Vydanie nového hardvéru je vždy skvelá príležitosť na to ukázať jeho možnosti. Príležitosť, ktorú v minulosti vždy rád využil Ubisoft a priniesol nejaké svoje na rýchlo zbúchané launch tituly. Posledné roky sa to už ale mení a launch stratil niečo zo svojho lesku. Vidieť to na tom, že sa vydavatelia nepredháňajú vo vydávaní hier, ktoré nie sú veľmi dobré a ťažia z toho, že nič iné na launch na trhu dostupné nie je. Rovnako aj first party ponuka je posledné roky na launche menšia. Takáto situácia sprevádza aj nový headset PlayStation VR 2. Sony veľa svojich hier neprináša, tretie strany prinášajú porty už predtým vydaných hier. Ale jedna výnimočná hra tu predsa len je.

Výkladnou skriňou novej technológie má byť Horizon: Call of The Mountain, nový VR spin-off úspešnej série, ktorý berie známy svet, ale prináša novú perspektívu, z ktorej ho objavujete. Doslova vás chce ponoriť do tohto sveta, pričom to, čo poznáte, berie len ako kulisy. Nové postavy, nový príbeh, nová hrateľnosť. Zároveň tak hra ukazuje aj iným, ako rozširovať značku. Nemusí byť všetko o nekonečných pokračovaniach – vývojári, experimentujte, meňte žánre, skúšajte iné platformy, iné koncepty.

Aloy je na vedľajšej koľaji. Práve teraz mieri za novým dobrodružstvom na západ. Na ceste tam sa ale zastavila v Dawn's Grasp, kde sa s ňou stretávate, hra vám tak nepriamo naznačuje, kde a kedy sa odohráva jej dej. Hráči predchádzajúcich Horizon hier (recenzie jednotky a dvojky) sa potešia zo známych tvári, nováčikom nemusí byť ľúto, že okolnosti nepoznajú. Call of The Mountain je napísaný tak, že nemusíte poznať jednotku a dvojku. Aloy tu vlastne ani nezohráva veľkú rolu a ak by v hre nebola, nič sa nezmení. Dôležitejšiu rolu zohráva Marad a niekoľko ďalších postáv z Carja kmeňa.

Call of The Mountain je zároveň menšia hra. Nenavštívite tak Meridian a ani iné veľké lokality. Nestretnete tu ani veľa ďalších postáv. V celej hre je snáď len nejakých 5 zaujímavých postáv, zvyšok je krovie. Namiesto miest je tu len jeden výraznejší kemp. Všetok svoj čas budete inak tráviť lozením po horách, rozpletaním príbehu a bojmi. Je to kompaktnejší, intímnejší a aj kratší herný zážitok. Nechcem priamo povedať VR techdemo, na to je tu odvedená kopa poctivej práce, no nie je to ani Alyx.

Voláte sa Ryas a ste Shadow Carja, teda nepriateľ kmeňa, o ktorom celá táto hra je. Normálne by ste mali hniť v base za svoje činy, ale sám Marad si vás vyžiadal a dokonca vám ponúka milosť. Nebude to však kvôli vašim pekným modrým očiam. Potrebuje od vás službičku. Ste najlepším lezcom široko ďaleko, takže od vás potrebuje, aby ste lozili. Meridian je totiž v ohrození, do celej situácie je navyše zapletený aj vás brat, takže má celý problém aj osobný rozmer. Ako však už asi tušíte, problémy sa nabaľujú a zo začiatku zdanlivo jednoduchá úloha sa postupne stáva zložitejšou a nebezpečenstvo väčším.

Príbeh nie je zlý a pekne zapadne do sveta Horizonu, ale nie je ani práve dlhý. Hra je tak na 6 hodín, čo síce prekonáva tie 2-3 hodinové VR štandardy, ale stále je to kratučké. Predĺžiť si to môžete nejakými výzvami, ktoré si určite aspoň vyskúšate, ale pomohli by im online tabuľky. Taktiež sa počas tých 6 hodín nebudete vedieť zbaviť dojmu, že je to vlastne len side-quest. Aj to, že si tu Aloy len akoby odskočí, naznačuje, že je to len odbočka. Nemáte z príbehu dojem, že je to niečo veľkolepé, niečo so skutočným dopadom. Akoby ho autori nevedeli scenáristicky vygradovať, vyvolať vo vás nejakú emóciu.

Marad vás tak vyšle na misiu a vy lozíte a lozíte. Hra sa výrazne inšpiruje v sérii The Climb od Cryteku. Ukáže vám vertikalitu sveta v Horizonu a ak trpíte závratmi, asi do nej radšej nechoďte. Budete visieť zo skalných ríms, skákať medzi ľadovými stenami, loziť po pozostatkoch strojov, ktoré zničili planétu. A ak sa dobre nechytíte, potom z toho všetkého aj spadnete. No a vtedy ešte len pocítite kinetózu. Hra nie je pre ľudí so slabšími žalúdkami. Naozaj veľmi dobre pracuje s výškou a ak ste na takéto lozenie, užijete si ju. Neraz na tie krásy sveta okolo seba nazeráte z poriadnej výšky a má to skvelú atmosféru. Dojem je ale tak realistický, že niektorým by to mohlo robiť problém. A ak nie výška samotná, tak pády rozhodne.

Lozenie je vytvorené intuitívne a jednoducho, aby sa do hry rýchlo dostali aj nehráči. Jednoducho sa natiahnete a uchopíte rukami tam, kam chcete. Trasu vám hra naznačí bielymi stopami, takže vždy viete, kam máte ísť. Hra je tak dosť nalinajkovaná vopred a obmedzuje slobodu. Pôsobí to divne, keď máte dve úplne totožné štruktúry, ale na jednu vám hra neumožní sa chytiť. Rovnako sú jednoduché aj skoky, kedy je to len o natiahnutí rúk a stlačení L1 a R1 tlačidiel. Veľmi pomáhajú intuitívne ovládače PSVR 2 a budujú skvelý dojem už len tým, že rozpoznávajú dotyk prstami.

Postupne získate niekoľko pomôcok v lezení, aby ste sa dostali na neprístupné miesta. Napríklad horolezecké cepíny, laná a podobne. Tie jednoducho vyberáte z inventára, ktorý si zobrazíte na ruke. Môžete sa vrátiť aj do už prejdených lokalít, kde sa pokúsite dostať na miesta, kam to predtým nešlo. Ponuka lezeckého príslušenstva je zaujímavá a postupne si ho v kempe vytvoríte z nazbieraných surovín. Do kempu sa vraciate medzi misiami a môžete tam viesť dialógy s trojicou postáv, ktoré vám prezradia viac o príbehu a svete.

Nie je to však len o lození, ale aj o bojoch. Na tie slúži hlavne luk, ale časom do rúk dostanete aj prak na rôzne bomby. Luk (ale aj prak) jednoducho vytiahnete spoza ramena ako v skutočnosti, druhou rukou vložíte šíp, natiahnete, namierite a vystrelíte. Je to taktiež rýchle a intuitívne. Hra pritom obsahuje 5 rôznych druhov šípov a niekoľko druhov bômb. Základný šíp má nekonečnú zásobu, ale ďalšie si musíte hľadať alebo craftovať z nazbieraných zdrojov. Niektoré slúžia na znehybnenie nepriateľov, iné na odtrhnutie častí panciera a podobne. Hráči Horizon hier to dobre poznajú a ostatní sa to rýchlo naučia.

Súboje so strojmi sú tiež pomerne lineárne. Vždy prebiehajú v nejakej aréne a hra vám vtedy obmedzí pohyb, aby ste sa mohli pohybovať len po kruhu arény. Nepohnete sa tak vpred ani vzad, len do strán. Musíte dobre mieriť, dobre voliť šípy a využívať správne načasovanie. Ak dashujete v správny moment, hra spomalí čas a môžete tak poslať jeden presne mierený šíp tam, kde narobí najviac škôd. Stroje totiž majú slabiny a aj dobre kryté miesta, takže musíte premýšľať nad tým, čím a kam chcete nepriateľov zasiahnuť. Pozitívom je väčšie množstvo strojov známych zo základných hier.

Celá hra je tak dosť lineárna v rôznych ohľadoch, no predsa len by som viac vyzdvihol akciu. Lezenie v hre dominuje, ale pomerne skoro sa stane všedným. Výhľady a cesty do rôznych kútov sveta budú stále lákať, ale to lozenie bude stále rovnaké a čoraz viac budete túžiť po nejakom spestrení diania. Niekedy je toho lozenia toľko po sebe, až sa už budete cítiť dokonca trochu otrávení. Veľmi mi tu chýba niečo viac, aby to nebolo len striedanie lozenia a streľby z luku. Škoda, že autori nezapracovali nejaké enviro hádanky alebo niečo iné, čo by hrateľnosť spestrilo.