Éra multimediálnych FMV hier sa vytratila do zabudnutia tak rýchlo, ako sa jej podarilo preraziť u spočiatku optimisticky naladeného herného publika. Povážte sami - ak ste chceli pred tromi desaťročiami niečo vskutku graficky pôsobivého, diskety (viete, čo to je, nie?) ste mohli vyhodiť von oknom. Zúrivo hlučné CD mechaniky (dvojrýchlostnú mali len skutoční frajeri) ponúkali vo svojich útrobách spustiť filmové sekvencie. Síce boli kvalitou (hereckých výkonov, scenára a vlastne aj technického spracovania) mizerné, ale vyzeralo to ako v telke. Božské orgie.

Lenže to dlhodobo nefungovalo práve pre tri vyššie spomenuté dôvody. Herci by sa nepresadili ani Netflixe, scenárista celú zápletku zhrnul do niekoľkých (holých) viet a technické spracovanie... skrátka kto nezažil PC hry v polovici 90. rokov, nepochopí. O návrat interaktívneho sledovania zápletky sa snažia mnohí vývojári aj dnes a v podobe walking simulátorov ide o najlepšiu možnú formu. A potom je tu Wales Interactive. Skutočnými hercami hrané sekvencie posúvajú dej dopredu podľa vami zvolenej možnosti.

Bolo to fajn v The Bunker, The Shapeshifting Detective, Maid of Sker alebo The Complex. Tradičná schéma „voľba pohybu-videosekvencia-interaktívna voľba-videosekvencia“ bola tentoraz okresaná na absolútne minimum. Pretože sledujete, pardon, hráte film. Mizerný a, chvalabohu, necelú hodinu trvajúci stupídny triler, pri ktorom jediným napätím, ktoré budete pociťovať, je to v hrdle, ak vám z tohto dramatického počinu zostane nevoľno. Mia and The Dragon Princess je zúfalým ako hra a aj ako film.

Mia je barmanka v zapadnutom bare kdesi v Londýne a jej monotónny život naruší podivná žena. Je to vlastne pirátka, ktorá sa zrazu objaví v prítomnosti, pretože je to vlastne vzrušujúce. A niekde je poklad, no to sa musíte najprv vysporiadať s drsnými pánmi, ktorí si nárokujú na bar, pretože to je vlastne tiež vzrušujúce. A bar je, samozrejme, dedičstvom po pirátskych predkoch a návštevníci tohto pohostinstva nájdu tajnú chodbu, pretože to je vlastne dupľom vzrušujúce a celé to môže skončiť niekoľkými spôsobmi, čo je tiež určite vzrušujúce, ale vlastne žiadny záver to ani nemá. Alebo jeden jediný správny a kým sa k nemu dopracujete, rituálne vypijete všetok rum vo svojom okolí. 

Zápletka je jeden obrovský neporiadok, ktorý vašimi rozhodnutiami často neovplyvníte, ale je tu tá možnosť. Veď prečo nie mnoho koncov nekoncentrovaného chaosu ako jeden lineárny pochod smerom vpred. Výber ďalšieho napredovania je často náhodný a netušíte, či daná cesta vedie k smrti (a reštartu) alebo sa nelogicky posunie niekam, kam to zamýšľali ťažkými drogami namáhané mozgové bunky scenáristu. Príbeh je hlúpy a uráža inteligenciu čo i len 6-ročného dieťaťa svojou naivnou stupiditou. Nezachránia to ani herecké výkony, nech sa vývojári oháňajú menami akéhokoľvek ranku. Pre úplnosť napríklad Paul McGann (Doctor Who) alebo MyAnna Buring (The Witcher).

Ďalej sa tam bijú. Ale to aj zabudnuté klenoty Van Damma či iných velikánov nášho akčného detstva dosahujú niekoľkonásobne vyššiu úroveň. Znovu sa v propagačných materiáloch môže písať o choreografii rôznych odborníkov na bojové štýly, výsledok je stále rovnaký: nemastný, neslaný až úbohý. Celé dianie je navyše situované do baru a jeho okolia, čiže prostredie je nezmyselne komorné. Toto natočiť nemohlo trvať dlhšie ako víkend a keby to bol stredoškolský projekt, mávneme rukou. Mai and The Dragon Princess je však film, ktorý sa občas pauzne a vy si zvolíte menej hlúpejšiu možnosť a ide sa ďalej. Nuda, znechutenie a nezáujem.

Môže sa stať, že po prvom dohraní/dopozeraní tohto veľdiela sa rozhodnete preskúmať ostatné vetvy príbehového exkrementu. Je tu tá možnosť. Ale žiadne také, že chcem vedieť, čo by sa dialo, ak by som na tomto mieste reagoval inak. Celú maškarádu musíte spustiť nanovo a spoliehať sa na to, že správne odbočíte, aby ste odhalili alternatívny záver. Videá sa nedajú preskakovať. Iba tie, ktoré ste už videli. Pri snorení po inom vyústení zápletky tak zbytočne narážate hlavou do steny v podobe otrasných filmových sekvencií. A ešte raz - ktoré sa nedajú preskočiť. Každou minútou sledovania tohto balastu doslova cítite, ako vám mozgové bunky páchajú hromadnú samovraždu, pretože stráviť myšlienkové pochody scenáristu je nad sily priemerného jedinca.

Jednotlivé postavy majú charizmu na slnku roztopenej horalky a k srdcu vám prirastie... no možno tá divná dáma ako tajný agent, ale vlastne to je totálne stupídna úloha, navyše afektovane zahraná. Alebo ten dobrodružne tváriaci sa majiteľ baru. Tak nič, no aspoň humorne zomierajú. Ani jedna z postáv nepôsobí prirodzene a Wales Interactive by viac prospelo, ak by sa vrátil ku komornejším príbehom s menej postavami. Tu je to zmes podivných ľudí, ktorí sa správajú tak idiotsky, že im želáte čo najskorší exitus – aj sa vám to splní a vaša unikajúca družina môže svoj počet rázne osekať. Každá smrť je vtipná a zahraná tak uveriteľne, že aj Arnold v úlohe Terminátora dokázal dať do svojho prejavu viac emócií.

Suma sumárum: ak vám niekto ponúkne Mia and The Dragon Princess zadarmo a nemáte ako stráviť hodinu, môžete to skúsiť a presvedčíte sa o tom, že ste tých 60 minút mali stráviť inak ako hraním alebo skôr sledovaním tohto amatérskeho paškvilu. Pátranie po pirátskom poklade nemá ani hlavu, ani pätu. A odhaľovanie iných dejových vyústení? Ak skutočne nemáte čo robiť, potrebuje autor tohto textu vymaľovať. Zabavíte sa viac a spravíte tým niekomu radosť.