Ešte je len marec, ale už sa nám rysuje jedna zo zaujímavých nosných tém tohto roka. Firmy sa totiž viac pustili do nových mobilných verzií známych značiek. To však nie je jediná spoločná črta týchto hier. Je tu totiž aj to, že dopadajú dosť zle. Už Tomb Raider Reloaded skončil veľmi slabo, ale Ultimate Sackboy bol už ale úplný trapas. A ako vidíte podľa známky hore, ani Mighty Doom v konečnom zúčtovaní nie je až tak „mighty“ a dopadol slabo. Aj keď teda stále o niečo lepšie ako vyššie zmieňovaný hry. No to je viac menej len taká cena útechy.

Mighty Doom je typická obeť svojho žánru a aj aktuálneho mobilného trhu. Ľudia sa odnaučili platiť za hry a je im zaťažko zaplatiť pár eur za hru, ktorú si raz kúpia a môžu hrať. Ale už im neprekáža tu a tam hodiť nejaké euríčko či centík na občasné mikrotransakcie v hre, ktorá je sprvu zadarmo, ale postupne v nej nastupuje urputné grindovanie, až kým vás samotné hranie neznechutí. Ja by som nikdy nepovedal, že ma niekedy Doom dokáže otráviť, ale tu sa to stalo. Až mi je smutno za vynikajúcim mobilným Doom RPG z dôb dávno minulých.

Mighty Doom je top-down akcia, v ktorej s malým hračkárskym Slayerom (ktorý dizajnovo vychádza akoby z Funko hračiek a podobného dizajnu) vchádzate do arén a likvidujete nepriateľov, ktorí sa tam naspawnovali. Arény nie sú veľmi veľké, nepriateľov sú tam ale kopy a neskôr začnú pribúdať aj pasce. Každých pár levelov narazíte na bossa. Ak vám to znie povedome, máte pravdu. Je to veľmi prevarený koncept, na ktorom stál aj práve nedávny Tomb Raider Reloaded. Až tak výrazne sa hry podobajú, že by som veľmi chcel vidieť kód oboch hier, koľko je tam spoločných riadkov. Málo ich asi nebude. Na druhú stranu, tu hra ukazuje, že sa to predsa len dalo spraviť aj o niečo lepšie ako v prípade nedávneho dobrodružstva Lary Croft.

Toto je hra, ktorá sa dá ovládať jedným prstom. Taká záchodovka. Šúchaním prsta po displeji ovládate Slayera a ten už strieľa sám po najbližšom nepriateľovi (respektíve po tom, na ktorého sa zameral – lock drží aj pro pohybe). Nepotrebujete skákať, uhýbať, meniť zbrane, vlastne nič. Máte jednu primárnu zbraň, ktorá strieľa automaticky sama. Potom máte špeciálnu sekundárnu zbraň, ktorá má cooldown a musíte tak počkať, kým je pripravená do akcie. Je to niekoľko sekúnd a zbraň viete vhodne takticky využívať. Časom získate aj plasma caster na rameno, ktorý strieľa úplne automaticky a nemusíte ho ani aktivovať.

No a čo by bol Doom bez motorovky? Aj tá tu je a opäť je to špeciálna zbraň, ktorá sa veľmi pomaly nabíja a potom ju aktivujete tlačidlom. Pričom jej výhoda je aj v tom, že ste dočasne nezraniteľní, keďže na útok s ňou sa musíte veľmi priblížiť k nepriateľom. Veľa kontroly vám tak hra berie z rúk, ale je to tým, že sa snaží byť casual a prístupná ihneď každému. Takže čo sa týka okamžitej prístupnosti, nie je na tom zle. A vlastne ani akcia nie je zlá. Nie je to niečo, po čom srdce fanúšikov Doomu baží, ale teda nemôžem povedať, že by som sa občas nebavil.

Pritom problém hry ani netkvie v tom, že by nebola zábavná. Je síce priveľmi simplexná, ale stále dokáže ponúknuť nejaké tie momenty zábavy. Tých nepriateľov je tu časom tak veľa, že sa jednoducho musíte obracať, využívať teleporty a skákacie platformy, vyhýbať sa ostňom a iným pasciam a podobne, takže ste neustále v pohybe. Problém je, že aj keď sa spočiatku zdá byť progres pekne plynulý, časom sa spomalí a nastupuje grind ako o život. Hra ponúka 9 svetov, každý je inšpirovaný už známymi lokalitami z veľkých Doom hier, takže prejdete Zem, peklo, peklo na Zemi a podobne. A kým prvé tri svety prejdete asi aj na prvý pokus, pri štvrtom sa to začne zadrhávať (ale stále je to dobre). Pri piatom už len opakujete dookola to, čo ste už x-krát hrali, aby ste sa vylepšili tak, že svet dokážete prejsť.

Alebo teda otvoríte peňaženku a nasypete do hry nejaké svoje dukáty za virtuálnu menu. Mien je tu, samozrejme, niekoľko, aby to nebolo také jednoduché. Pritom vás hra obmedzuje aj energiou. Chcete si dobre zahrať tak na 2 hodinky? Zabudnite, energia sa vám minie a musíte čakať. Alebo platiť. Okrem energie sú tu ešte kredity, ktorých hra našťastie rozdáva priehrštia, takže budeme mať vždy dostatok na upgradovanie, vylepšovanie a podobne. No a nesmú chýbať kryštály ako tá hodnotnejšia mena, za ktorú kupujete boxy plné „dobrôt“ ako zbrane, výbava a ďalšie podobné veci, ktoré vás spravia silnejšími.

Priamo počas levelov zbierate aj upgrady pri každom dosiahnutí nového levelu. Môžete si vybrať z trojice, ale to je lotéria. Časom zistíte, ktoré vám sedia najviac a ste vďaka nim silnejší, rýchlejší a efektívnejší v likvidovaní nepriateľov. Tých je naozaj dosť, rôzne typy a hra ťaží z histórie veľkých Doomov. A nemôžem povedať, že by som sa nebavil, keď som prvý raz bojoval proti Cacodemonovi či iným. Má to svoje čaro prvý raz, možno ešte pár ďalších, ale ten grind vám aj nepriateľov trochu znechutí, lebo stále bojujete proti tým istým. Akurát teda trochu obmenia svoj vzorec útoku alebo pohybu.

Hra je teda o tom, že stále opakujete levely kvôli tomu, že sa dostanete do bodu, kedy už nie ste dostatočne silní. Prechádzate stále v zásade to isté, ale za to dostanete skúsenostné body a nejaké tie kredity a aj upgradové materiály. To následne po smrti (či prejdení levelu) môžete investovať do vylepšení, aby ste boli silnejší a pokúsili sa o ďalší run v leveli, kde ste zlyhali. Ak teda máte energiu. Okrem základného režimu sú tu aj eventy, ale tie veľmi nemenia hrateľnosť. Sú to vlastne skôr krátke runy, ktoré sú ozvláštnené niekoľkými modifikátormi, aby boli možno o niečo ťažšie. Napríklad nepriatelia útočia s toxickým efektom, ktorý vám po zásahu ešte postupne uberá zo života.

Popri hraní plníte aj nejaké tie týždenné výzvy, za ktoré si postupne tiež môžete odomknúť ďalšie kredity či nejaký iný bonus, aby vám hra trochu uľahčila progres. Úprimne, bez toho by bol grind už asi za akoukoľvek únosnou hranicou. Ono síce hra pôsobí štedro a teda je štedrejšia ako niektoré konkurenčné tituly, ale v zásade tým len vyvažuje grind. A zároveň sa stará o to, aby ste mali vždy aspoň nejaký dojem z progresu, aj keď napríklad deň stojíte na tom istom leveli, lebo stále nemáte dostatočný život, silu a podobne.

Svojho Slayera postupne vylepšujete v oblasti zbraní, kde si vyberáte z pestrej ponuky, ale v zásade asi vždy najlepšie dopadnete s tými základnými, ktoré do aleluja vylepšujete. Taktiež mu postupne pridávate brnenie, ktoré sa skladá z rôznych častí a brnenia majú aj isté efekty. Takže vám nielen pridajú život či silu, ale dajú aj nejakú pasívnu schopnosť. Zároveň, ak máte tri kusy z jedného totožného predmetu, dokážete ich fúziou spojiť do silnejšej úrovne. Takže tri bežné napríklad na jednu Uncommon, kde máte ďalší efekt a môžete pokračovať vo vylepšovaní. Variácií je tu ale veľa a už po niekoľkých dňoch máte v inventári strašný bordel a máločo použiteľné.

No a pome aj na ďalšie chyby. Lebo Tomb Raidera ťahali dole hlavne technické nedostatky. Tu našťastie nenájdete žiadne odpájanie od servera a podobné neduhy. Aj keď je pravda, že párkrát sa niečo podobné stalo a napríklad reklama neprebehla, ale to je za viac ako týždeň hrania nič. Viac mi prekážala chyba s raketometom ako sekundárnou zbraňou, kde bol občas asi zlý kolízny model. Ak ste vypálili zo zbrane hneď po štarte levelu, tak ste raketu neodpálili, ale vybuchla na mieste, kde stojíte. To nepoteší, ak ste v súboji s bossom a tá jedna raketa by vám fakt mohla pomôcť.