Nintendo by sa veľmi rado vrátilo do minulosti, konkrétne do tokov 2007-2010, kedy so spočiatku nenápadnou konzolou Wii firma trhala konkurenciu a k hrám prilákala každého – vás, vaše deti, vašich rodičov a aj vašich starých rodičov. Hrali jednoducho všetci, deti, mamka aj babka. Každý si tam niečo našiel a v zásade sa pri tom stačilo trochu hýbať pred obrazovkou. Ľudí to ale bavilo a ku konzolám to pritiahlo aj takých, ktorí by o ne inak ani nezavadili. V roku 2009 bola situácia až taká, že sa behom 12 mesiacov predalo viac ako 25 miliónov konzol Wii, čo je neopakovateľný úspech. A na začiatku toho celého stála konzola s chytľavým konceptom a kompilácia hier, ktorá ho dokázala každému jednoducho predstaviť - Wii Sports.

Nintendo má teraz svoj mega úspešný Switch, ktorý ide predajmi veľmi vysoko, ale prvé roky konzola nedorovnala čísla Wii a je to hlavne tým, že nechytila tých najviac príležitostných hráčov. Kvalitná Zelda a iné hry nalákali veľké publikum, to isté aj silnejšia podpora tretích strán, ale tie mamky a babky už pred televíziou neskáču. Možno ich presvedčí novinka Nintendo Switch Sports, ktorá na Wii Sports nadväzuje a stavia na jeho koncepte.

Sú tu však dve veľké zmeny oproti originálu. Wii Sports bol k dispozícii zadarmo s kúpou konzoly Wii, aby ste si hneď mohli vyskúšať jej unikátne pohybové možnosti. Switch Sports ale vychádza 5 rokov po vydaní konzoly, navyše v premium vydaní, takže je to klasický platený titul, za ktorý v našich obchodoch dáte nejakých 42 eur. To síce nie je veľa, ale nakoniec práve cenovkou môže byť tým, čo rozhodne o úspechu titulu a o tom, či sa mu podarí prilákať rovnaké davy príležitostných hráčov ako jeho predchodcovi v roku 2006.

A keďže sa teraz už hra predáva, z toho vychádza aj druhá zmena a to je hĺbka samotnej hry. Wii Sports totiž ľudia nemohli veľmi vyčítať, že hre chýba hĺbka a ponúka len rýchle príležitostné hranie pätice športov. Bola zadarmo a bola určená na prezentáciu technológie. Teraz už ale v Nintende museli zapracovať a pokúsiť sa o niečo viac. Netreba chodiť okolo horúcej kaše, keďže ste si už známku hore všimli a tu ste to možno mnohí ani nedočítali – nevyšlo to úplne tak, ako by si vývojári predstavovali. No a bohužiaľ to nevyšlo ani tak, ako by si predstavovali hráči.

Napríklad v oblasti prezentácie dnes chceme niečo viac, ale tu sa toho nedočkáme. Áno, animované intro s vyrolovaním hernej ponuky je cool, ale je to trochu málo. Potom tu v oblasti prezentácie nájdeme už len rôzne varovania (majte okolo seba dostatok priestoru, majte na Joy-Conoch strap uchytený na zápästí...) a tutoriály ku každej zo šiestich športových disciplín, ktoré v hre nájdeme. Z Wii Sports sa vracia trojica – tenis, bowling a chambara (súboje s mečom). Ďalšie tri športové disciplíny sú nové v sérii – futbal, volejbal, bedminton. Je to pestrý športový mix a každý z týchto druhov sa hrá trochu inak, pričom umožňujú aj rôzne kombinácie počtu hráčov a podobne, takže sa nedá povedať, že by tu z tohto pohľadu bolo málo.

Horší je už však pohľad na možnosti a rozsiahlosť samotnej hernej ponuky, keďže hneď úvodné menu ponúka len trojicu herných režimov a v zásade sa spôsobom hrania až tak veľmi nelíšia. Sú to Play Globally ako hlavný režim a potom Play Locally a Play with Friends. Dva z troch režimov v ponuke sú tak online a jeden je offline na lokálne hranie. Podľa toho sa líšia aj počty hráčov. Zameranie online režimov sa líši podľa toho, s kým chcete hrať. V režimoch si vytvoríte svoju postavičku, prípadne môžete hrať aj za Mii. Na konzole môžete mať vytvorených viacero postáv a hráči si len vyberú vždy tú ich pre hranie.

Športy si vyberáte na námestí Spocco Square a je tu ešte priestor na rozširovanie (k tomu sa dostanem neskôr), no hlavne trochu spôsobí ako premárnená príležitosť. Vlastne tu toho veľa nie je, len pohľad zhora na mapu a výber 6 políčok. Nie je tu nijaká iná interaktivita a ani nič iné, čo by zdôvodňovalo takéto spracovanie. Možno keby tu aspoň behali postavičky reprezentujúce iných hráčov alebo niečo podobné. Nintendo kedysi takéto drobnosti vedelo robiť. Takto tu pokojne mohol byť obyčajný výber 6 športov.

Globálny online režim ako jadro hry prináša aj najväčšiu hĺbku, ktorá je tu reprezentovaná dvomi prvkami. Hráte online proti náhodným súperom a vďaka vašim výsledkom si postupne odomykáte nové možnosti pre úpravy vašej postavy, takže získavate nové oblečenie a podobne. To je síce fajn, ale samo o sebe by to nestačilo na to, aby vás to pri hre udržalo. Preto je to aj Pro League, teda profesionálna liga, do ktorej sa dostanete postupne získaním Pro certifikátu v každom zo šestice športov. Ranky sú tu od A po E (aj s + a – variáciami) a postupne sa medzi nimi presúvate, pričom každý rank prezentuje vlastnú ligu. Takto autori vyriešili metagame, aby vás tu udržal dlhšie a zabránili tomu, aby ste hru zapli len vtedy, keď si chcete s deckami na chvíľku zaskákať.

Druhý online režim je sústredený na hranie s priateľmi, takže hra takto vlastne oddeľuje súťažné zápasy s cudzími hráčmi (za odmenu a postup v lige) od priateľských. To je fajn, ak máte priateľov so Switchom niekde mimo, ale ideálne je prizvať si k nej priateľov z mäsa a kostí priamo na váš gauč, kedy sa aj skutočne najviac zabavíte. Na jednej konzole môžu hrať najviac štyria hráči, ale je nutné dodať, že nie všetky športy. Napríklad súboje s mečom sú len pre dvoch, rovnako bedminton a futbal. Bowling si ale skvele zahráte v štvorici. Rovnako volejbal a tenis, akurát tu už potrebujete naozaj dosť miesta okolo seba.

Pri online hraní je to s počtom hráčov už trošku zložitejšie. Bedminton a súboje s mečmi môžu hrať stále len dvaja hráči, ale pri ostatných športoch je už počet vyšší. Tak napríklad bowling si s priateľmi môžete zahrať proti ďalším 7 hráčom, no pri globálnom hraní hrá celkovo až 16 hráčov, čo je naozaj skvelé a úprimne si myslím, že by bolo dobré zvýšiť počet hráčov v bowlingu aj lokálne, však si môžu postupne podávať jeden Joy-Con podľa toho, kto je na rade. V oboch online režimoch si môže futbal zahrať 8 hráčov v 4 na 4 zápasoch, čo je tiež veľmi fajn.

Už menej fajn je fakt, že hra veľmi limituje vaše možnosti hrať v handheldovom režime. Sami si môžete zahrať všetky športy kedykoľvek a kdekoľvek, pokojne aj s online pripojením. Ale lokálne nedokáže hrať 2 a viac hráčov, čo je obrovská škoda. Je pravda, že na malom displeji by to nebolo veľmi pohodlné, ale napríklad už spomínaný bowling by to zas tak neovplyvnilo, keďže tam reálne nie je nutná rozdelená obrazovka. A pri tých ostatných režimoch by ste to nepohodlie prežili, ak by vám hranie niekde spríjemnilo pár chvíľ, napríklad na letisku, keď vám výrazne mešká lietadlo.

Zatiaľ to pre hru nevyzerá až tak dobre, ale autori to našťastie zachraňujú zábavným spracovaním športov s dobre navrhnutým ovládaním. Volejbal je síce na môj vkus príliš pomalý, ale zase dobre spracoval pohybové ovládanie. Bowling je jednoducho skvelý a je to nielen dobrá zábava, ale aj príjemný relax. Dokážete tu ovládať aj falše a podobne. Futbal je jasne inšpirovaný Rocket League a funguje tiež veľmi dobre, aj keď chvíľu trvá, kým sa ho naučíte ovládať. Chambara ponúka prekvapivé variácie s tromi typmi mečov, obranou a niekoľkými typmi útokov, pričom súboje vedia byť aj pomerne taktické. Bedminton a tenis možno vyzerajú príbuzne, ale líšia sa. Bedminton je prekvapivo rýchly a zábavný, tenis zase veľmi dobre využíva pohybové ovládanie na rôzne typy úderov a smerov, takže si tiež dobre zahráte.