Séria Trine je tu s nami už pekných pár rôčkov. Po uvedení prvého dielu pred 14 rokmi by málokto veril tomu, že sa s trojicou Amadeus, Zoya a Pontius stretneme päťkrát. A veríme, že nie naposledy. Po nemastnej, neslanej a hlavne trojrozmernej trojke sa vývojári z Frozenbyte vrátili k tomu, čo túto dvojrozmernú plošinovku s logickými rébusmi robí skvelou.

Ak sa pýtate, čo nás čaká a kam smerujú kroky švédskych vývojárov, tak odpoveď je prostejšia, než by sa mohlo zdať: ďalšia dvojrozmerná plošinovka s logickými hádankami, ktoré potrápia nielen hlavu, ale aj vaše prsty. Stačí to a viac nechceme, hlavne už žiadne inovácie a vylepšenia. Svet Trine je kúzelný pre svoje detailné a farebné spracovanie, trojicu hrdinov, z ktorých každý má jasne dané schopnosti. Tie sú natoľko odlišné, že riešenie rébusov si vyžaduje zapojenie všetkých z nich. Na rozdiel od arkád zameraných výhradne na akciu necháva hráča na každej obrazovke vyriešiť rébus. Občas prostý, inokedy spôsobujúci trhanie si vlasov.

Príbeh síce nezohráva až tak podstatnú úlohu, ale rozprávková odysea má aspoň jasne dané kontúry, takže putovanie našej trojky nie je samoúčelné. Hrdinovia majú najlepšie roky slávy a obdivu za sebou a k lepšiemu sociálnemu statusu im nepomôže ani obrovská socha. Pontius si ledva natiahne svoje už i tak dosť rozšírené brnenie, Zoya sa pohybuje ako správna zlodejka na hrane zákona a Amadeus má hlboko do vrecka a ďaleko od svojej milej. Aby toho nebolo málo, rozhodne sa Lady Sunny spoločne so Lordom Godricom  ušiť na hrdinov habaďúru s jednoduchým cieľom: odstaviť ich na vedľajšiu koľaj.

Okrem toho, že do služby povolá toto záporňácke duo robotické stráže, tzv. Clockwork Army, sa rozhodne zničiť všetko to krásne, magické a farebné. Vina za spustošenie kráľovstva padne na plecia našich hrdinov a ocitnú sa vo vyhnanstve. Už tradične musia všetko napraviť, poraziť zlo a hnusnej Lady Sunny dať päťadvadsať na holú. Alebo tak dajako, blonďatá potvora, pôsobiaca sladšie než med, by si to zaslúžila. V podstate to znamená, že vás čakajú dve desiatky rozsiahlych úrovní. Postupné dávkovanie náročnosti a nových schopností hlavných protagonistov je samozrejmosťou.

Opakovanie je matkou múdrosti a preto si spravíme krátke resumé našich gerojov. Kúzelník Amadeus ovláda mágiu, takže dokáže vyčarovať rôzne objekty (kocka, lata, guľa) a hýbať nimi. Zlodejka Zoya má k dispozícii luk s rôznymi šípmi (obyčajné, ohnivé, mrazivé...) a dokáže tak aktivovať rôzne plošiny, zapaľovať predmety či sa pritiahnuť k objektom so skobami či vytvoriť medzi dvomi most z lana. Pontius sa ako správy rytier oháňa mečom (nechýba teda ani akcia), ktorý môže navyše hodiť do steny, kde zostane zapichnutý a vy naň vyskočíte. Alebo svojou váhou z neho spraví trampolínu a vyskočí vyššie. Dokáže odpáliť guľu labilnej steny, ktorá sa rozpadne. A tak ďalej.

Možnosti, ktoré sa pred vami časom otvárajú sú dávkované v momentoch, kedy by ste mohli začať pociťovať miernu dávku stereotypu. Nie je ich toľko, aby ste sa v nich stratili a nevedeli, čo máte kde použiť. Hádanky sú vo väčšine prípadov fyzikálneho charakteru a ako už bolo spomenuté, spočiatku využijete tu jedného, tam druhého hrdinu, neskôr musíte ich schopnosti kombinovať. Aby šíp zapálený fakľou podpálil bedničku dynamitu, nesmie zhasnúť pri vodopáde, takže musíte odkloniť vodu špeciálnymi predmetmi. Príkladov by sa dali nájsť desiatky, zábava je odhaľovať ich.

Podstatné je, že riešenie nemusí byť jediné a navyše sa zbieraním diamantov nemusíte pri prvom prechode zaoberať. Neskôr zistíte, že obyčajný pochod vpred vám pridá do truhlice ledva polovicu možných drahokamov. Nájsť ich všetky predsa za to stojí a hra vám aj ukazuje. Koľko diamantov ste na danom checkpointe (z koľkých) vyzbierali. Nemusíte tak blúdiť po celej úrovni. A zbierať ich budete, pretože si za ne vylepšujete schopnosti hrdinov. Nemusíte, hrou prejdete tak či tak, no vylepšenia vám otvoria dvere do nových zákutí jednotlivých úrovní. Komplexnejšie hádanky sa pred vami začnú otvárať dostatočne skoro na to, aby ste sa k vyzobávaniu prinútili.

To, na čom celá séria stojí, rozhodne nie je príbeh. Je pomerne prostý, hoci ho zachraňuje rozprávač a láskavý humor na každom druhom kroku. Dokonca to nie je ani samotná hrateľnosť, ktorá je dostatočne rozmanitá, len to už proste vidíme a hráme piatykrát. V žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o titule, ktorého prejdenie s prstom v obľúbenom otvore (samozrejme ide o ucho). Nebude výzvou ani pre služobne najmladších hráčov. Skôr naopak. Zaseknúť sa možno jednoducho a kdekoľvek, pretože vám riešenie proste nebude biť do očí. A dokonca to nie sú ani rozdielne postavy a tým pádom dostatočne diferencované hádanky. To, čo vás prinúti hru minimálne skúsiť, je vizuál.

Trine 5 vyzerá znovu božsky. Trojrozmerné svety máme radi a túlame sa v nich (a strácame), no detailnosť rôznych prostredí slúži 2.5D spracovanie omnoho lepšie. Na obrazovke to nielen hýri farbami a stovkami objektov, ale hlavne to vyzerá kúzelne. Poznáte Ori? Alebo Unravel? Alebo hoci aj Trek to Yomi, staršie Deadlight – proste si nájdite čokoľvek dvojrozmerné, čo by prechodom do 3D stratilo svoje kúzlo. Nadmerné množstvo objektov v neinteraktívnom svete má za následok to, že ste fascinovaní vizuálnou stránkou. A to, že sa toho na obrazovke mnoho nehýbe, interakcie je minimum a všetko je to len krásne pozadie, hodíte za hlavu. Pretože sú to krásne a rozprávkové pozadia: ulice miest, paláce, podzemie, vodný svet a mnoho ďalšieho.

Stačí to k pohlteniu samotnou hrou? To asi ťažko, no technické spracovanie je základom, ktorý tu znovu funguje. Hrateľnosť je rokmi odskúšaná a ak ste prišli do kontaktu s ktorýmkoľvek (okrem veď viete ktorého dielu) dobrodružstvom zo sveta Trine, viete čo vás čaká aj tu. Je to klad i zápor zároveň. Nedočkáte sa ničoho nového. Výrazne pozitívne je potrebné ohodnotiť prítomnosť multiplayeru. Do hrania sa môžete pustiť sami, ale aj s parťákom – lokálne i online. Hrátky s ratolesťami majú čosi do seba, no je potrebné, aby mali dostatočne vysoký skill s ovládaním. Trine nikdy nebola pre padavky, hoci pôsobí infantilne. Multiplayer je výrazným oživením.

Trine 5: A Clockwork Conspiracy je stávkou na istotu. Po skúsenosti s nie príliš kvalitným pokusom o trojrozmerné poskakovanie si napokon logickú plošinovku okradnutú o jeden rozmer vážime omnoho viac. Hoci neponúka nič, čo by sme nevideli alebo neskúsili v minulosti. Stále ide o magicky rozprávkové, ale náročnosťou dospelácke putovanie kúzelnou krajinou, ktorá vás dokáže pohltiť, ale občas pri riešení hádaniek zároveň nahnevať. Ale znovu to budete skúšať, pretože riešenie býva často jednoduché. Navyše vám hra vydrží pri poctivom prechádzaní a hľadaní všetkých diamantov bez okamžitého snorenia po nápovede aj dve desiatky hodín.