Dungeon Keeper a jeho pokračovanie od Bullfrogu vyšli tak dávno, že tieto klasiky už mladším hráčom nič nehovoria. Staršie generácie ale vedia, že to boli svojho času unikáty (a vlastne stále sú), z ktorých čerpajú niektoré moderné hry aj dnes. Asi najznámejším nasledovníkom je séria Dungeons, ktorá debutovala vlažnejšou hrou v roku 2011, ale napokon sa pekne vypracovala. Prelomové bolo hlavne spojenie výstavby podzemného bludiska s bojmi na povrchu. V tomto trende pokračuje aj aktuálna štvorka.

Jadrom hry je rozsiahla kampaň s dvadsiatkou misií, pričom niektoré zaberú aj viac ako hodinu, takže je to rozhodne nadlho. Ak by vám to nestačilo, tvorcovia pridali aj hŕstku samostatných scenárov. No a môžete hrať aj v kooperácii, ale len pri zdieľaní ID, takže len tak k hocikomu online sa, bohužiaľ, nepripojíte. Hlavnou anti-hrdinkou je Thalya, ktorá šíri zlobu a jej ústredným protivníkom je nevlastný brat Tristan obklopený chrabrými hrdinami. I keď neskôr sa situácia zmení a trochu zamotá.

Thalya však, prirodzene, tiež má svojich prisluhovačov a ako už v trojke aj tentoraz pochádzajú z troch odnoží – horda, démoni a nemŕtvi. Každá sorta má vlastné špecifické jednotky a budovy, ktoré umožňujú nábor bojovníkov, používanie kúzel, uväznenie a mučenie hrdinov a podobne. Dopĺňajú to dvere a pasce, ktoré umiestňujete na podlahe alebo na stenách a majú zastaviť dotieravých hrdinov, čo vlezú do podzemia.

Na robotu sú tu tradične malé ušaté potvorky, ktoré vykopú chodby a miestnosti tam, kde im to označíte, budujú, čo požadujete a môžete ich vyfackať svojou rukou, ktorá je jediným fyzickým prejavom hráča ako pána bludiska. Tou istou rukou sa dajú kreatúry všetkého druhu aj prenášať, napríklad priamo pred dobrodruhov, ktorí prenikli do podzemia alebo k východu na povrch, aby v otvorenej krajine ničili budovy hrdinov, konvoje a zbierali esenciu zla - zlosť. Tá je spolu so zlatom potrebná predovšetkým na výskum všetkého uvedeného, ako aj vylepšovanie.

Každý druh jednotky a budova sa dá v technologickom menu niekoľkonásobne upgradovať, ak máte potrebné zdroje. Zlato si nakopete z nálezísk, ktoré ponúknu jednorazovú sumu alebo vydržia dlhšia, ale odtiaľ sa zas získava pomalšie. Potvorky ho nosia do pokladnice. Kopete aj manu, ktorá po nahromadení v patričnej miestnosti slúži na vyčarovanie podporných efektov v podzemí aj nad ním. Alebo nejakým spôsobom ublíži hrdinom (efektívny je roj netopierov) a dokonca pomocou nej môžete vyvolať temného princa pekla, ktorý dosť veľa znesie, ale v pravidelných intervaloch spotrebuje značnú dávku ďalšej many.
 
V podzemí si viete pekne vytvoriť chodby a miestnosti podľa uváženia, no často to ovplyvní aj výskyt zdrojov, ktoré, samozrejme, chcete získať. Pritom sa ale niekedy stáva, že otvoríte priestor s neutrálnymi, respektíve väčšinou agresívnymi tvormi, ktoré treba čo najskôr zničiť aj s ich hniezdami, inak sa budú stále množiť a spôsobovať vám problémy. Môžu to byť nepríjemné pavúky, lietajúci démoni, potvorky žerúce hlavne vašu manu a stáva sa, že natrafíte aj na osídlenie trpaslíkov. Tí ale nie sú až takí nebezpeční, ak máte akú-takú armádu kreatúr, ktoré po prenesení plienia trpasličie miestnosti jednu za druhou. Vám sa takto stačí prebojovať k ich centrálnej miestnosti, kde rozbijete hlavný objekt s kryštálom a razom celá trpasličia frakcia padne. Je to taká obdobia srdca bludiska, ktoré aj naďalej zostáva vaším najzraniteľnejším miestom v centrálnej miestnosti a ak vám ho nepriatelia zničia, prehrali ste celú misiu.

Na povrchu v otvorenej krajine máte oproti podzemiu jednu výhodu – môžete priamo ovládať svoje kreatúry, ktoré dolu v podzemí maximálne tak prenesiete, ale inak konajú samostatne. Tam hore však máte svoje jednotky plne pod kontrolou – kam kliknete, tam idú a bojujú a používajú buď podľa vášho zadania, alebo aj automaticky svoje doplnkové schopnosti (liečenie, vyvolanie pomocníkov atď.) Bojuje aj Thalya,  ktorá má aj vlastnú sadu schopností a kúzel a po skonaní sa oživuje pri srdci bludiska, kde je aj jej trón. Ona, ale aj všetky kreatúry zbierajú skúsenosti a levely a silnejú. Systém boja (a vlastne aj grafika) na povrchu má stále štýl Warcraft stratégií s jednoduchým útočením a ničením budov.

Pri tom všetkom, pri porovnaní s Dungeons 3, vlastne veľa noviniek nenájdete. Skôr len také kozmetické. Je tu modernejší vizuál a, samozrejme, aj kampaň je nová, ale inak hlavne upravené detaily a niektoré dizajnové prvky.  Misie majú v zásade rovnaký štýl – vybudovať a chrániť podzemné bludisko a popritom s vytvorenou armádou šarapatiť na povrchu. Ale autori sa snažili, aby v nich boli rozmanité ciele, ako aj humor a satira a oboje sa podarilo. Niekedy tak treba len zničiť všetky budovy hrdinov, prípadne konvoje, čo ich opravujú. Alebo zahubiť jednorožca, pretože je to ušľachtilý tvor, čo vygeneruje veľa zloby. Inokedy nahromadiť sudy, ktoré umožnia výbuchom v podzemí zničiť nedobytné opevnenie nad nimi. Alebo ochrániť špeciálnu bytosť a vykŕmiť ju telami väznených dobrodruhov. Pritom nechýbajú popkultúrne odkazy a vtipkovanie aj na adresu samotnej hry alebo jej rozprávača, ktorý má, mimochodom, vydarený dabing.

Je však škoda, že misie sú nevyvážené. Máte síce možnosť voľby obťažnosti pred každou z nich, ale napríklad ak hráte všetko na strednej, zistíte, že niektoré mapy zdoláte s prstom v nose a u iných sa poriadne potrápite.  Náročnosť pritom nestúpa prirodzeným spôsobom, ale kolíše. Po ťažkej misii príde úplne jednoduchá, potom hra znovu pritvrdí a podobne. Okrem toho si všimnete aj slabú umelú inteligenciu. Či už hovoríme o nepriateľoch, ktorí musia byť blízko, aby reagovali, inak im vôbec neprekáža, keď ničíte ich budovy, hoci ich majú na dohľad. Alebo je reč o vašich jednotkách, ktoré musíte v podzemí každú chvíľu prenášať rukou, lebo sa po bitke s pár protivníkmi hneď stiahnu späť, hoci o niekoľko krokov ďalej už pochodujú ďalší hrdinovia.

Ozvučenie ako také je vydarené, či už ide o spomínaného rozprávača, hudbu alebo zvuky. Grafika má Warcraftovský štýl s karikatúrami postavičiek a pestrými farbami. Nastavení nie je veľa a zahrňujú v podstate len štandardné parametre, ako je rozlíšenie, vertikálna synchronizácia, snímkovanie, Anti-aliasing, Ambient Occlusion a Bloom. Ale na hru sa celkom dobre pozerá, aj keď niekedy tá zmes farieb môže byť až príkra a na prvý pohľad trochu chaotická. Hlavne je pekný kontrast na povrchu, keď sa zelená krajina mení na temnú tam, kde ste si ju už podmanili. Prepínanie bludiska a sveta na povrchu je praktické - stačí kliknúť na príslušnú minimpapu. Tá v ľavom dolnom rohu ukazuje krajinu nad zemou, napravo je vaše podzemné kráľovstvo.

Pri Dungeons 4 sa dá stráviť veľa príjemných večerov. Je to fajn pokračovanie úspešnej série, ale už vidieť, že sa autori dlhšie držia tejto témy a pomaly im dochádzajú nápady. Zábavu udržuje dobrá kampaň s prvkami humoru a popkultúrnymi odkazmi a možno vyskúšate aj kooperáciu. Tentoraz to ešte stále stačí. O piatej časti by už ale vývojári uvažovať nemuseli, aj keď je to ich najúspešnejšia značka, pretože by sa zrejme výrazne prejavila únava materiálu. I keď návrat do bludiska v Dungeons 4 považujeme za úspešný.