Istým spôsobom sa vlastne zamýšľam nad tým, prečo o hre musím písať. Každý, kto sa v hrách trochu orientuje, vie, ako na tom je nová The Legend of Zelda: Tears of the Kingdom. Vedeli sme to dlho dopredu. Vedeli sme, ako hra dopadne. V čom bude silná a aj čo budú jej negatíva. Na to naozaj nemusí byť človek génius ani jasnovidec. Je to totiž priame pokračovanie jednej z najlepších hier všetkých čias. To jednoducho nemohlo dopadnúť inak ako úspechom. No keďže je to pokračovanie jednej z najlepších hier všetkých čias, zároveň to nemohlo dopadnúť inak ako s nejakými tými nenaplnenými očakávaniami. A to nepíšem ako niekto, kto by očakával druhý príchod Krista. Aj keď je pravda, že už dlho bolo jasné, že očakávania budú nesmierne vysoké a bude ťažké ich nielen prekonať, ale vôbec dorovnať.

Zelda séria nie je úplne tradičná a aj keď ponúka veľa hier, nie sú to všetky klasické pokračovania, ktoré by na seba nejako naratívne nadväzovali. Prepojenie medzi hrami je, ale málokedy pokračujú v rozbehnutom deji. Toto je jedna z toho mála výnimiek a prináša to so sebou výhody aj nevýhody. Základy sú tu skalopevné, aj keby autori nepriniesli absolútne nič nové, stále by sme dostali vynikajúci herný zážitok. My ale chceme viac, oveľa viac. Chceme rovnako zásadný zážitok, z ktorého opäť padneme na zadok.

Nechápte ma zle, nechcem hru haniť, to vôbec. Koniec koncov, je stále vysokou školou herného dizajnu, aký môžu ostatné open worldy na trhu len tichučko závidieť. Ale už len keď sa pozriete na grafické spracovanie, je vám zrejmé, že až taký veľký progres oproti Breath of The Wild tu nedostaneme. Art štýl zostáva zachovaný, rovnako grafika je takmer bez zmien, aj keď musím uznať, že pribudli detaily a niekde ich pribudla naozaj obrovská hŕba. To sa však pretavilo aj na výkone hre, kde môžeme badať, že ťaží zo Switchu aj posledné kvapky výkonu.

S novou Zeldou som strávil kopu času, väčšina bola v handheldovom režime, ale pri celkovej dĺžke to bola stále kopa hodín aj v TV režime. V oboch hra beží zhruba rovnako z hľadiska snímkovania, aj keď je jasné, že lepšie (a vo vyššom rozlíšení) si ho drží pri hraní na TV. V priebehu hrania som narazil na menšie prepady, ktoré boli akoby naviazané na určité situácie, miesta alebo podobne. Napríklad pri vykonávaní istých činností a pohyboch kamery hra trošku sekla. Žiadne dlhodobé poklesy som ale pri hraní nezaznamenal, čo však nie je prípad niektorých iných novinárskych kolegov. Viem o jednom, ktorý mal väčšie problémy na svojom Switchi a nepodarilo sa nám zistiť, prečo jemu to išlo horšie.

Hudba je opäť fenomenálna. Neuveriteľné orchestrálne symfónie vedia, kedy zahrať na emócie, kedy zvýrazniť dynamiku, ako pozdvihnúť akciu aj napätie. Pritom nečakajte, že by tu nejaké skladby hrali neustále. Hra je pri hraní skôr o ambientných zvukoch, podobne ako predchádzajúca časť. Ich paleta je ale neuveriteľne pestrá, rozlišuje sa vzhľadom na regióny, lokality, dennú dobu a podobne. Sú tu hodiny hudby, ale hrá v správnych momentoch. A, čo je pre mnohých určite potešujúce, je tu viac dabingu a ten je skvelý. Je tak dobrý, že ho budete chcieť ešte viac, no budete ho počuť väčšinou len v prestrihových scénach.

Tých je tu ale viac a to znamená, že hra narástla v oblasti príbehu. Ten nadväzuje na predchádzajúcu časť a zavedie vás do zdanlivo idylického kráľovstva Hyrule, kde dobro zvíťazilo, zlo prehralo a všetci môžu byť šťastný. Hlboko z podzemia však na povrch vychádza nejaká temná nákaza. Zelda ako vládkyňa a odborníčka na históriu Hyrule sa vydá zistiť pôvod tejto nákazlivej hmly. V podzemí spolu s Linkom objavia náznaky pravekej civilizácie, ktorá založila kráľovstvo, no aj starodávne zlo – kráľa démonov. Fanúšikovia už vedia, o kom je reč.

Viac prezrádzať nebudem. Už snáď len to, že zlo prenikne do sveta a teraz je na Linkovi, aby ho raz a nadobro porazil. Táto udalosť zmení svet Hyrule, otvorí jeho hlbiny pod zemou, no taktiež ukáže nové časti kráľovstva vysoko v oblakoch. Práve odtiaľ pochádzali postavy, ktoré teraz v Hyrule vnímajú ako bohov. Založili kráľovstvo a vytvorili technológie, ktoré sa časom stratili, no Link ich teraz dokáže využiť v boji. Postupne z tejto vzdialenej histórie zistíte viac a hra je výrazne zameraná na minulosť Hyrule, jej hrdinov, boje aj víťazstvá. Rozpráva tak vlastne príbeh v dvoch časových rovinách, ktoré zaujímavým spôsobom prepája, aj keď ten jeden veľký zvrat je trochu predvídateľný.

Z podzemia s atak veľmi rýchlo dostávate do oblakov a hra ukazuje dve svoje vlastne najväčšie novinky a to dve nové mapy. Na svet v oblakoch sa hra už dosť sústredila pred vydaním. Ale svet pod zemou, ten až toľko neukazovala  a je obrovský. Celkovo tak má hra tri mapy, každá tu má svoje príbehy, svoje úlohy a svoje nástrahy. Navyše každá predstavuje samostatný biotop, takže tam narazíte na rozdielne stvorenia, rastliny, nepriateľov a podobne. Medzi troma vrstvami sveta budete často prechádzať a to nie iba preto, že vás hra „núti“, ale hlavne budete sami chcieť.

Už roky tu nebola hra, ktorá by dokázala takto krásne a prirodzene motivovať v skúmaní sveta. Podnecuje vašu zvedavosť a môžete sa vydať opäť kamkoľvek. Teoreticky aj hneď po úvode na hlavného bossa. Sever, juh, východ alebo západ, je to len a len na vás. Môžete sa hnať za hlavnými úlohami. Môžete len tak bádať a objavovať. Môžete hľadať desiatky a desiatky vedľajších úloh, a to na zemi, pod ňou a aj nad ňou. A nebola by to Zelda, keby tu nebola obrovská hromada výziev rôzneho druhu.

Svet je vo všetkých svojich rovinách posiaty kopou aktivít aj nepriateľov. Môžete len tak bojovať a neskôr zistíte, že ste tým niekomu niekde splnili vedľajšiu úlohu. Môžete behať po mestách, objavovať skryté zákutia, rozprávať sa s postavami a zbierať jednu úlohu za druhou. Môžete tiež zbierať rôzne veci a prinášať ich postavám, ktoré vám za ne niečo dajú. Napríklad sa vrátilo zbieranie Korokov a za nich si môžete zväčšovať inventáre. Sú tu ale aj rôzni bôžikovia, modlitebné miesta a iné, ktoré vám tiež „zadajú úlohy“. Jednoducho je hra na každom kroku prepchatá obsahom na stovky hodín zábavy. A je len na vás, kam sa vydáte, čo spravíte. Hra vás nijako netlačí do hlavných questov a aj v nich necháva veľkú dávku slobody.

No a ešte sú tu svätyne. Desiatky a desiatky rôznych zelených skalných svätýň rozmiestnených v rôznych kútoch sveta. Každá svätyňa predstavuje rôznu výzvu a všetky sú zamerané na tri veci – aby vás potrápili, aby podporili vašu kreativitu a aby vás zlepšili v ovládaní herných možností a schopností. Niektoré sú vyslovene bojové a to v rôznych oblastiach boja – meče, luky, stealth a podobne. Napríklad vám aj zoberú vybavenie a Linka vyzlečú len do rúcha. Nie sú ľahké, ale nútia vás premýšľať. Navyše v nich neexistuje jedno správne riešenie. Môžete byť kreatívni, prichádzať s hlúpymi nápadmi, ale keď fungujú, prečo nie? Nikto vám tu nebude hovoriť, že nejaké riešenie je zlé a je len na vás využiť schopnosti hlavnej postavy a herné možnosti, aby ste výzvy vyriešili.

Napríklad tie bojové výzvy. Zoberú vám všetko, čo ste si dovtedy nahrabali. Teda okrem schopností. Takže tam síce môže po aréne behať polonahý Link a vy máte dojem, že proti desiatim nepriateľom nemáte šancu iba s dreveným konárom v rukách, ale vždy sa to nejako dá vyriešiť. Možno vás autori chcú naučiť lepšie bojovať, uskakovať a brániť. Ale vy na to nie ste. Tak si uvedomíte, že dokážete ovládať plošiny, na ktorých nepriatelia stoja. A pod nimi je voda. Už asi tušíte, kam s tým mierim. A toto je ešte jedno z tých menej kreatívnych riešení.

Za splnené svätyne dostávate zlaté orby a tie následne môžete modlitbou premeniť za vylepšenie vlastností hlavného hrdinu. Pridáte mu srdiečko a vydržíte dlhšie v boji. Pridáte mu staminu a vydržíte dlhšie plachtiť vzduchom, loziť po skalách, prípadne utekať pred nepriateľmi. Hra nie je jednoduchá a napríklad záver vie byť pekelne ťažký. Ale celé je to stále o vašej kreativite. Máte problém s bossom? Lepšie sa pripravte, upravte si zbrane, splňte nejaké výzvy a zlepšite si vlastnosti. Ale kombinujte všetko, čo Link dokáže. Bude toho naozaj dosť.

Tears of the Kingdom neprináša schopnosti, ktoré poznáte z prvej hry. Linka akoby resetuje a pridáva mu úplne nové. Musíte si ich však zaslúžiť svojím progresom. Ako prvú si osvojíte manipuláciu s predmetmi. Vlastne telekinézu v obmedzenej vzdialenosti, ktorá vám veľmi pomôže a dokážete tiež aktívne predmety pripájať k sebe, takže vytvoríte vlastne nové objekty podľa potreby. Potom príde možnosť vertikálne prechádzať pevnými látkami a toto je skvelá schopnosť, ktorá vám otvorí obrovské možnosti. Dokážete bleskovo cestovať medzi miestami, dokážete takmer „glitchovať“ hru a obchádzať zabehnuté cesty či pravidlá. Jednoducho si vytvoríte nové.

Zaujímavá je schopnosť vracať čas niektorým predmetom. Ak niečo spadne z oblohy, dokážete to tam vrátiť. A napríklad seba na tom. Taktiež získate schopnosť manipulovať so zbraňami. Dokážete ich tak infuzovať inými prvkami. Ak napríklad meč infuzujete diamantom, bude silnejší a odolnejší (čo oceníte, lebo zbrane sa stále opotrebovávajú, ale menej ako predtým). Alebo mu môžete pridať ohnivý útok. Dokážete takto rôzne veci pridať aj na svoje šípy a vytvoriť si elektrické strely, ľadové strely a podobne. A taktiež viete upraviť aj štít. Od prastarej Hyrule rasy získate nové technológie, ktoré vám tiež otvoria nové možnosti a je len na vás, ako ich využijete. Môžete ich využívať jednoduchým spôsobom, ale vytvárať aj komplexnejšie konštrukty – člny, autá, lietadlá, balóny a podobne. To všetko ale potrebuje energiu a na ňu potrebujete nové zdroje.

Proti prúdu ďaleko nedoplávate a pri strate staminy riskujete utopenie a smrť. Ak si ale vytvoríte jednoduchý čln, hneď je situácia jednoduchšia. Ten kreatívny spôsob je potom už len na vás. Môžete si postaviť raketový balón, bojové vozidlo alebo namontovať raketu na svoj meč a vyskúšať, čo to spraví, keď ju aktivujete. Je to o zvedavosti, skúšaní, hravosti. Je to jednoducho o tom, o čom dnes kopa hier už zabudla byť. A to ešte ani nehovorím o schopnostiach, ktoré vám prepožičajú legendárni hrdinovia Hyrule a opäť pomôžu v boji, prekonávaní prekážok, plachtení vzduchom a podobne. Taká kombinácia možností sa jednoducho často nevidí.