Len tak si s niekým zahrať, žiadne veľké očakávania, žiadna excelentná super grafika a vypiplaný zvuk, žiadny komplikovaný príbeh, len čistá, na dreň okresaná priamočiara hrateľnosť.

Squabble, teda po našom azda hádka, handrkovačka, škriepka, je multiplayerová offline retro hra pre minimálne dvoch a maximálne štyroch hráčov, postavená na jednoduchom súbojovom systéme. V ňom sa jednotlivých úrovniach predstavujúcich interiéry rodinného domčeka a jeden exteriér, strom na záhrade, stretajú v neľútostných súbojoch dvaja súperi, chlapec Tim a dievča Viki, alebo štyria súperi, vtedy k Timovi a Viki pribudnú Hugo a Veronika. Tipujem ich na súrodencov, čo zostali sami doma a opustený príbytok vyžili na to, aby si vyrovnali svoje súrodenecké účty, ale to len tak tipujem akýsi príbehový rámec, ktorý hra nemá a nepotrebuje. Lebo celé to je prakticky iba po behaní a poskakovaní po plošinách – úrovniach, ktoré akože stvárňujú miestnosti v dome. No a po nich sa teda behá, zbierajú sa zbrane a špeciálne zbrane, ktoré pribúdajú a účelom hry je poraziť súpera v zápase – na dva víťazné, na tri, ako si kto nastaví. To vtedy, keď si hráči vyberú deathmatch.

V druhom móde, capture the flag, treba ukoristiť súperovu vlajku, ale to je akési jasné už samo osebe. Postavičky sú milé, zbrane sú žartovné a pestré a hrateľnosť nemôže byť jednoduchšia. Treba oponenta spacifikovať prv, ako on spacifikuje vás. A to sa deje prostredníctvom štandardného rezervoára relatívne konvenčných domácich zbraní, môžete napríklad skúsiť oponenta umlátiť vankúšom, alebo prostredníctvom zbraní, ktoré sa priebežne objavujú s tým, ako v hre postupujete ďalej. A takte presne sa otvárajú aj nové úrovne – miestnosti. Kúpeľňa, obývačka, podkrovie, pivnica, farebne odlíšené s troška inak umiestnenými plošinami, ale inak vlastne variácia jedného modelu.

Začína sa hore a bez výzbroje, v úvodných fázach, kým sa zvládne ovládanie, sa väčšinou súboje odohrávajú úplne dole na obrazovke – jednotlivé plošiny sú relatívne malé a relatívne vzdialené, nepohybuje sa teda po nich najpohodlnejšie, čo sa však v priebehu hry mení, v priamej úmere k tomu ako sa vám dostane do rúk ovládanie. Pohyb poprava a doľava, skok, rýchly únik, streľba, odpálenie zbrane, alebo spustenie „comba“, u nás sa mimoriadne osvedčilo prilepenie žuvačkou a následné prejdenie vlakom, čo je takmer fatalita.

Apropo, zbrane, v hre ich je pomerne mnoho, so špeciálnymi účinkami, a väčšina z nich má viac či menej absurdný nádych. Kosačka, parfém, pixla s farbou, hryzúca kniha, plastikový panáčik, hokejka, zubná pasta a podobne, variabilita a účinnosť sa rôznia, zbrane sa v hre objavujú pribežne, vždy keď jednu miniete, treba dobehnúť pre ďalšiu, čo nikdy nie je problém.

Taká priamočiara blbosť, mohol by si človek pomyslieť, opak je však pravdou, lebo Squabble je síce jednoduchá a veľmi priamočiara hra, ale zároveň hra extrémne zábavná a návyková, ak, samozrejme, máte k dispozícii parťáka, s ktorým môžete kedykoľvek a kdekoľvek sfúknuť partičku. Nič viac, nič menej, za ten peniaz výborná rodinná zábava, na ktorej ma ale v konečnom dôsledku najviac nadchlo to, že ide o hru slovenských vývojárov podporenú štátnym Fondom na podporu umenia.

Áno, evidentne to funguje, neviem, aká bola spolupráca s fondom a či by hra vznikla aj bez dotácie, ale to, že vznikla, je samo osebe skvelé. Squabble je totiž presne ten typ hry, ktorý sa v najpoctivejšom slova zmysle vracia ku koreňom a svojim retronádychom a zmyslom pre aplikované absurdno nemôže nenadchnúť, zvlášť staršie ročníky a ich malé ratolesti. Možno je len trošku škoda, že v hre absentuje slovenčina. Niežeby si človek bez nej neporadil, naopak, ale bolo by to náramne sympatické už len z princípu a decká by si hru užili o to viac.