Je tam? Je! A už sa na seba aj podobá a dá sa za neho hrať. Toľko k tomu azda mediálne a v domácom kontexte najdôležitejšiemu v NHL 23, prítomnosti Juraja Slafkovského. Treba mať, samozrejme, vytvorený EA Account a nechať hru, aby sa priebežne aktualizovala, ale to je vlastne podmienka pre online hranie ako také, takže zbytočná pripomienka. Alebo nie? Neviem, asi podľa toho, kto hrá. A to je základný problém s NHL 23. Fanúšikovia série a pravidelní hráči tvoriaci tvrdé jadro, hru si kúpia automaticky, časť bude spokojná, časť nie, nedá sa zavďačiť každému, bla, bla, bla, ich problém.

Na opačnej strane spektra budú celkom noví hráči, dosiaľ videoherným hokejom nepoškvrnení, debutanti, ktorých hra doslova nadchne. Najprv v nej síce budú troška stratení, ale s každým odohraným zápasom preniknú hlbšie a hlbšie a niekedy tak plus-mínus v januári hru spoznajú v celej jej šírke a hĺbke, vo všetkých módoch a nastaveniach a tak ďalej. A hra ich naozaj prekvapí, napríklad aj už tou povinnosťou vytvoriť si EA Account, ak sa chcú dostať k celej NHL, ku všetkým možnostiam, ktoré ponúka. Môže sa to nezdať, ale naozaj takí sú. Aktuálna generácia konzol je ich prvou, nemajú skúsenosti, nemajú kontext, závidím im, rád by som hral takú NHL 23, akú hrajú oni.

A potom sme tu my ostatní. Už sme nejaký videoherný hokej hrali, niektorí viac, iní menej, zvažujeme, či do nového ročníka ísť, alebo nie. Za mňa jednoznačne áno, ale iba preto, že hoci pri prvom spustení som NHL 23 považoval za jedno z najväčších videoherných sklamaní vôbec, herná prax ma presvedčila, že ma to ešte stále baví a NHL 23 sa oplatí hrať.

Takže takto - naposledy som viac a analytickejšie hral NHL 14 ešte na PS3, preto som od NHL 23 čakal, že ma ohúri, prefacká, vyrazí poistky. Vynechal som predsa celú jednu generáciu, plus-mínus deväť rokov som po videohernom hokeji ani nesiahol, takže som dúfal, že to bude naozaj veľké. Nestalo sa, ba naopak, vyzeralo to síce neporovnateľne lepšie, samozrejme, ale inak z hľadiska hrateľnosti žiadna naozaj dramatická zmena. Akoby som mohol rovno začať tam, kde som pred deviatimi rokmi skončil. A naozaj, prvý zápas som viac-menej odzíval, prsty šli po pamäti, žiadne koordinované hranie, v podstate som len mixoval páčkou a náhodne stláčal „čudlíky", aby sa dostavil očakávaný výsledok. Hladké víťazstvo, nemá cenu pokračovať, skúsim o ďalších desať rokov.

Ale nedalo mi to, takže som sa vrátil k nastaveniam a prestal predstierať, že som nikdy žiadny videoherný hokej nehral. V praxi to znamenalo zmeniť obťažnosť z arkády na simuláciu, povypínať asistentov, optimalizovať rýchlosť, jednoducho priznať farbu a vrátiť sa do hry. Zmena bola dramatická a výrazne k lepšiemu, zrazu som hral inú hru. Nie úplne novú, stále je to hokej, ale novú v tom, že sa predsa len budem musieť naučiť sa ju hrať, precízne sa zoznámiť s vylepšeniami ovládania a sústrediť sa aj na taktiku každého jedného zápasu.

NHL 23 predstavuje široko komplexný zážitok s obrovským množstvom možností, je iba na individuálnom prístupe hráča, aký hokej si z NHL 23 urobí, pričom stále platí, že umelá inteligencia sa snaží vyrovnávať disproporcie v kvalite, aby sa ani pri vyššej náročnosti nevytratila motivácia zlepšovať sa. Hokej pôsobí ako hokej, dá sa hrať s vlastným vytvoreným mužstvom, sú prítomné národné ligy, vrátane českej, dá sa hrať za Slovan v európskej lige majstrov. Je síce pravda, že väčšina zo širokej ponuky možností bola v NHL prítomná už pred tými desiatimi rokmi, ale príjemne ma prekvapila možnosť zahrať si civilný hokej s tromi hráčmi pod holým nebom, takže áno, veľká spokojnosť.

Samozrejme, keďže som naozaj dlho videohernú NHL nesledoval, nedokážem posúdiť mieru vylepšení oproti minulému ročníku, ale podľa informácií z vonka je NHL 23 iba malým posunom, čo mi však zážitok nepokazilo. Za veľmi príjemné však považujem aspoň formálne otvorenie sa NHL vo vzťahu k ženskému hokeju. Ide síce o viac-menej čisto grafickú záležitosť, herný prejav sa pri hraní za ženské mužstvá, respektíve asi za ženstvá príliš nemení, vlastne vôbec, ale je príjemné, že tá možnosť tu je.

Na druhej strane zároveň platí, že žiadna z noviniek, ktorá sa v NHL za tie roky objavila, ma nenadchla natoľko, že by som ju nevyhnutne k hernému zážitku potreboval. Aj zásadné vylepšenia sa mi zdali skôr kozmetické, ozvláštňujúce, ale nie nevyhnutné vzhľadom na intenzitu herného zážitku. Horúcou novinkou napríklad malo podľa vývojárov byť dohrávanie puku v pádoch, v zápale hry som si však žiadny zásadný vplyv na hrateľnosť nevšimol. Podobne kozmeticky na mňa pôsobil X-faktor, vraj zohľadňujúci špecifické kvality toho ktorého hráča. Neviem, nedokážem posúdiť.

Takže áno, aktuálny ročník NHL ma nadchol ako veľká, prepracovaná a premyslená hra, ktorá dokáže byť výzvou, pričom platí, že aj nie najskúsenejšiemu hráčovi dokáže v súbojoch online poskytnúť zdanie, že má zmysel sa zlepšovať. Žiadny zápas som neprehral tak dramaticky, ako som si myslel, že prehrám, čo ale, samozrejme, tiež môže byť záležitosť algoritmov, ktoré mi vyberali súperov. Usudzujem tak na základe toho, že ani doma pri hraní offline nebolo na hre samotnej vidieť, že proti sebe stoja skúsený hráč a začiatočník.

A to je asi celé. NHL 23 je hokejová hra, ktorá ma naozaj veľmi bavila a považujem ju za vynikajúcu, ale môže to byť naozaj iba preto, že predchádzajúcich 9 ročníkov som jednoducho vynechal.