Rok 1997 bol silný na kvalitné videohry. Veď si len spomeňte na to, čo sze vtedy hrali naprieč platformami. Bol tu GoldenEye 007, Dark Forces II, Final Fantasy VII, Fallout, Blood, Age of Empires, GTA, Quake 2, Tomb Raider 2, Tekken 3, Gran Turismo, Shadow Warrior, Carmageddon, NFS 2, Total Annihilation, MDK a kopy ďalších, ktoré sa stali legendami a hráči na ne spomínajú dodnes. Snáď na dve strany by som mohol rozpisovať hry z toho roku, ktoré boli naozaj výnimočné. A možno na konci toho zoznamu by som si spomenul aj na názov Chasm: The Rift. Dobe vydania hra až tak nezažiarila, ale časom sa k nej ľudia v spomienkach viac vracali a ocenili jej kvality.

Teraz je hra späť v novom vydaní, ktoré síce nie je remaster, ale nie je to ani originál. Je to taký rozšírený a vylepšená balík. Čo sa týka vylepšení, je to najmä grafika a zvuk. Čo sa týka tých rozšírení, tak tu nájdete aj expanziu, editor máp a originálnu hru hrateľnú cez DOSBox. To nie je zlá ponuka, aj keď musím priznať, že 19,99€ je možno o niečo viac, ako som ochotný za takýto balíček zaplatiť. Ak by bola cenovka o 5 eur nižšia, podliezli by tým autori hranicu, ktorú majú mnohí pre takéto hry nastavenú. Nehovoriac o tom, že napríklad Quake stojí 9,99€.

A ono práve Quake sa zdá byť osudovým pre Chasm. Pôvodne mal totiž Chasm súperiť práve proti Quake v roku 1996, ale kvôli problémom s vydavateľstvom hra vyšla v roku 1997. vtedy ale technológie v hier tak rýchlo napredovali, že za rok bola konkurencia úplne inde a Chasm zapadol. Veď si len spomeňte na skok medzi Quake a Quake 2 napríklad. Dnes už sa ale tak nepozeráme na technologické skoky ako v tej dobe, takže s odstupom môžeme skúsiť lepšie oceniť hru, ktorá prináša napríklad jednu vec, ktorá ani dnes nie je úplným štandardom.

Hra totiž na dobu vydania priniesla niečo netradičné a to možnosť odstreliť nepriateľom končatiny. Bola to klasická FPS, ale dosť brutálna. Navyše tu takáto forma násilia nebola samoúčelná, ale dala sa využiť aj v samotnom hraní. Ide na vás obrovský nepriateľ, zbraň drží len v jednej ruke, tak mu ju odstreľte. Neprestane na vás síce útočiť, ale musí pribehnúť k vám, aby vás tĺkol druhou rukou. A vy môžete pokračovať ďalej, až to začne pripomínať Pythonov a už len čakáte, kedy sa ozve "Tis but a scratch". Nie je to nejaká moderná detailná deštrukcia modelov, ale funguje, zabaví a naozaj sa dá využiť v rámci hrateľnosti.

Dobre, ale Chasm: The Rift nie je iba o tom, že môžete nepriateľom odstreliť ruky či hlavu. Napríklad v príbehu sú to čisté 90. roky a to najmä v tom ohľade, že tu ten príbeh síce je, ale ako keby ani nebol. Nepotrebujete ho k hraniu, nedáva veľmi zmysel, zle sa sleduje a vlastne vás ani nebaví. Ale je tu a funguje ako zámienka k tomu, aby ste prešli rôzne prostredia a zlikvidovali hromady nepriateľov. Mohli by sme takéto spracovanie vyčítať, ale zase netvárme sa, že na tom Quake, Blood a iné legendy boli inak. Neboli.

A o čom to vlastne je? Timestrikers je mimozemská rasa, ktorá rozpútala inváziu na Zem a slúžia jej na to časové trhliny. Vy sa v úlohe bezmenného vojaka púšťate do boja a ste prekvapivo úspešní, keďže sa vám podarí odraziť útok na elektráreň. Púšťate sa tak do ďalších bojov, ale mimozemšťania tiež stupňujú svoju aktivitu. Snažia sa získať kontrolu nad jadrovými hlavicami, mutujú pozemských vojakov a tvoria si z nich armádu. Vám tak nezostáva nič iné, len sa cez staroveký Egypt a stredovek prebojovať až do domácej dimenzie Timestrikerov a poraziť tam (ich) bossa. To všetko vám hra vyrozpráva niekoľkými dialógovými scénami naprieč kampaňou.

Príbeh zo starej školy, podanie zo starej školy, no našťastie aj hrateľnosť zo starej školy, aj keď dalo by sa aj lepšie. Je to pomerne bezhlavá akcia, kde prechádzate koridormi v rôznych prostrediach, spoza rohov na vás vybiehajú rôzni nepriatelia, ktorých sa snažíte obratom premeniť na spŕšku krvavých polygónov. Je to rýchle, vie to byť náročné a aj po toľkých rokoch je to stále zábava. Pomáha pestrá a na dobu vzniku klasická ponuka rôznorodých zbraní – brokovnica, rotačný guľomet alebo aj zbraň strieľajúca zelené energetické projektily ničiace všetko okolo. Všetky zbrane tu majú svoje miesto a oplatí sa ich aj striedať podľa nepriateľov. Tých je pomerne dosť veľa druhov, takže sa neopozerajú.

A kým samotná akcia je fajn, má spád, je zábavná a tak ďalej, jedna vec tu škrípe. Levely sú síce komplexné, ale veľmi ploché. Obsahujú kopec skrytých chodieb a miestností, musíte behať z jedného konca na druhý a pri hľadaní kľúčov od jednotlivých dverí na postup vpred sa vám neraz zatočí hlava. Toto je vec, ktorú mam na klasických FPS hrách rád – hráčov nemali za hlúpych, nešlo sa len rovno alebo za nejakou šípkou. Tu budete naozaj neraz blúdiť. Akurát tá absencia vertikality bola bieda už v dobe vydania a dnes o to viac udrie do očí.

Vďaka tomu začne hra časom pôsobiť trochu fádne. Namiesto komplexného dizajnu si začnete pripadať, že ste len myš v bludisku. Možno si niektorí z vás až tu uvedomia, aká dôležitá je vertikalita v hrách. To nie je totiž zážitok, aký od hry chcete. Rovnako vás nezaujme ani niečím nečakaným. Chcete súboje s bossmi? Niečo tu je, ale ono to vlastne ani nie sú veľmi súboje, nie ešte niečo veľkolepé. Vlastne to všetko už robili iné hry a dokonca aj pred pôvodným vydaním. Niektoré lepšie, iné horšie, ale tu nebolo naozaj nič nové a ani revolučné. Ani evolučné.

Neoslní ani dĺžka a hru dokážete prejsť za nejaké 4 hodiny. Ak vám to pôjde od ruky, tak možno aj rýchlejšie. Obsahuje nejakých 16 levelov, niektoré sú kratšie, iné zase dlhšie. A tým kratšie myslím skôr naozaj krátke. Naozaj. Najkratší level prejdete snáď za nejaké 2 minúty. Sú tu aj štvorminútové a podobne. Ale zase aj dlhšie na 30 minút. Občas to pôsobí trochu divne. Ako keby autori niekde potrebovali vsunúť kúsok krátkej vaty. Nepomáha ani expanzia, ktorá obsahuje 3 levely a je tak na 30 minút.

Chasm má svoj vizuálny štýl, ktorým sa už kedysi odlíčil od konkurencie a dobré na ňom je, že hre buduje unikátnu identitu. Čo sa týka grafickej kvality, tam niet o čom debatovať, vyzerá to ako hra z roku 1996 (kedy mala pôvodne vyjsť), akurát teraz je o niečo ostrejšia a podporuje 4K rozlíšenie. Zvuk sa tiež dočkal vylepšení a ak si ho porovnáte s originálom (napríklad v Youtube videách), rozdiel je obrovský. Akurát stále za veľa nestojí. Dialógy sú tak zlé, až budete radi, že tu takmer nie sú. Hudbu si pri hraní nebudete veľmi uvedomovať, čo je tiež škoda, lebo by mohla pomôcť atmosfére.

Chasm: The Rift bola jedna z prvých FPS z východnej Európy, no nezažiarila. Nevyšlo to v dobe pôvodného vydania a nevychádza to ani s novou a vylepšenou edíciou. Pritom to nie je zlá hra, ibaže je na trhu veľa lepších, starých aj nových. Ak príde dobrá zľava, choďte do nej. Je to niečo pre fanúšikov Quake, Blood a podobných hier. Ibaže okrem art štýlu a odstreľovania končatín nevie ponúknuť niečo vlastné, svieže a unikátne. Ak si nie ste istí, na Steame, našťastie, nájdete demo, aby ste si hru vyskúšali.