným spôsobom, že sa im o niekoľko rokov história vysmeje do tváre. Napriek tomu máme dnes slobody za dva fúriky a voľnosť v rozhodovaní, že nám vlastne skôr ubližuje.

Zanechajme však filozofických debát o súčasnej situácii, ktorá je už na smiech cez slzy. Charles Games nám takmer pred dlhými štyrmi rokmi dali zaujímavý projekt Attentat 1942. A bez debaty sa jednalo o jeden z najlepších edukatívnych softvérov, ktoré by sa mohli smelo zaradiť do učebných osnov a málokto by sa postavil voči tomuto na odpor. Svoboda 1945 na to ide podobne. Ponúka konkrétne obdobie z histórie, balí ho do pomerne prostého príbehu a hrateľnosti, ktorá je založená na klikaní a počúvaní svedectiev osôb. K záverečným titulkom sa dopracujete za 2 až 3 hodinky a je len na vás, či preberiete všetky témy a aké zakončenie vaše pátranie bude mať.

Hodnotiť Svobodu 1945 len ako hru, bola by to finálna známka extrémne nízka. Ale Svoboda 1945 je skvelým projektom akademickej obce s jednoznačným odkazom: história nás môže mnohému naučiť. Nastavuje zrkadlo spoločnosti a umožňuje neopakovať stále dokola rovnaké chyby. Ale sme ľudia a máme to v génoch. Nepoučíme sa. Je to smutné; hlavne pri ukážke toho, čo sa dialo so sudetskými Nemcami po konci druhej svetovej vojny – a presne o tom je Svoboda 1945. Hra, ktorá ukazuje, že sloboda – alebo to ako ju vnímajú jednotlivci pri moci a zároveň dokážu dostať na svoju stranu masu zmagorených ľudí – má niekedy zvláštne krutý zmysel pre humor.

Príbeh sleduje rozhodovanie historika o tom, či školu v obci Svoboda, nachádzajúcu sa blízko hraníc s Nemeckom, nechá zbúrať alebo vyhlási za národnú pamiatku. Ako si napokon vyberiete, je čisto na vás a žiadna cesta nie je vyslovene správna. Podstatným zvratom sa stane nájdenie fotiek v podkroví školy – nebolo by na tom nič nezvyčajné, ale na jednej z nich je dedo hlavného protagonistu, ktorý zostane po celý čas hrania nemý. Krutosť nacistického konfliktu a zbytočne preliata krv miliónov ľudí, koncentračné tábory a absurdné presvedčenie o nadradenosti árijskej rasy budeme brať ako fakty. Fašisti a im podobní prisluhovači s mentálnou výbavou priemerne urasteného brava patria na smetisko dejín, nech ich srdce bije hoc aj v rytme národnej hymny.

Pocítili to aj obyvatelia obce Svoboda, ktorú obsadili nacisti. To, že pohraničné oblasti predstavujú často zmes ľudí viacerých národností, ešte len podporilo iskrenie medzi ľuďmi, ktorí by inak bez problémov žili bok po boku a pomáhali si pretĺcť sa životom. Po smrti Hitlera sa obyvatelia Svobody rozhodli oslavovať, avšak jeden výstrel, po ktorom vyhasol život mladého chlapca oslavujúceho s českou vlajkou v okne miestnej školy, naštartuje rovnako pochabé besnenie ako za vojny. Násilné vysťahovanie nemeckých obyvateľov bolo často porovnateľné zo zverstvami páchanými nacistami. A nie vždy sa to zaobišlo len so zvýšeným hlasom.

Aby toho nebolo málo, o slovo sa postupne hlási komunistický režim, ktorého spojenie so slobodou vidí len človek stojaci na vrchole potravinového rebríčka spoločnosti. Všetci sme si rovní, ale niektorí sme si rovnejší. To, že niektorí vojaci dostali po vojne farmy, na ktoré si často robili zálusk miestni obyvatelia (či právom, je na vašom posúdení), je jasným signálom k tomu, aby dal nový režim príležitosť verným súdruhom pomstiť sa. Spájanie sa fariem do nefungujúcich JRD, vyvlastňovanie pôdy, absurdné pokuty za neodvádzanie daného množstva plodín – tak rozhodne sloboda nevyzerá. Alebo áno? Zbavili sme sa nacistov, slobodne si tu žijeme. Socializmus s ľudskou tvárou.

Svoboda 1945 vám nechá do hlavy preniknúť množstvo otázok a pritom sa naučíte čosi z histórie. Napríklad Slovenského národného povstania, o ktorom naši „zelení bratia“ tušia tak jedine to, že sa odohral na Slovensku. Tých zopár herných minihier vás nepotrápi, neponúkne takmer žiadnu výzvu. Budete sa baliť pri vysťahovaní, snažíte sa čo najdlhšie vydržať ako súkromný farmár, čistíte hrob od nasprejovaného hákového kríža a podobne. Zábava na pár minút. Doslova. Nevadí to, Svoboda 1945 je predovšetkým sonda do minulosti, edukatívny softvér, pri ktorom klikáte na postavy, volíte možnosti uberania sa rozhovoru a tým si odomykáte alebo naopak zatvárate cestičky k finálnemu vyvrcholeniu.

Nejedná a teda o nič svetoborné, z čoho by ste si mali sadnúť na zadok. O to sa hra ani nesnaží. Filmové sekvencie sú skromné, herecké výkony omnoho prirodzenejšie než minule a jednotliví protagonisti sa ujali svojej role s omnoho väčším presvedčením. Možno by nevadilo predstaviť aj trochu viac surovosti, pretože všetko, čo uvidíte, pôsobí až príliš uhladene, čisto, skrátka neprirodzene. Aspoňže v Charles Games prešli na Unity a nebudú obmedzovaní výhradne PC platformou. Dabing je vynikajúci, už to nie je len rapkanie fráz a vzhľadom na pokročilý vek protagonistov to pôsobí na výbornú. Aj keď sa občas pousmejete nad prílišným vcítením sa do role, nič to neuberá na celkovom pocite dobre odvedenej práce.

Najväčším sklamaním je, paradoxne, časť softvéru, ktorý mal byť srdcom hry: encyklopédia. Aj kvôli zoznamu kľúčových pojmov, ktoré si navyše musíte postupne odomykať a inak sa k nim nedostanete, je výsledná známka nižšia. Zopár desiatok fráz je zoradených abecedne, avšak chýba akýkoľvek ucelený model, ktorý by nám históriu predstavil a prezentoval napríklad chronologicky. S prelinkovanými odkazmi na kľúčové situácie či míľniky. S ukážkami, ktorých je neúrekom, a to nielen v obrazovej alebo video-podobe, ale aj audio ukážky či iným, interaktívnym spôsobom. Tento inak zaujímavý index má minimálnu hodnotu, nakoľko si ho možno náhodne preklikáte, ale to je tak všetko. Navyše sa v mnohých témach dalo ísť viac do hĺbky a vyslovene kĺžu po povrchu popisom v niekoľkých vetách.