Jedno je potrebné vývojárom zo Simteract uznať - vybrali si dobrú tému, dokonca ju aj celkom fajn spracovali po technickej stránke. Na rozdiel od Playway im totiž na chrbát dýchal vydavateľ Nacon. Takže taxikárčenie v Barcelone v podaní poľských vývojárov minimálne vyzerá dobre. Žiaľ, je to aj prvé a posledné, čím môžeme Taxi Life: A City Driving Simulator charakterizovať. Na papieri vyzerá dobre. V skutočnosti, ak chytíte virtuálny volant no-name vozidla a prejdete niekoľko kilometrov, sa nadšenie rozplynie ako para nad hrncom.

Ťažko sa hodnotí hra, ktorá svojím zameraním pôsobí ako etalón príjemných, relaxačných hier, ktoré nediktujú hráčovi smrteľné tempo plnenia zadaní, nezaťažujú megalomanským (čítaj inak povrchným) príbehom a nenechajú virtuálneho hrdinu tápať zahlteného množstvom obsahu. Tu je auto, tam mapa, možností koho odviezť je vždy dosť a vyber si, či chceš krátku trasu alebo dlhú, či vyššie finančné ohodnotenie, ale náročnejšieho zákazníka. A to všetko na 460 kilometroch virtuálnych ciest v Barcelone, s mnohými historickými budovami, prevedením častí mesta v čo najvernejšej podobe a s premenlivým počasím a premávkou so zápchami.

Ako hra to však nefunguje. Nie preto, že by bol nápad zlý, veď istotne mnohí z nás radi trávime hodiny s postrannými misiami, kde je virtuálny transport jediným cieľom úlohy. Dokonca to nie je ani tým, že by ste postupne naberali skúsenosti, odomykali si rôzne schopnosti a vylepšenia a kupovali si lepšie vozidlá, najímali taxikárov a expandovali na trhu. To všetko tu je a naozaj vyzerá fajn, dokonca sa v rámci možností aj dobre ovláda, hoci simulátor tu nehľadajte, jazdenie je skôr akčné. Problémy s rozchodením volantov vývojári riešia, ale Taxi Life vskutku nie je až tak hardcore zameraný.

Jazdný model je príliš arkádový na to, aby zaujal hráčov Euro Truck Simulatoru 2 či American Truck Simulatoru. Absentuje aj akási pohoda za volantom pri jazdení – z logického dôvodu: vaše pneumatiky neopustia hranice metropole. Jazdíte v meste a na pokojné jazdenie sa dostane jedine v nočných hodinách, kedy sú barcelonské cesty prázdnejšie než počas dennej špičky. Ovládanie vozidiel a ich správanie sa na asfaltovej ceste napovie o polovičnej robote. Hoci je na výber niekoľko vozidiel, ktoré sa dokonca aj správajú inak a môžete ich vylepšovať zakupovaním efektívnejších komponentov, je to celé až príšerne arkádové. Auto sa správa ako autodrom z kolotočov, necítite váhu vozidla, model poškodenia je mizerný a samotné poškodenie je vyjadrené výhradne ukazovateľom, nie konkrétnou škodou na adekvátnych častiach vozidla.

V momente, kedy prejdete pár virtuálnych kilometrov, máte v hlave jasno. Je to skrátka arkáda, v ktorej rýchlosť jazdy necítite a celé to pôsobí neprirodzene. Ide len o začiatok, pretože toto všetko by sa dalo pohodlne akceptovať a baviť sa. Akčne, bez adekvátneho pocitu z jazdy, ale o rýchlosť pri virtuálnom taxikárčení predsa nejde. Ani o vyberanie zákrut šmykom. Toto nie je Crazy Taxi, ale do serióznosti chýba Taxi Life nesmierne mnoho. Možnosti otvárania okien, nutnosti umývať vozidlo či dokonca občas so zákazníkom prehodiť zopár viet, je len odškrtnutím položiek v zozname, čo v hre chceli vývojári. Nemá to vplyv na hrateľnosť a zábavu. Tak ako desiatky pamiatok: môžete sa okolo nich previesť, pozrieť na ne, ale aby nedozviete sa nič viac, žiadne historické pozadie, zaujímavosti.

Konečne sa okľukou dostávame k zásadnému problému, ktorý hre zasadil smrteľnú ranu. Umelá demencia ostatných vodičov a celého osadenstva Barcelony je taká kruto iritujúca, že potopila celú hru. Samotní vodiči sa správajú ako začiatočníci v autoškole – a to nič proti panicom manuálnej prevodovky. Tí virtuálni totiž jazdia ako roboti. Akcelerácia (nielen) na semaforoch preverí vašu trpezlivosť. Všeobecne je samotný štýl jazdy nepríjemne nepredvídateľný. To si predstavte, keby všetci vo vašom okolí jazdili ako „odborníci“ po D1 = v strednom pruhu bez akejkoľvek snahy zaradiť sa do správneho pruhu. A maximálne rýchlosťou 105 km/hod.

Jazda v pruhoch nemá logiku, preraďovanie sa z nich síce naznačia znamením, ale vozidlá neberú ohľad na okolitú premávku. Predovšetkým brzdia v momentoch, kedy by nemali, spôsobujú zbytočné zápchy. Presne takto si totiž predstavujem ovládanie vozidiel umelou inteligenciou, ktorá potrebuje ešte „trochu“ (trochu dosť) poladiť. Jazdenie v Barcelone vyzerá často absurdne. Môžete sa snažiť dodržiavať všetky dopravné predpisy, ale celé to okolo vás charakterizuje slovné spojenie „slon v porceláne“.

Hrdzavým klinčekom do rakvy hrateľnosti sú chodci. Nepovažujem sa za skúseného vodiča (predsa len najazdím tak 40-50 tisíc kilometrov ročne), ale na samovražedné sklony slovenských chodcov a cyklistov sa človek postupne vycvičí. Tí v Barcelone však povýšili idiotizmus na novú úroveň. Motajú sa okolo prechodu, vstúpia doň znenazdajky bez toho, aby sa pozreli, či nie ste asi tak meter od nich, otočia sa v polovicu prechodu pre chodcov, pozrú sa na vás, vyberú sa späť, zaseknú sa o ďalšieho chodca, od ktorého sa odrazia a idú pôvodným smerom.

Ak ľudia zvládnu náročnú štreku cez prechod, radšej zavriete oči a dupnete na plyn, pretože po chodníku už ide ďalší jedinec a vy netušíte, či chce prejsť cez cestu. Červená na semaforoch ich nezaujíma a situácie, kedy vkročí civil na trojprúdovú cestu, keď majú autá zelenú a proste sa vyberie na druhú stranu, nie sú ničím ojedinelým. Prvých pár prejazdom centrom s úzkymi jednosmerkami vám pripadá úsmevných, ale neskôr budete nepredvídateľných chodcov preklínať. Dupľom, ak vám jeden skočí pod kolesá a vy musíte zaplatiť pokutu a automaticky prichádzate o zákazníka.

V tom momente vám bude úplne jedno, že vozidlá musíte tankovať a každé má inú spotrebu a naozaj záleží na vašom spôsobe jazdy. Systém plyn-brzda nie je vždy najideálnejší spôsob šoférovania, ale to poznáte aj zo skutočného života. Zamrzí skutočnosť, že ani jedno z vozidiel nemá oficiálnu licenciu, hoci vám ich karoséria bude nápadne známa. Interiéry aut by si zaslúžili omnoho viac, predovšetkým palubné dosky. Hoci sú virtuálne a vy môžete kurzorom zapínať stierače a podobne, využitie je minimálne. Keď sme už pri tom, čo tak funkčný tachometer s počítadlom prejdených kilometrov? Nie, ani to tu nenájdete.