Ako fanúšikovia máme často dojem, že niektoré značky patria priamo nám. My sme s nimi vyrástli a my by sme mali mať právo rozhodovať o tom, ako budú vyzerať. Alebo aspoň taký máme dojem. Ako sme si k týmto značkám vytvorili  vzťah, o to viac nás bolí, ak to dopadne zle. Berieme to viac osobne. Ako keby vývojári spravili niečo zlé priamo nám. A kam tým mierim? Fanúšikovia značky Bomberman budú pri hraní novej Dynablaster hry zúriť za to, čo s hrou vývojári zo štúdia BBG Entertainment spravili.

Chápem trochu aj situáciu autorov, ktorá nebola jednoduchá a určite im sťažila situácia, takže bolo náročné priniesť kvalitnú hru. Ale to už asi radšej nevydať nič ako vydať toto. Je to hanba celej legendárnej značke a ikonickej hre, na ktorej mnohí z nás vyrastali. Hra bola oznámená pre Amico konzolu, ktorá ťažila z mena Intellivision a aj keď pôvodné nápady neboli zlé, časom na celej konzole začalo niečo smrdieť. Od projektu odchádzali skúsení ľudia, značka sa odmlčala, kopili sa problémy a keďže dnes na pultoch žiadna konzola Amico nie je, asi tušíte, ako to dopadlo. Hry už ale boli hotové, tak čo s nimi? No priniesť ich na ostatné platformy. A takto sme dostali nový Dynablaster.

Meno je ikona aj vďaka tomu, že bolo európskym názvom hneď štyroch Bomberman hier. Hráčom sa asi najviac vryla verzia vydaná pre DOS v roku 1992. Aj keď sa jej princípy v zásade až tak nelíšili od originálu z roku 1983, veľa vecí v nej jednoducho klaplo a fungovali. A čo bolo ešte dôležitejšie – bavili. A bavili nás roky, až kým v roku 1997 nevyšiel fenomenálny Atomic Bomberman. Obe hry inak stále odporúčam a určite ich odporúčam viac ako túto novú. Princípy sú rovnaké, no kým v nich všetko jednoducho fungovalo, tu nefunguje jednoducho takmer nič.

Tu sa krásne ukazuje, že záleží na maličkostiach. Môžete zobrať presne ten istý koncept, aký funguje už vlastne 40 rokov, ale sériou menších zlyhaní sa dopracujete k niečomu, čo nie je zábavné, aj keď by papierovo malo byť. Všetky tie detaily prejdem, ale najskôr sa povenujem niečomu väčšiemu, čo hre tiež neprospieva. Vlastne skôr neprospieva absencia niečoho väčšieho. Nielenže totiž nefungujú jednotlivé drobné súčasti hrateľnosti, ale ono tu vlastne ani nie je veľmi čo hrať a ak nepotrebujete mať všetky achievementy, za jeden večer máte nainštalované, zahraté a odinštalované.

Ono tu totiž nie je veľa obsahu a už rozhodne nie obsahu, ktorý by vás dokázal zaujať. Ja som kedysi nadával na Super Bomberman R, ale v porovnaní s týmto je majstrovským dielom. Máte tu buď hru proti živým hráčom, alebo hru proti AI. V rovnakých režimoch naprieč celou hernou ponukou. Nezáleží na tom, či si pustíte skirmish, online, lokálne hranie alebo AI boje. Všetko sa hrá rovnako. Jedinú zmenu prináša kooperácia, kedy môžete hrať tímovo vo dvojici, ale to je tak všetko zaujímavé, čo tu nájdete. Žiaden singleplayer obsah, žiadne nápadité výzvy alebo niečo zaujímavé. Len tých pár režimov. Raz bojujete o body, inokedy o kľúčiky, ale stále vyhadzujete súperov do vzduchu.

Ani tých máp tu veľa nie je a najhoršie je to, že si ich ani neviete nastaviť alebo nejako generovať podľa vlastných pravidiel. Vyberiete si režim, spustíte hru a máte automaticky mapu pred sebou. Chcete si zahrať s priateľmi a vybrať konkrétnu mapu? Nemôžete. Pritom ten dizajn je plochý, bez  nápadu, prostredí je tu len pár a striedajú sa dookola. Za hodinu hrania si to všetko opozeráte a už vás hra neprekvapí. Aspoň tých power-upov sa tam skrýva dosť a pochváliť musím to, že mnohé idú za hranice tých klasických a snažia sa priniesť aspoň niečo nové, napríklad neviditeľnosť a podobne. Dokonca by som povedal, že je ich tu možno aj viac, ako samotná hra dokáže dobre „predať“. Niektoré si ani nestihnete osvojiť a už hru vymažete z disku.

Poďme k tej hrateľnosti. Pôsobí ťarbavo, neohrabane, nepresne. Napríklad pohyb postavičky v prostrediach nie je tak responzívny, ako by si takáto hra pýtala. Rovnako kladenie bômb a iných vecí. Vyzerá to jednoducho vo všetkých tých klasikách, ale zjavne je za tým kus umenia, keď tu to vývojári nezvládli. Neraz úplne netrafíte, kam chcete ísť, kedy chcete položiť bombu. Ani prostredie tomu nepomáha na niektorých mapách. Neviem to úplne identifikovať, ale už roky mám stále na disku Atomic Bombermana a vždy pri vydaní nejakej takejto hry to skúsim porovnať a rozdiel je obrovský. Jednoducho už len samotný pocit z hrania je rozdielny a vo všetkom horší.

Nepomáha tomu ani audiovizuálne spracovanie, ktoré je veľmi zlé. Ale keby bolo len zlé, možno by som to ešte zniesol. Horšie na ňom je to, že je bez duše, bez nápady. Napríklad graficky to pôsobí ako nejaké bezpohlavné zlepenie modelov z nejakého asset store. Nevidím v tom nejakú identitu, necítiť z toho značku Dynablaster, necítiť z toho ani snahu či lásku ku hre ako takej. A to je smutné. Rovnako hudba, ktorá je fádna, nezaujímavá, nudná a podobne. Tiež to pôsobí ako niečo, čo autori kúpili ako prvú možnosť v nejakom store pre vývojárov. Pravdepodobne bez toho, aby si to vôbec vypočuli. Veľmi zlá je aj prezentácia, celkovému dojmu nepomáha príšerné orientovanie v menu, kde budete bojovať, aby ste sa na gamepade vôbec na niektoré položky prepli. Pôsobí to nedotiahnuto, neodladene, neotestovane. Ale nedá sa povedať, že by tu boli bugy.

No a na záver ešte jeden problém – hru absolútne nikto nehrá. Online si tak veľmi nezahráte a nedivím sa tomu. Jednak si hru neodkážete nijako nastaviť, len vás to rýchlo hodí do zápasu. Hráči chcú mať nad svojimi zápasmi aspoň nejakú kontrolu. Zároveň chcú mať dojem progresu, rebríčky a podobne. Nič z toho tu nie je. kamošov offline k tomuto tiež nedotiahnete. Po prvom zápase vám vynadajú a povedia, nech radšej pustíte nejakého klasického Bombermana, aby ste si nekazili spomienky na túto legendárnu značku. V tomto celom kontexte navyše cena hry vyznieva ako zlý vtip. Dvacku za toto? Amico chcelo hry predávať za $4.99 a $9.99. Aj to by síce bolo veľa, ale možno by aspoň niekto v slabej chvíľke po hre siahol. Za túto cenu to spraví len človek, ktorý nevie čo s peniazmi.