Pri recenzovaní remasterov je jedna vec veľmi dôležitá – nájsť rovnováhu medzi dvoma tvárami danej hry. Pozeráme sa tak nielen na to, či je to dobrý remaster, ale aj na to, či je to dobrá hra. Respektíve ako zostarla. A to sú dve veci, ktoré môžu byť veľmi odlišné. Stále nadčasová hra môže dostať mizerný remaster (aj také tu už boli), prípadne môže dostať kvalitný remaster hra, ktorá od svojho pôvodného vydania nezostarla práve najlepšie. A tí bystrejší z vás si už asi všimli, kam tým mierim. PC hráči dostali Rise of the Triad: Ludicrous Edition dávnejšie a napríklad na Steame nešetrili chválou. Konzoloví hráči sa dočkali len nedávno a ak zložíme fanúšikovskú optiku, až také terno to nie je.

Pôvodná Rise of the Triad hra vyšla ešte v roku 1994, stavala na modifikovanom Wolfenstein 3D engine a vlastne išlo o akési pokračovanie, z ktorého sa časom stala samostatná hra. V dobe vydania bola hra pomerne obľúbená, lebo priniesla viacero nápaditých prvkov, ale technologicky už zaostávala. Predsa len sme tu mali Doom a ten bol už niekde ďalej. Trochu tak zapadla a aj niektoré tie dobové hodnotenia boli trochu nižšie. To však nič nemení na tom, že sa z hry stal postupne kult a stanovila niektoré veci, ktorými si FPS hry typické doteraz.

Na hre je strašne badať, že svoj život začala ako pokračovanie legendárneho Wolfa. Nepriatelia nosia nacistické uniformy (alebo tak aspoň vyzerajú), vy proti nim bojujete napríklad s MP-40 v rukách, ale zastrieľate si aj z Walthera PP. Ale nacisti to nie sú. S tímom špeciálnych jednotiek sa dostávate na ostrov San Nicolas, kde sa zrazu objavil kult, ktorý chce zničiť Los Angeles. Vy tak musíte zobrať všetko, čo má hlaveň, aby ste tento kult porazili, zachránili svet a získali aj cestu späť domov. Ten príbeh nie je nijaké terno a ani ho hra nejaké výrazne nerozpráva, ale je tu a taká bola kedysi doba. Dôležité je, že vy máte na výber 5 rôznych postáv, ktoré tu však nie sú len na efekt, ale líšia sa aj ich schopnosti (život, presnosť, rýchlosť).

Rise of The Triad je produkt svojej doby – dynamická FPS s komplexným dizajnom levelov, skrytými miestnosťami, množstvom nepriateľov a aj slušnou náročnosťou, ak sa do nej púšťate prvý raz. Avšak musíte si uvedomiť, že toto nie je Doom. Toto nie je ani Duke Nukem 3D. Toto nie je veľa iných značiek, ktoré prežili dodnes. Rise of The Triad je dosť špecifická hra v mnohých ohľadoch – v atmosfére, v dizajne, v štýle a podobne. No a to všetko sú veci, z ktorých niektoré zostarli lepšie, iné zase trochu horšie, no dnes v konečnom zúčtovaní hra dokáže osloviť len nostalgických fanúšikov.

Akcia je zábavná, o tom sa nedá debatovať. Stále má niečo do seba vytiahnuť MP-40 a vystrieľať nenacistov v kope levelov. Trochu škoda je toho, že pôvodná hra nemala ešte free look, ale tu bol pridaný, aj keď v zásade nie je potrebný, lebo celý dizajn bludísk a umiestnenia nepriateľov je rovno vo vašej rovine/výške. Takže ak sa teraz pozriete hore, výrazne to skresľuje celkový obraz a už to nevyzerá dobre. Je tak vidno, že tam je hra neprirodzene natiahnutá a sprity sú deformované. Možno by bolo lepšie, ak by tu free look predsa len nebol.

Ďalšia vec je dizajn levelov, ktorý je možno trochu prekombinovaný a mapa v hre nepomáha, lebo tiež nie je navrhnutá práve inteligentne. Levely sú komplexné, ale neraz to nie je tým dobrým spôsobom ako napríklad starý Doom. Niekedy je menej viac a tu to badať, keď máte občas dojem, že po leveloch lietate hore dole až zbytočne. Navyše, keď je vizuál tak schematický. Rovnaké steny, rovnaké výťahové plošiny, rovnaké sprity predmetov. Často až stratíte prehľad o tom, kde vlastne ste, lebo to všade vyzerá tak isto. Ono to nie je nejaká katastrofa a hru prejdete, aj sa zabavíte, ale pri hraní Doom a iných klasík máte stále radosť. Tu sa tým nejako prepracujete na koniec. Aj v rámci remasteru by to chcelo trochu prekopať geometriu, dizajn, vizuál.

Viem, že to nie je úplne štýl Nightdive Studios, ktorí zachovávajú originál v čo najvernejšej podobe, akurát ho prekompilujú na svoj vlastný KEX Engine, ale sú hry, ktoré by si zaslúžili aj väčší zásah v rámci oživenia. Ak vám ide o vernosť originálu, tak tá je zachovaná na 100% a dokážete si hru vo veľkej miere zahrať tak ako pôvodnú. Veľká časť vylepšení sú prakticky nastavenia, ktoré si viete zapnúť a vypnúť. Dokonca aj pohybové mierenie na Switchi a iné veci. A to musím kvitovať. Už len pre zachovanie hernej histórie je dôležité mať možnosť si pár slidermi prepnúť zážitok na ten pôvodný.

Ďalší aspekt toho, že toto je kvalitný remaster, je herný obsah. Ten je naozaj nabitý a nájdete ho tu kopu. Nájdete tu až štvoricu kampaní, z ktorých jedna je nová, takže s hrou strávite pekných pár hodín. Koľko? To už je na vašich schopnostiach a aj na tom, na akej obťažnosti chcete hrať. Pritom aj samotné kampane sa náročnosťou líšia. Celkovo v Ludicrous Edition nájdete viac ako 100 levelov, čo je naozaj úctyhodné číslo, ktoré sa postará o to, že toto nebude hra na jeden víkend. Len nová kampaň The Hunt Continues pridáva 24 levelov.

Na Switchi však niečo aj chýba a to je multiplayer. Ten si tu, bohužiaľ, nezahráte. Čo je škoda. Jednak to bola výrazná súčasť pôvodnej hry, no hlavne ste tak napríklad oproti PC verzii o niečo ukrátení. To navyše nie je jediná vec, ktorá tu chýba. Chýba tu vystrihnutý obsah, chýba tu dokonca editor levelov. Toho obsahu je tu síce dosť, ale akosi mi nejde do hlavy, prečo PC hráč dostal za svoje peniaze viac. Aký je vlastne dôvod tu tento obsah nedať a kde vlastne ešte chýba? Recenzujem Switch verziu a za toto jednoducho musia ísť body dole.

Graficky to nie je najhoršie a Nightdive hru pekne oživili. Oproti originálu je to obrovský skok, ale stále remaster zachováva ducha originálu. Sú tu nové/upravené modely, rovnako efekty, nehovoriac o vyšších rozlíšeniach a podobne. Ale to všetko je vlastne taká klasika, ktorú nám navyše Nightdive prinášajú niekoľkokrát ročne. Musím pochváliť zvuk, ktorý je tiež pekne remastrovaný a hudba ponúka pekné možnosti výberu. Môžete si vybrať medzi OPL a MIDI verziami originálneho soundtracku, prípadne si zvolíte remake soundtracku z roku 2013. Toto sú drobnosti, ktoré hráči vedia oceniť a je to nejaká pridaná hodnota navyše.

A musím sa vrátiť k úvodu. Aký je teda výsledok? Máme tu dobrý remaster hry, ktorú už zub času trochu nahlodal a možno by si zaslúžila trochu väčšie zásahy. Navyše Switch verzia nevysvetliteľne neobsahuje niektoré súčasti, čo je trochu hanba. Nie som si istý, či môžem hru s čistým svedomím len tak odporúčať. Minimálne teda túto verziu. V zľave a hlavne fanúšikom určite, ale mimo toho je to na zamyslenie. No a ak ste nikdy predtým nemali tú česť s Rise of The Triad a chceli by ste sa s ňou zoznámiť, asi bude lepšie, ak siahnete po remaku z roku 2013.