HOT WHEELS UNLEASHED |
HOT WHEELS UNLEASHED |
Zbieranie autíčok bolo kedysi pomerne lacné a dostupné hobby. Sám ich mám z detstva pár stoviek, aj keď musím dodať, že v stave hodnom vystavenia je ich len veľmi málo. Tu a tam sa mi zbierka rozrastie o nejaké nové, no to hlavne o väčšie a drahšie modely. Avšak aj tie malé „angličáky“ už dnes nie sú až také lacné ako kedysi. A už vôbec nie, ak chcete nejakú značku, k tomu aj dráhu a podobne. Z lacného a dostupného koníčka je zrazu čosi viac. Dráha za stovku, balíček áut za dvacku, k tomu nejaké licencované auto (ktoré sú zväčša výrazne drahšie) a už sa to pekne zbiera. Láka vás koncept Hot Wheels, ale chcete niečo trošku lacnejšie? Jedna alternatíva by tu bola.
Hot Wheels Unleashed, nová pretekárska hra od skúsených pretekárskych veteránov z talianskeho štúdia Milestone, vychádza zo známej hračkárskej licencie od Mattela a už je takmer na štarte, keďže vychádza zajtra. Hra chce byť presne tým, čo od Hot Wheels licencie čakáte – bleskurýchlou arkádou na rôznych krkolomných tratiach plných prudkých zákrut, loopov, skokanských mostíkov a aj nejakých tých nástrah. To všetko je rozložené pokojne aj v kuchyni a jazdia tam hračkárske autíčka od výmyslu sveta. Niektoré napodobňuje predlohe, ktoré môžete vidieť jazdiť po cestách, iné sú z filmov, no a niektoré sú len čistou realizáciou fantázie nejakého dizajnéra hračiek niekde v Číne (keďže Mattel už dávno zavrel svoju poslednú továreň v USA).
Pozornejší z vás si asi všimli v odseku vyššie jedno slovo, ktoré už niečo naznačuje. Hra chce byť tým, čo od Hot Wheels licencie čakáte, ale nie v každom ohľade jej to vychádza. Hot Wheels je o fantázii, o detskej radosti a aj o dosť uletených nápadoch. To všetko zdieľané medzi rodičmi a deťmi, vami a priateľmi, s ktorými ste si autíčka požičiavali či menili. Takáto hra jednoducho potrebuje prostriedky na vyjadrenie ľudskej kreativity a možnosti na jej šírenie ďalej. Nie všetko musí byť len o samotnej hrateľnosti. Musí tu fungovať všetko.
Ponuka hry je napríklad dostačujúca. Je tu kariéra, rýchla hra, multiplayer (online a aj lokálne v splitscreene pre dvoch) a dvojica editorov. Nie je to žiadne terno, ale dá sa a na pár desiatok hodín vám to teoreticky postačí. Najviac času pochopiteľne zaberie režim kariéry, ktorý je tu poňatý trochu inak. Dostávate sa totiž na mapu mesta, na ktorú nazeráte zhora a je posiata hernými eventami, ktorých nie je málo. Len tá pestrosť tu trošku chýba. Vlastne si tu zajazdíte len dva typy pretekov – klasické preteky a časovky. Klasických pretekov je tu 52, časoviek 32 a ešte je tu 5 Boss pretekov, tie sú však len klasické preteky proti súperom, avšak na trochu náročnejšej trati. No a je tu aj 9 tajných pretekov.
To sú úplne obyčajné preteky, ktoré nájdete na mape, avšak odomknú sa vám iba vtedy, ak splníte nejakú podmienku. Napríklad si niekde odomknete nejaké konkrétne auto a s ním vyhráte konkrétne iné preteky. Mám s týmto konceptom ale pár problémov. Prvý je, že to pre hru prakticky nič nemení. Akurát vás hra veľmi ojedinele prinúti zajazdiť si s niečím iným. Druhý problém spočíva v brzdení progresu. Na mape mesta sa pohybujete pomerne voľne, ak preteky prejdete, môžete ísť na ďalšie, ktoré sú prepojené. Nemáte chuť na časovku v jednom prostredí? Rozdáte si to proti súperom v inom. Akurát tieto tajné preteky vám blokujú progres ďalej, kým nesplníte ich podmienky, čo pôsobí hlúpo.
Ďalší problém s kariérou je ten, že vás nemotivuje, aby ste jazdili na iných autách. Už v tretine hry som mal jasné svoje primárne auto, lebo už v základe bolo dobré a ja som si ho ešte vylepšil, takže bolo razom medzi najlepšími v hre. Autá sa síce líšia vlastnosťami, no sú tu kusy, ktoré sú po upgrade naozaj ultimátne a vy tak zrazu nemáte dôvod jazdiť na niečom inom väčšinu kariéry. Autá si pritom môžete kupovať z dennej ponuky, náhodne z „lootboxu“ alebo ho získate hraním. Len čo z toho, keď vás hra nijako nemotivuje k tomu, aby ste jazdili s niečím, čo je horšie ako vaše primárne auto.
Pritom áut je tu dostatok. Síce vzhľadom na históriu Hot Wheels je to len malý zlomok, ale aj tak 68 áut slušnou ponukou. Hlavne je ale toto pravdepodobne jediná racingovka, v ktorej sa na štarte vedľa seba postavia KITT, DeLorean z Back To The Future, Batmobil a dodávka ninja korytnačiek. A nájdete tu aj nejaké Hot Wheels kultovky, ako sú napríklad Rodger Dodger, Bone Shaker a ďalšie. Nájdete tu ale aj autá vychádzajúce zo skutočných predlôh, ako sú Supra, R8 či Fiat 500. No a nesmú chýbať ani uletené modely, na ktorých sa dizajnéri naozaj vybláznili – Veloci Racer, Skull Crusher, Motosaurus, Sharkcruiser a ďalšie. Je škoda, že sa hra viac nesnaží, aby ste si to všetko radi vyskúšali.
Trate sú na tom o niečo lepšie. Umiestnené sú do 6 prostredí, medzi ktorými je domácnosť, rozostavaný mrakodrap, skatepark, univerzitná knižnica a podobne. Sú naozaj pestré a rôznorodé, pričom majú výhodu v tom, že vám poskytnú naozaj netradičné pohľady – napríklad taký drift na hrane trate visiacej zo steny mrakodrapu, kedy pod vami nie je nič, len dlhý pád v prípade, že to na tej hrane neudržíte. Adrenalín teda pri hraní dokážete dostať do žíl, no stále mám pocit, že sa z licencie dalo dostať aj viac. Loopy a podobné prvky nechýbajú, dokonca sú tu aj pasce, drak chrlí oheň, pavúk metá pavučinu a podobne, ale chýba tu taká neviazaná kreativita, ako keď si trate staviate doma. V kariére si také užijete hlavne pri bossoch a ešte pár ďalších, ale chcelo by to viac – viac dlhších, krkolomnejších, náročnejších a strelenejších.
Milestone tu spravili veľa dobrého a veľa vecí im tiež nevyšlo, čo ste asi vycítili z riadkov hore. Ale v jednej oblasti prakticky nemám výčitky – samotná hrateľnosť a jazdný model. Je to krásna čistá arkáda, ktorá sa na nič nehrá. Zhruba takto si predstavuje, že by sa pretekalo v angličákoch. Nie sú tu ani power-upy a podobné veci, maximálne nejaké to jazdenie dole hlavou a rôzne podoby turbo boostov. Či už vďaka rôznym plošinkám, alebo aspoň na základe vlastného turba, ktoré získate driftovaním. Jazdí sa tu tak naozaj dobre, jednoducho, intuitívne a zvládnu to aj vaše deti, ak o hre uvažujete ako o niečom, s čím chcete spoločne krátiť chvíle.
Ale poďme zase k tým veciam, ktoré tu úplne nevyšli, respektíve mali vyjsť lepšie. V úvode som písal o dvoch editoroch. Ten menší z nich je na tvorenie vizuálnych úprav pre autá. Môžete si tu tvoriť vlastný dizajn v niekoľkých vrstvách a aj s rôznymi prvkami. Takže môžete vytvoriť niečo úplne vlastné alebo aj nejakú variáciu na jednu z Hot Wheels klasík, na čo je tu aj tag pri zdieľaní. Editor nie je veľmi zložitý a tiež si prácu v ňom rýchlo osvojíte.
Druhý editor je už komplexnejší a povedal by som, že pre hru aj dôležitejší. Ide o editor tratí. Teda kým v skutočnosti si trate skladáte z plastových dielov podľa toho, koľko vytiahnete z peňaženky, tu si môžete skladať podľa ľubovôle. Teda takmer. Jednotlivé časti a dielce si totiž musíte odomknúť hraním, čo je trošku smola, ak sa do hry pustíte s deckami a chcú hneď stavať, no nie je veľmi z čoho. A musíte toho nahrať relatívne dosť, aby ste mali odomknutých dostatok rôznych dielov. Lebo dokonca aj jednoduché loopy sú prvok, ktorý si musíte odomknúť a nie je dostupný v základe, čo je trochu škoda. Ale keď to všetko už odomknuté máte, dá sa tu naozaj dobre vyblázniť a robiť trate v každom zo 6 prostredí.
Dvoje dizajny a aj svoje trate môžete zdieľať s ostatnými hráčmi online a ako som už predtým naznačil, práve to môže rozhodnúť o ďalšom živote a smrti hry. Problém je, že ten online systém na zdieľanie je vlastne len ohlodaný na kosť. Vytvoríte, dáte zdieľať a niekde to je. Rovnako si môžete niečo stiahnuť. Sú tu len základné možnosti filtrovania bez nejakých detailnejších prehľadov, tvorcov či dokonca spravovania komunity zo strany autorov. To považujem za kritickú chybu, lebo takáto hra musí mať editory a možnosti zdieľania spracované čo najlepšie, aby sa hráči k tomu zaujímavému obsahu ľahko a rýchlo dostali. Takéto možnosti tu však úplne absentujú.
Navyše to nie je jediná oblasť hry, ktorá je spracovaná dosť sparťansky. Prítomnosť delenej obrazovky (pre dvoch hráčov), samozrejme, vždy poteší, no neoplatí sa odfláknuť online pretekanie, pričom mám trochu dojem, že tu to autori odflákli. Je tu síce crossgen hranie na konzolách, ale žiaden crossplay, čo dnes už zamrzí. Podpora je naraz pre 12 hráčov a nejaké bohatšie ligy, turnaje, rebríčky a neviem čo by ste tu hľadali márne. Sú tu len základné možnosti online multiplayeru, rýchla hra a súkromné lobby, čo je dnes už naozaj veľmi málo.
Ďalšia oblasť, kde veľmi niet čo vytknúť, je audiovizuálna stránka hry. Grafika je veľmi pekná. Nie je to síce Forza Horizon s Hot Wheels expanziou, ale trate a aj autíčka sú naozaj pekné, pričom sa to dobre hýbe a hlavne to všetko stále vyzerá ako hračky. Naozaj máte dojem, že autori do hry verne preniesli hračkárske modely aj s ich detailmi, čo si naozaj budete užívať. Hlavne, ak máte tieto autíčka radi. Zvukové efekty sú tiež fajn a aj keď hudobná stránka nie je práve najbohatšia, tých pár (zväčša elektronických) skladieb s hrou dobre ladí.
Nemôžem povedať, že by som sa pri hraní Hot Wheels Unleashed nebavil. Bavil som sa a niekedy aj naozaj dosť dobre. Bavili ma hlavne detaily, ako keď predbiehate KITTa a počujete zvuk jeho skenera. Bavila ma aj príjemná arkádová hrateľnosť a určite si tu užijete delenú obrazovku. Ale často som sa v duchu pýtal, prečo autori tuto nespravili niečo navyše, tamto nespravili niečo inak a inde zase nepridali niečo iné. Toto mohla byť parádna hra, len by to chcelo viac starostlivosti o výsledný produkt – aby kariéra pôsobila lepšie, aby vás hra motivovala vyskúšať si každé zo 68 áut, aby ste sa vedeli rýchlo a jednoducho dostať k dobrému používateľskému obsahu a podobne. Tak veľa vecí sa tu dalo spraviť lepšie, až mi nakoniec napadla tematicky veľmi príbuzná hra, ktorá to všetko lepšie spracovala. Volá sa Re-Volt a snáď sa ešte niekedy vráti.