Pri hraní tretieho dielu Zaklínača mnohí narazili na problém ako zo života – na niekoľko hodín sa zasekli v krčme pri hraní kariet. Vývojárom z CD projekt RED sa podarilo vytvoriť mimoriadne návykový kartový zážitok, ktorý bolo potrebné pretaviť do samostatnej hry. V roku 2018 vyšli hneď dva kartové tituly zo sveta Zaklínača – Primárne multiplayerový GWENT a singleplayer kartová kampaň Thronebreaker. Zatiaľ čo GWENT mal za úlohu vás vtiahnuť do kartových súbojov podobne ako Hearthstone, hra Thronebreaker priniesla zaujímavý mix skúmania mapy, kartových súbojov a tiež čo to odhalila zo sveta Zaklínača. Po štyroch rokoch tu máme novú expanziu, ktorá už z názvu naznačuje, akú novinku do sveta Gwentu prináša. GWENT: Rogue Mage mieša roguelike mechaniku do kartovej hry. Otázkou je, či to Gwent skutočne potreboval.

GWENT: Rogue Mage je ďalšia singleplayer hra, ktorá má ambíciu priniesť trochu svetla do obdobia ešte pred zrodením Zaklínačov. Predstavuje nám príbeh mága Alzura, ktorý v snahe nájsť účinnú zbraň proti množiacim sa príšerám vykonáva nevídané experimenty často s tragickým koncom. Vašou úlohou je zberať mutagény z troch padlých monštier, z ktorých Alzur vytvára odvar a používa na ľudských (ne)dobrovoľných účastníkoch výskumu. Aj keď sa tvorcovia rozhodli hru zasadiť niekoľko stoviek rokov pred Geraltovým dobrodružstvom, v skutočnosti nám z tohto tajuplného obdobia veľa neodhalili. Obsah šiestich prestrihových scén opisujúcich Alzurove experimenty scenáristi spísali do maximálne dvoch A4 a do sveta Zaklínača neprinášajú nič zásadné ani zaujímavé.

V GWENT: Rogue Mage sa s Alzurom vydávate na ťaženia po mape, pričom máte niekoľko trás, ktoré môžete sledovať. Na najvzdialenejšej strane mapy je monštrum, ktoré musíte zničiť, a na ceste k nemu budete musieť bojovať s niekoľkými menšími aj elitnými súpermi, otvoríte zopár truhlíc so zaujímavým obsahom a budete mať možnosť svoj postup ovplyvniť aj eventmi, ktoré ponúkajú odmeny aj penalizácie. Vašou zbraňou bude iba základný balíček kariet s jednotkami. Akúkoľvek ďalšiu jednotku dostanete jedine po víťazstve v bitke, pričom dostanete na výber jednu z troch náhodných kariet. Ak natrafíte na truhlicu, získate z nej poklad, ktorý často prináša pasívne schopnosti alebo špeciálne jednotky. V GWENT: Rogue Mage tak neskladáte balíček podľa svojej stratégie, ale musíte sa spoliehať na šťastie a každú jednu kartu si vybojovať. Odstraňovanie kariet z balíčka je možné taktiež len po bitke alebo na špeciálnych miestach na mape.

Aj samotné bitky prinášajú zmeny, ktoré pre mnohých hráčov nebudú komfortné. Namiesto dvoch víťazných kôl, ako v pôvodnom Gwente, sa všetky súboje v Rogue Mage odohrávajú len behom jedného kola, kedy musíte postupne vyhádzať všetky svoje karty. Tradične je vašou úlohou mať väčší súčet sily jednotiek na bojisku, pričom ich vykladáte postupne po jednom do dvoch radov a musíte reagovať na taktiku súpera. Každú bitku začínate vy, pričom na bojisku je položená kľúčová karta súpera s jeho špeciálnou schopnosťou, ktorá udáva jeho ďalšiu stratégiu. Začínate s piatimi kartami na ruke a postupne dostanete ďalších päť, keď si s každým začatým kolom vytiahnete po jednej karte. Do toho vstupuje aj možnosť kúzlenia, no len s obmedzeným množstvom energie, ktorú musíte šetriť behom celého ťaženia po mape.

Zabudnite na balíčky kariet z pôvodného Gwentu. Nilfgaard či Scoia'tael by ste hľadali ťažko, pretože hra sa odohráva stovky rokov pred formovaním týchto frakcií. Aspoň tak by si to priali scenáristi, lenže reálne v hre natrafíte na karty s Yennefer, Triss či Jaskierom a tu sa ukazuje trochu lenivé použitie materiálov z pôvodného Gwentu. Na začiatku hry dostanete možnosť hrať iba s balíčkom typu Bulwark, ktorý je založený na násobení sily vašich jednotiek namiesto ničenia nepriateľa. Savage Fury je balíček, ktorý odomknete neskôr a práve ten má ničivejší charakter s množstvom dvojsečných efektov. Tretí balík je pomenovaný Hive Mind, ktorý prináša najzaujímavejšie efekty požierania vlastných jednotiek na posilnenie iných. Posledný odomknuteľný balík sa volá Chaos a v skutočnosti vám ponúkne iba náhodnú zmes kariet.

Súperi sú na mape generovaní náhodne, no každý z nich má svoj typický balíček kariet a taktiku, ktorú si viete časom dobre naštudovať. Niektorí majú slabé, no rýchlo sa množiace jednotky. Iní dokážu ničiť vaše karty za rôznych okolností alebo negovať ich vlastnosti. Okrem toho, že si musíte vymyslieť stratégiu len na jedno kolo, postihne vás nemilá skutočnosť, že tým, že bitku začínate vždy vy, oponent ju vždy končí. A veľakrát je posledný úder práve ten najnepríjemnejší a nevyspytateľný. AI si zvykne šetriť tú najdrsnejšiu kartu na záver a rozmetá vás ňou na márne kúsky. Hráči si budú musieť pripraviť pevné nervy na mnohé nečakané zvraty na konci súboja.

Keď Alzur prehrá bitku, vráti sa naspäť do laboratória a musí ťaženie začať odznova. Tu sa ukazuje práve ten kľúčový roguelike element. Je jedno, či nevyhráte nad bossom alebo prehráte malú bitku v prvej tretine mapy, vždy musíte začínať odznova so základným balíčkom bez vylepšených kariet či pokladov. Aj prehra vygeneruje zvýšenie bodov skúseností a vyšší level, no všetky novinky, ktoré odomknete, reálne do balíčka nedostanete. Ostanú len akýmisi novými možnosťami, na čo sa bude dať natrafiť v ďalšom ťažení. Jediné benefity levelovania, ktoré si vie Alzur užiť bez faktoru náhody, sú tri kúzla, odvar a kľúčová karta, ktoré si zvolí na začiatku cesty po mape. Po čase tak toto večné začínanie od nuly začne byť poriadne frustrujúce a hráč má pocit, že sa nikam neposúva.

Zaujímavým aspektom, ktorý vie úplne zmeniť vašu strastiplnú cestu, sú kúzla a poklady. Alzur dokáže behom každého ťahu využiť zaujímavú mágiu na ničenie nepriateľa, posilnenie vlastných jednotiek či generovanie nových. Ak sa vám podarí hneď na začiatku súboja kúzlom zničiť kľúčovú nepriateľskú jednotku, dokážete bitku dotiahnuť do dobrého konca, prípadne pridaná vitalita z vašich jednotiek urobí nezastaviteľné monštrá, ktoré násobia silu každým kolom. Nájdené poklady tiež vedia úplne zmeniť vašu taktiku po zvyšok cesty na mape. Stačí ochranný plášť pre vašu obľúbenú jednotku, meč, ktorý ničí nepriateľa alebo iné cenné karty, ktoré pridávajú permanentné pasívne bonusy alebo jednorazové kúzla a celá bitka sa môže otočiť vo váš prospech.

Jedno prebehnutie mapy vám bude trvať v závislosti od vybranej trasy pokojne od 20 minút po hodinu a pol. Po záverečnom bossovi získate mutagén a hra vás potom znova vráti na mapu, aby ste získali ešte ďalšie dva. S troma mutagénmi od troch rôznych bossov vykonáte experiment a zistíte, že bol neúspešný a celé tieto útrapy vás čakajú znova. Hra vás však po prvom experimente donúti zvýšiť si obťažnosť rôznymi formami penalizácií. Na rôznorodosti súbojov to nič nemení, no aspoň vám tá cesta zaberie ešte viac času a nervov. Alzur potrebuje mapu prebehnúť trikrát, aby mohol uskutočniť jeden experiment a celkovo z hľadiska príbehu musí Alzur vykonať experiment 5-krát. Súboje preto začnú byť veľmi rýchlo repetitívne a neprinášajú žiadnu radosť z víťazstva, keď viete, že to celé zase budete musieť opakovať od nuly.

Koncept roguelike mechaniky v kartovej hre je zaujímavý na papieri, no CD Projekt RED ho nedokázal dotiahnuť tak, aby hráča motivoval k ďalšiemu hraniu. Pre oklieštený obsah sa z GWENT: Rogue Mage po čase stane repetitívna otrava. Nepomáha tomu ani dojem, že na vytvorenie hry stačilo len zobrať materiály z pôvodného Gwentu aj s postavami, ktoré by dejovo ešte nemali byť na svete. Graficky nevidno žiaden väčší posun, dokonca aj vyobrazenia na kartách sa prestali hýbať. Soundtrack však vynikajúco dopĺňa atmosféru a drží si vysokú úroveň predchádzajúcich titulov. Je len škoda, že piesní v hre by mohlo byť aj o niečo viac. Dabingoví herci v hre majú iba zopár bezvýznamných viet a rozprávač, ktorý má za úlohu vyrozprávať 95 percent príbehu, nedokáže ani správne dávať pauzy na oddelenie viet.

Pri GWENT: Rogue Mage sa musíme zamyslieť nad tým, pre koho je hra vlastne určená. Je to expanzia pre hráčov, ktorí už v bežnom Gwente zažili snáď všetko a potrebujú nový zážitok, ktorý overí ich trpezlivosť a naučí nové spôsoby boja. Určite by nemala byť vstupnou bránou pre nováčikov a najväčší úžitok z nej budú mať skúsení hráči, ktorí radi vymýšľajú taktiky za pochodu aj s minimom kariet a množstvom polien pod nohami. Pre oklieštený obsah, opakujúce sa súboje a podpriemerný príbeh je GWENT: Rogue Mage titul, ktorý môžu bežní fanúšikovia zaklínačského univerza pokojne obísť. Veteráni však môžu mať pred sebou novú výzvu, z ktorej dokážu čerpať množstvo inšpirácie pre najepickejšie kartové bitky.