Očakávaný hororový hit tohto roka konečne dorazil. U niekoho vyvoláva nadšenie, u iných sklamanie. Brutálny desivý zážitok si razí cestu dopredu spôsobom sebe vlastným a neberie na nič ohľady. Je to dobre alebo zle? Je to naozaj to, čo hráči chcú? Bez zdĺhavej okľuky sa vrhnime rovno na vec a povedzme si, čo Callisto Protocol vlastne prináša.

V úvode hry sú to také neutrálne pocity. Pomerne tuctový vstup, či skôr prelet so sabotážou na palube vesmírnej lode a následné núdzové pristátie na mesiaci Jupitera, Callisto, to je dosť všedné. Následne nespravodlivo uväznený hlavný hrdina , konkrétne tu Jacob Lee, vlastne tiež. A bubáci a mutanti, ktorí obrátia celý areál Black Iron Prison naruby krátko po vašom príchode? Kvôli nim ste si to predsa inštalovali. Skrátka bežný rozbeh sprevádzaný jednoduchou výukou a následne prvými potýčkami s hlavou rozmlátenou na kašu, vypichnutými očami a zlomenými väzmi. OK, to už také bežné nie je, nie v takej brutálnej forme, akú používa The Callisto Protocol a aplikuje ju hlavne na vás. Áno, presne takto budete opakovane umierať, keď niečo fatálne zbabrete a neuhnete včas pazúrom a zubom všadeprítomných monštier. Preto je dôležité zvyknúť si na súbojový systém, kde je to veľmi často telo na telo, lebo nejaké strelné zbrane síce budú, ale nie je ich priveľa a nábojov do nich je tiež pomenej.

Z jednej strany naostrený francúzsky kľúč je lepší ako nič v prvých hodinách, kde ním zraníte, zabijete a viete aj prerezať káble elektronických dverí, cez ktoré už potom môžete prejsť. Moderný pendrek na mlátenie väzňov používaný dozorcami je potom vítaná náhrada, hlavne po vylepšení. Základom súboja je uhýbanie do strán, čo vykonáte podržaním tlačidiel vpravo alebo vľavo. Do toho zapojíte úder a jeho silnejší variant a striedaním útokov a obrany by ste mali odolať náporu a postupne rozdrviť protivníkov. Už jeden vie byť pekne nepríjemný a ak párkrát neuhnete pred jeho výpadom, skončíte s rozdrvenou lebkou. Dvaja sú komplikácia, traja pohroma, ale postupne sa naučíte čeliť aj presile, hoci to často aj tak neskončí dobre. Ale checkpointy a automatické ukladanie sú časté, takže sa nevrátite o veľký kus späť. Chvalabohu. Okrem toho môžete postup ukladať aj manuálne, ale aj tak vás to hodí k najbližšiemu checkpointu, takže taktika tohto zabijem a pred tým druhým použijem save, lebo ho možno na prvý pokus nedám, sa veľmi aplikovať nedá. No stále je to v pohode.

HUD na hlavnej obrazovke vlastne nie je. Vidíte jedine zafarbenie implantátu vzadu na vašom krku, ktoré indikuje stav života a pri mierení strelnou zbraňou zameriavač. Úplne to postačuje a môžete sa sústrediť na dianie naokolo. Zranenia si hojíte jednorazovými liečivami, ktoré najčastejšie doslova vydupete z nepriateľov. To keď ich zložíte a topánkou ešte na zemi rozmašírujete ich telá. Môžu z nich vypadnúť aj kredity alebo munícia. Inak sa tieto veci dajú nájsť v truhliciach alebo vitrínach po rozbití skla. Obľúbite si injekčné liečivá, ktoré sú hlavne v pohotovostných skrinkách a tie si môžete brať so sebou a napichať si ich do krku, keď to považujete za nutné. Inventár ako taký je ale pomerne skromný. Napracete tam niekoľko zbraní a inak pár liečiv, zásobníkov s nábojmi alebo energiou či predmetmi na predaj. Kde ich predáte? V prístrojoch, ktoré sú priebežne v celom väzenskom komplexe. Tie umožňujú aj vyrobenie nových zbraní po nájdení plánu a následne ich vylepšovanie, ak na to máte dosť kreditov. To zahrňuje vašu zbraň nablízko, pištole, brokovnice, samopal a pár ďalších vecí, okrem ktorých môžete zaplatiť za liečivo či náboje. V neposlednom rade tu vylepšíte aj svoju neobyčajnú rukavicu, ktorá pôvodne slúžila „bacharom“ na spacifikovanie väzňov.

Rukavica je energetická a viacúčelová. Najviac vám ale bude imponovať v boji, pretože ňou z diaľky dokážete zdvihnúť nepriateľa do výšky a niekam ho šmariť. Niečo ak Darth Vader v Star Wars. Ibaže tu si musíte sledovať energiu a prípadne ju rýchlejšie doplniť batériami. Protivníkov môžete na určitých miestach hodiť cez zábradlie, niekam ich napichnúť alebo vrhnúť do drvičky, čo je taká drsná chuťovka. Inak rukavicou napríklad vytrhnete kryty zo vzduchotechniky, pretože niekedy sa budete plaziť šachtami a potrubiami. Občas niečo preleziete, prešuchnete sa cez úžiny, prikrčíte sa, čo je dobrý spôsob, ako nenápadne prejsť popri strážnych robotoch, čo po vás nemilosrdne strieľajú a ešte lepší na prekvapenie mutantov odzadu. Áno, tušíte správne, použijete stealth kill a nepriateľa jedným bodnutím odstránite z cesty.

Sortiment potvor zahrňuje mutantov, ktorí sú sami osebe pomerne silní, no problematickí začnú byť vtedy, keď budú ďalej mutovať. Z hrude im začnú vystupovať chápadlá a ak do nich rýchlo nenastrieľate, o chvíľu je pred vami pokročilá verzia mutanta, ktorú je zblízka oveľa ťažšie zabiť. Nepríjemná je aj odolnejšia verzia s prilbou, hlavne ak nemáte náboje. Narazíte aj na veľké slizovité vajcia, pri ktorých si spomeniete na votrelcov. Namiesto nohatého facehuggera z nich vyskočia akési veľké pijavice, ktoré si treba rýchlo strhnúť z tváre. Z iných vajec zas na vás vyletí ohyzdná hlava na dlhom krku , hryzie a ťahá vás k sebe. Trochu to pripomína jednu potvoru z Half-Life, ktorá však zvyčajne visela na strope. Po zemi sa niekedy priplazia výbušné kreatúry. Iné monštrá behajú, všade naokolo, zjavujú sa a miznú a prekvapia vás zhora alebo na nečakanom mieste. Obozretnosti nie je nikdy dosť. Nepriatelia sú v boji húževnatí a niekedy prekvapia, na druhej strane si všimnete, hlavne po úmrtí a opakovaní určitých úsekov, že sa vždy objavujú na predurčených miestach. Napríklad pôjdete chodbou a budete vedieť, že keď spravíte ešte jeden krok, vylezie potvora z pravej strany a nemali by ste pred ňou bežať dopredu, lebo o pár metrov ďalej aktivujete ďalšie monštrum.

Pri postupe nachádzate audio záznamy personálu, ktoré si môžete prehrať v inventári. Získate ich spolu s prístupom do vyhradených priestorov aj z čipov, ktoré vyrežete z krku mŕtvych strážnikov. Občas uvidíte hologramy, ktoré naznačia, čo sa na určitom mieste stalo. Niekedy treba čosi aktivovať, bežne najskôr sprevádzkovať nájdením a vložením poistiek. Jednotlivé priestory a motívy vám môžu pripomenúť rôzne filmové či herné značky. Miestnosť s visiacimi mŕtvolami je ako z predátora, spomínané vajcia a niektoré ďalšie motívy ako z votrelcov. Z hier si spomeniete na Dooma, možno miestami na Resident Evil, mne hlavou preblysla aj staršia akcia Riddick. No atmosféra sa najviac približuje k Dead Space. Skrátka samé obľúbené názvy a nebude to náhoda. Autori v tomto smere stavili na dobrú kartu.

Problémom hry je, že prím hrá brutalita a extrémne násilie, čo si na jednej strane mnohí hráči vychutnajú, no u iných to vyvolá zmiešané alebo negatívne pocity. Ak by tieto surovosti boli dávkované v rozumnej miere, mali by určitý zmysel, lebo pomáhajú dotvoriť hrôzostrašný zážitok, ktorý mal byť docielený. Spočiatku to tak aj naozaj je, lenže v pokročilej fáze hry už je masakrovanie na úkor všetkých ostatných vecí. Upadá príbeh, kvalita levelov, pred očami máte takmer neustále rozmliaždené lebky a naporciované telá, je to amok, zúrivé prebíjanie sa vpred v krvavom kúpeli. V poslednej fáze autori nastrkali do hry niekoľko bossov, ktorí nasledujú pomerne rýchlo za sebou. V zásade je to schéma boss - pár chodieb, boss - pár chodieb - boss. Možno to priaznivcom Dark Souls štýlu vyhovuje, ale v tejto hre je to skrátka strmý pád dole, lebo stráca svoju podstatu a charizmu, ktorú si vybudovala v prvých hodinách.

Každý z bossov vás zabije jedinou ranou (aj na najnižšej obťažnosti), čo je nesmierne frustrujúce, no prídete na taktiku s uhýbaním a vhodne načasovanými útokmi, ktorá na nich funguje. Potrebujete však k tomu mnoho nábojov, bez nich je to zúfalé. Takže ak do takéhoto súboja nastúpite s prázdnymi zásobníkmi, radšej si nahrajte predošlý checkpoint, kde je zariadenie na nákupy a investujte do nábojov. Dvojhlaví bossovia sa navyše niekoľkokrát opakujú, čo tiež svedčí o tom, že si už tvorcovia v poslednej fáze ani veľmi nedali námahu s dizajnom nepriateľov. Finálna výzva ani veľmi neprekvapí, len sa pri nej dlhšie trápite, kým nie je po všetkom (alebo možno aj nie) a krvavá jazda neskončí.

Ovláda sa to dobre s výnimkou výmeny zbraní. Z nejakého dôvodu pri hraní na PC myšou a klávesnicou používate jednotku na rýchlu zmenu zbraní a dvojku s otvoreným zoznamom, kde si musíte vybrať a potvrdiť predmet. V súbojoch s bossmi to nesmierne otravuje a zdržuje, viackrát som kvôli tomu zahučal a skončil s roztrepanou lebkou. Pritom by úplne stačilo, keby zbrane boli klasicky priradené každá individuálnemu číslu, ktoré jednoducho stačíte. Napokon výzbroje ani nie je veľa, jedna z dvoch pištolí je úplne zbytočná a namiesto dvoch brokovníc tam mohla byť napríklad kuša alebo granátomet. Vrcholom ponuky je priemerný samopal, ale aspoň dosť účinný. A, samozrejme, pestrosti pri zabíjaní napomáha rukavica. Inak je celkom praktické, keď ľavým tlačidlom myši útočíte zblízka, pravým vytasíte strelnú zbraň a a vtedy ľavým strieľate, navyše pritom máte súčasne v druhej ruke baterku, čo pomáha v tme. Úchop predmetu alebo nepriateľa rukavicou vykonáte pootočením kolieska na myši na jednu stranu a točením na druhú ho zahodíte, to je veľmi intuitívne.

Celé to vyzerá adekvátne tomu, akú PC zostavu máte. Tu to majú konzoly jednoduchšie, avšak počítačový hardvér dokáže z hry vyťažiť viac a priniesť pôsobivejší vizuál. Hlavného hrdinu sledujete z pohľadu tretej osoby a veľmi dobre vnímate krv, ktorou je každú chvíľu postriekaný od hlavy až po päty, ale tá sa nenápadne stráca. Na stredne výkonnej zostave vám hra pôjde relatívne svižne na medium nastaveniach, na vysokých to zvláda, ale už to často seká. Optimálne parametre vám pomôže nastaviť implementovaný benchmark. Ak máte výkonný stroj, môžete si dovoliť oveľa viac, vrátane ray-tracingových tieňov a reflexií. V nastaveniach je aj AMD upscaling FSR 2, v press verzii som nevidel NVIDIA DLSS, čo mi trochu chýbalo.  Aplikovaný je filmový filter, ktorý robí hru menej ostrou, ale viac atmosferickou, no ten sa dá vypnúť. Každopádne, hra zatiaľ nie je práve najlepšie optimalizovaná, hlavne ak chcete využiť najvyspelejšie technológie a vysoké nastavenia.

V menu je aj možnosť farebného zvýraznenia nepriateľov a spriatelených postáv farebnými filtrami. Najskôr mi to pripadalo zbytočné, neskôr som to ocenil v tmavých priestoroch s bossmi, kde som potom pekne podľa výrazného koloritu odlíšil seba, protivníkov a použiteľné objekty. Pri titulkoch viete zvoliť veľkosť textov a je tam aj špeciálny font pre dyslektikov. Pekne k tomu pasuje dabing a hudba znejúca v pozadí, zvuky však chvíľami nezneli prirodzene a boli tam nejaké ruchy. Z ďalších nastavení možno využijete asistenciu v boji, kde je napríklad možné povoliť automatické mierenie alebo uhýbanie, či zjednodušené alebo rovno automatické vyriešenie QTE sekvencií. Tie ale nie sú veľmi náročné. V hre som inak nezaznamenal žiadne väčšie chyby, drobnosťou sú občas  mierne levitujúce telá mŕtvol, ale nie je to nič zásadné.