Dnes je v hernom biznise veľmi ťažké udržať tajomstvo. Tento rok sa to podarilo snáď len prekvapeniu HI-FI Rush. Hráči sú tak ochudobnení o tú radosť z ohlásenia. Bethesda napríklad chcela QuakeCon opäť otvoriť nečakaným shadow dropom, no vedeli sme o ňom týždne dopredu. Quake 2 od id Software z roku 1997 je späť v novej a vylepšenej podobe, aby moderným boomer shooterom ukázal, ako má vyzerať tá pravá stará škola. A podobne ako v prípade návratu prvej časti sa to podarilo. Samozrejme, záleží hlavne na tom, ako vám sadne zmenený štýl dvojky, ale aj po toľkých rokoch je to zábavná strieľačka.

S touto novou verziou sa navyše hra dostala na všetky aktuálne platformy, teda aj také, kde predtým nebola. Zahráte si ju tak nielen na PC, ale aj na konzolách, pokojne aj so Switchom na cestách. Samozrejme, na PC s hrou prichádza aj niekoľko benefitov. Ak ste ju už napríklad mali na Steame, novú remastrovanú verziu dostanete zadarmo formou updatu. Taktiež budete mať stále na výber aj možnosť si okrem novej verzie spustiť aj tú klasickú. No a potom je tu cena, ak si hru chcete kúpiť - skvelých 10 eur bez rozdielu platformy. Pri množstve obsahu to vôbec nie je zlé.

Quake 2 v tejto podobe totiž obsahuje nielen základnú hru, ale aj dve staré expanzie The Reckoning a Ground Zero. K tomu autori pridali aj úplne novú expanziu Call of the Machine. A ak by vám to stále bolo málo, Horst k tomu prihodil aj Quake 2 64, teda verziu hry z konzoly Nintendo 64, ktorá je podobná originálu, ale ponúka aj obrovskú zbierku rozdielov, či už v hrateľnosti alebo aj dizajne a leveloch. Dostať za 10 eur nejakých 30 hodín singleplayer obsahu, to vôbec nie je zlá ponuka. A je to asi to najlepšie, čo nové vydanie Quake 2 prináša – za pár eur dostanete obrovskú nádielku obsahu a strieľania.

Bol som obrovským fanúšikom prvej časti Quake série. Bola to dynamická FPS s parádnym gunplayom, ale získala si ma aj dizajnom a krásnou gotickou atmosférou. Dvojka na jednotku prakticky nenadväzuje a je to niečo úplne iné, len s rovnakým názvom. Oproti jednotke tu pribudol príbeh a ten hráčov zaviedol na planétu Stroggos. Tá je domovom kybernetickej rasy známej ako Strogg. Stroggovia zaútočili na Zem, ktorú si chcú podmaniť. Našou jedinou nádejou na záchranu je protiútok, aby sme ich zničili na ich domácej pôde. Ľudská flotila sa tak vydala ďaleko do vesmíru, aby sa tam porátala s nepriateľom, avšak nastali problémy. Vtom do akcie vstupuje váš mariňák a beriete to do vlastných rúk.

To je príbeh základnej hry. Nie je to žiadne veľdielo, ale stačí to ako zámienka toho, že budete z nepriateľov robiť sekanú svojou brokovnicou, raketometom a inými zbraňami. Potom sú tu ešte expanzie, ktoré vám predstavia iné postavy, iné lokality a aj bočné príbehy. V Ground Zero je vašou úlohou zničiť gravitačnú studňu, ktorá ohrozuje ľudskú flotilu. V The Reckoning zase útočíte na mesiac planéty Stroggos, aby ste nepriateľov porazili tam. No a v novej Call of the Machine vysielate mariňákov v moduloch na misie, aby získali disky s lokalitou tvorcov Stroggov, ktorého sa následne pokúsite zničiť.

Nečakajte nejaké masívne prestrihové scény alebo niečo podobné. Hra je stále produktom éry, kedy si Carmack nezakladal na príbehoch, takže je tu len pár textových obrazoviek tu a tam. Niekde narazíte na nejaké kratšie scény. Dnes od hier zvykneme čakať viac, ale nemôžeme sa na to úplne pozerať dnešnou optikou. Každopádne na FPS je to stále relatívne v poriadku a aj tak tu v prvom aj poslednom rade ide o to, koľko pixelovanej krvi prelejete na svojej obrazovke. Na druhú stranu, aj tých pár scén, ktoré tu sú, bolo vylepšených.

Štúdio id Software má na chrbte už peknú porciu krížikov, za tie dekády si prešlo rôznymi podobami a aj zmenami tímu. Vždy bolo však známe chytľavou a zábavnou akciou, pričom v prípade Quake 2 to platí tiež. Možno vám to sci-fi zasadenie úplne nesadne, ale akcia vás aj tak chytí. Plusom je, že z jej zábavnosti neubrali nielen roky, ale ani nové spracovanie v rukách Night Dive Studios, ktoré sa o túto novú remastrovanú verziu postaralo. Stále je to tak dynamické, stále je to krvavé, stále to má veľmi dobrú atmosféru a aj hordy rôznorodých nepriateľov. Je ich tu viac ako 20 druhov, takže sa vám počas tých hodín naozaj nezunujú.

Tomu celému pomáha veľmi slušný arzenál, ktorý je dnes už pomerne štandardný, ale na rok 1997 to bola naozaj paráda. Autori tu zobrali to, čo fungovalo v Doomoch, a posunuli to ešte trochu ďalej. Viac  ako desiatka rôznych zbraní vám umožňuje taktizovať, užívať si likvidovanie nepriateľov, ale aj núti k tomu, aby ste nestrieľali len bezhlavo. Hlavne teda na vyšších obťažnostiach. Na niektoré typy nepriateľov vytiahnite Super brokovnicu a vyriešte si to s nimi intímne zblízka. Od iných si radšej držte odstup a skúste ich zložiť z diaľky. Expanzie pridávajú ešte niečo málo navyše.

Taktiež môžete využívať rôzne power-upy, kde opäť je to niečo, s čím by ste mali používať aj hlavu. Nájdete niekde na ukrytom mieste symbol na zdvojnásobenie vašich útokov? Tak si to odložte, možno vás za dvoma rojmi čaká nejaký boss, ktorý vám dokáže dať poriadne zabrať. Ak si ale takýto power-up pošetríte a správne využijete, bossa dokážete skoliť oveľa jednoduchšie. Oplatí sa tak loziť po kútoch, držať ukazovák na spúšti, ale nestrieľať zbytočne bezhlavo. Bez hlavy majú skončiť nepriatelia, nie vy. Navyše, keď to hra vie tak pekne spracovať a bezhlavý nepriateľ po vás ešte z posledných kŕčov strieľa.

Komplexný dizajn levelov je niečo, čo si hráči na podobných hrách cenia najviac a Quake 2 je v tomto tiež stále dobrý. Aj keď teda sú tu už nejaké neduhy. Vertikalita nie je taká zaujímavá ako v prvej časti, minimálne teda nie z pohľadu skákania. Taktiež sa veľa častí máp podobá ako vajce vajcu, takže tu bez máp budete neraz blúdiť, čo pri takejto hre úplne nechcete. Je badať, že aj keď je dizajn stále komplexný, v detailoch už nie je taký vycibrený. Samozrejme, stále je lepší ako mnoho FPS, ktoré dnes nájdeme na trhu. Na druhú stranu, je tu kopa plávania, kopa plazenia, budete sa často aj potápať a aby ste to prežili bez ujmy, musíte využívať dýchací prístroj.

Zaujímavo k dizajnu pristúpila úplne nová expanzia Call of the Machine. Na nej cítite, že je to modernejší výtvor, aj keď stále badať ducha originálnej hry. Ale autori si dovolili viac experimentovať. A keďže je každá misia samostatnou výpravou úplne iného mariňáka, každá je iná. V základnej hre majú misie často trochu schematický postup, tu už nie. Napríklad jednu misiu rovno začnete s BFG-10K. hra na vás nepriateľov posiela v obrovských hordách, ale zase munície veľa nemáte. Vždy vám stačí jeden výstrel a zbavíte sa celej hordy, akurát musí byť dobrý. Z celej tejto masívnej nádielky obsahu sa mi táto misia páčila asi aj najviac. Bola navrhnutá zábavne a inteligentne.

No a týmito kampaňami to, samozrejme, nekončí. Toto je gigantická nádielka nielen singleplayer, ale aj multiplayer obsahu. Celkovo tu nájdete 40 máp, môžete si sami vytvárať zápasy podľa svojich pravidiel, môžete hrať lokálne, cez LAN a aj online. V režimoch Deathmatch, Team Detahmatch a aj Capture The Flag. Dnes už také masívne možnosti nevidíte. Nesmie chýbať ani kooperácia. A to všetko aj s crossplatform podporou, takže si môžete na PC zahrať proti hráčom na konzolách a aj naopak. Samozrejme, ak vám to nie je úplne po chuti, viete si v nastaveniach crossplay vypnúť a hrať len proti hráčom s rovnakou platformou.