Draky sú opäť raz na výslní! Vo svete WoW zohrávali nemalú älohu, najmä keď jeden z nich prevrátil celý svet naruby a priniesol titulnú kataklizmu, ale tentokrát sa ukážu v inom svetle. Zabudnite na sivé Shadowlands, deviaty datadisk k WoW núka návrat do Azerothu, osvedčeného sveta hýriaceho farbami, známymi rasami a vynárajúcim sa súostrovím v správnej chvíli na nové dobrodružstvo.

Ako to už pri datadisku býva, Blizzard využil šancu a už v pre-patchi priniesol nie malinké zmeny. Minule zosekal drasticky levely, tentokrát sa pustil do interface, skoro všetko je na inom mieste, najmä váhajúci hráči vracajúci sa po dvoch-troch rokoch budú mať čo robiť, aby si spomenuli na všetky herné mechanizmy a kam sa im podeli ikonky. Nehovoriac o tom, že Blizzard opäť laškuje s talentami, a tak ich nasadzujete do dvoch samostatných stromov: vášho povolania i bližšieho zamerania. Tým, že vás tentokrát čaká púť z levelu 60 na 70, si ich ani veľa nestačíte zadeliť, ale vždy existuje možnosť rolovať ich nanovo alebo alternovať pre vybrané aktivity ako dungeony a raidy.

Takže čo prišlo? Predsa nové dračie ostrovy a v príbehu aj kopa drakov. Blizzard nás posiela na nové územie zložené zo štyroch zón. Pridá novú rasu, Dracthyr, ale iba jedno hrateľné povolanie – Evoker, ktorý balansuje na zaujímavej hrane. Venuje sa DPS, dokáže aj liečiť (skôr seba ako ostatných), nosí brnenie a rozhodne poteší typy hráčov, ktoré sa radi pretĺkajú sólo. Na prvé prechádzanie datadiskom by som odporúčal štandardne primárnu postavu; na repete nie je Evoker márna voľba v oboch špecializáciách, či už Devastation alebo Preservation.

Príbeh začína štandardne v Stormwinde, no stačí pár úloh a už fičíte do nových končín. Starí známi ako Alexstrasza či Nozdormu sa ukážu v priebehu kampane a expedícia k nim nie je typickou súťažou Aliancie a Hordy o to, kto sa vylodí a etabluje skôr, začne drancovať územie alebo sa neskôr postaví proti tomu druhému na novom bojisku. Stanete sa súčasťou tzv. Dragonscale expedície, v ktorej majú zastúpenie obe rasy a chcú si pomáhať na vedeckej či terénnej úrovni, čo dáva hre trošku iný nádych. Ako to býva, draky majú zastúpenie na oboch stranách: niektorým budete pomáhať, s inými bojovať. Rolu zloducha preberá pomerne skoro Raszageth the Storm Eater s chuťou ničiť svet.

Výrazným novým elementom Dragonflight je pohyb s drakom a titulná vlastnosť lietania. Nefunguje tu klasicky nútené posúvanie sa po vlastných a lietanie o pol roka neskôr, aby hráči na zóny nepozerali stále z výšky. Na druhej strane nezískate možnosť absolútne flexibilného pohybu v prvých hodinách – autori vás chcú istým spôsobom motivovať objavovať krajinu postupne. Ich riešením je vlastný dráčik, ktorého dostanete a budete si ho zlepšovať. Sedíte mu na chrbte, využívate rôzne ťahy ako napríklad rýchle výpady alebo lietanie smerom nahor. Výhoda jazdy na drakoch je ohromná rýchlosť, citeľne nad možnosťami bežných mountov. Zároveň je to zábava pretavená rovno do hrateľnosti. Dráčik môže strmhlav lietať dolu a plniť rozličné pohybové úlohy – no ísť nahor je ťažšie. Na lietanie s drakmi používate špeciálne Vigor zásobníky, každá aktivita niečo stojí. No máte možnosť získať ďalšie Vigor body, ak v každej zóne nájdete dvanásť glyphov. Získajte ich všetky a nahrabete dosť tokenov na odblokovanie všetkých vlastností. (V tomto smere mi Dragonflight pripomína vzdušné prúdy z Final Fantasy XIV, hoci tam je odmenou lietanie v krajine za nájdenie všetkých v krajine.)

Ak chcete mať na dračích ostrovoch plné možnosti pohybu, môžete podobne ako ja pomerne skoro odložiť úlohové línie a ísť zohnať štyri tucty glyphov. Neraz sa vytrápite, niektoré sú dosť nedostupné a ani ich nevidíte. Časť vám udrie do očí pri pochode okolo, iné treba dedukovať podľa indícií či oznámenia, že tuto niekde v okolí jeden čaká – je priamo nad vašou hlavou alebo až na vrcholku hory či pri vodopáde? To je už súčasť hľadania. Traverzovanie na niektoré nedostupné glyphy vytvára top momenty, kedy sa viacerí hráči snažia nájsť tú správnu cestu. Najmä na tie vertikálne ďaleké, ktoré sa snaží každý zdolať postupne cez nejaké vrcholky, plošiny či vyššie stromy. Hlboký nádych, nabiť si vigory a pokúsiť sa vymrštiť do vzduchu a preletieť glyphom! Jasné, že niektorí už rezignovali a idú podľa internetových návodov – ale ak ich oželiete, čaká vás old-school bádanie na vlastnú päsť.

V nových zónach postupujete pekne zo severu na juh a núkajú sa tu vskutku odlišné dizajny. ALE... cítiť, že si Blizzard miestami pomáha atmosférou i štýlom z iných zón. Už dlho sa neobjavila vskutku odlišná zóna po dlhých rokoch – ak nerátame minulé Shadowlands pokryté hnilobou a sivými filtrami. Chápem, že po 20 rokoch máčania sa v rovnakom dizajne a podobnej palete je už ťažké tvoriť, akurát treba rátať, že objavovanie nových zón sa viac podobá na hranie pamätníka, ktorý vyratúva, kde už asi bol a naposledy taký štýl videl.

Štyri nové krajiny potešia aspoň solídnou rozlohou a elementom vertikálneho objavovania, nakoľko hra vás motivuje ísť aj do výšky zbierať glyphy či dobýjať rôzne štíty. Zatiaľ je v zónach veľa života, najmä keď sa plnia skupinové úlohy alebo chodí na festivaly jedla a iné veselosti. Azure Span sa mi zapísal do pamäti asi najviac, pripomína zlaté časy Northrendu a je tu rasa Tuskarrov, celkom dobrí sympaťáci. The Ohn’ahran Plains navodia pocit z Burning Crusade a sú ladené do zelene. Ale najprv mrknete Waking Shores, čo je fajn kus prírody s lesmi, skalami, všetko vhodne nakombinované. Ostáva Thaldraszus, slušná mytológia, veľa šutrov i drakov. V ňom ešte čaká hlavné mesto datadisku Valdrakken. Celkový dojem zo zón je však pozitívny napriek repete a otvorenej inšpirácii z minulých dielov. Síce vás už nič neomráči, ale variácie zaberajú.

Herná náplň plynie relatívne rýchlo a pohyb zónami je pri pochode s prvou postavou lineárny. Aj to je sčasti návrat ku klasickému postupu. Rozmanité reakcie určite vyvolá levelovanie, lebo sa čoraz viac zrýchľuje. Osobne patrím k typu hráčov, ktorí milujú pocit z postupu a zvyšovanie levelov k tomu patrí. Keď dosiahnete top level, ostáva iba príbeh a kampaň. V Dragonflight nie je problém zmastiť 70. level za pár dní hrania v štýle začnem v utorok po práci a v sobotu mi cinkne sedemdesiatka. Nie som fanúšik bleskového levelovania, hoci minulá diskusia ukázala, že niektorí to za mínus nepovažujú – ale nenašli sme v domácnosti zatiaľ chuť prechádzať kampaň znova s druhou postavou. Doba sa mení, zrýchľuje, no keď čakáte dva roky na datadisk, nechcete ho po necelom týždni mať prelúskaný z hľadiska skúseností. Kde sú časy mesačného putovania Burning Crusade...

Najmä na najvyšších leveloch to však celkom žije. Štruktúra hry je klasická – najprv vás prevedie cez hlavnú príbehovú líniu, núkajú sa vedľajšie úlohy, kde sa mihnú dobré postavy i kúsky deja. Celkovo je náplň relatívne zábavná, i keď máte pocit, že ste robili v hre úplne všetko, občas vás čosi prekvapí. Je to dané najmä pôdorysom krajín, lietaním i drakmi. Niekoho poteší Adventure mód, ktorý vám pri hraní s ďalšími postavami už niektoré skoky v deji uľahčí.

End-game obsah je solídny mix – po mesiaci sme prelúskali osem bludísk, ktoré prekvapili aspoň niektorými momentmi v otvorených častiach. Nielen tuhé kľukaté koridory, ale občas strety nadivoko, čo je príjemná zmena. Samozrejme, mastia sa už na rôznych obťažnostiach vrátane Heroic a Mythic – no subjektívne hodnotím, že nepadá toho až tak veľa, čo by sa dalo využiť a skôr sa predáva čo príde pod ruku (bankové konto je celkom vysoké či napratané). Sú tu World Questy a, samozrejme, nejedna úloha vás posiela naháňať reputáciu.

V tom smere autori prekopali pôvodné stupne a nasadili systém Renown známy aj zo Shadowlands. Má výhodu v tom, že každú chvíľu poskočíte o level a end-game obsah sa veľmi viaže k Renown, aby ste mali istý pocit z postupu, či ide o vedľajšie alebo svetové úlohy. Sčasti zasahuje aj do príbehu, tak si treba strážiť levely, ale v tomto smere to nie je márny krok. A navyše sa tu prekopali aj profesie, čo je spočiatku opäť trošku mätúci prístup, ale postupne sa učíte finesy a čo kde platí. Napríklad tu čaká nový systém objednávok, kde sa hráči môžu rozhodnúť vyrábať produkty pre iných, partiu/spoločenstvo alebo aj pre svoje alternatívne postavy (tzv. osobné objednávky takto riešia mnohí). Skrátka, ak máte suroviny, majstri remesla sa môžu s nimi pohrať a vytvoriť vám predmet. Sčasti to nahrádza aukciu či vytvára nový prístup, že nestačí iba mať veľké prašule a kúpite, čo treba. Ťažko povedať, čo bude so systémom profesií o rok či v novom datadisku, ale zatiaľ ho objavujeme.