Madison je jeden z najdesivejších moderných herných hororov. Je to nenápadná hra, o ktorej sa pred vydaním veľmi nehovorilo, no po vydaní už o nej hovorili davy. Je to hra, za ktorou stojí len drobný nezávislý tím s pár vývojármi, pričom šéf celého vývoja vlastne ani vo svojom živote veľmi neinklinoval k hororom. Ale aj napriek tomu vzniklo niečo, čo vás posadí do kresla a nechá vás trhať sa od strachu pri tom, keď na vás budú vyskakovať démoni, preludy a hrôzy toho, čo človek dokáže spáchať. Či už sám a dobrovoľne alebo pod cudzím vplyvom.

Ale je dosť možné, že to všetko už dobre viete. Hru ste prešli, nechali ste sa ňou pohltiť a aj poriadne vydesiť. Koniec koncov, vyšla už pred 2 rokmi a ak ju chcete spoznať naozaj detailne, odporúčam vám rozhodne prečítať našu recenziu pôvodnej verzie, kde sme chválou rozhodne nešetrili. Dnes sa ale ku hre musíme vrátiť, lebo sa k nej nedávno vrátili aj samotní autori. A niečo už tak pohlcujúce a desivé sa snažili spraviť ešte pohlcujúcejšie a desivejšie. Ako? Hru preniesli do virtuálnej reality na PC a aj na PS5. Práve túto verziu sme si vyskúšali.

Madison VR je dostupná ako samostatný titul a hru nezískate ako update základnej verzie. Ak ju však máte, môžete si VR verziu kúpiť so zľavou. Je to preto, že autori nerobili len obyčajný port, ale naozaj sa hru od základov snažili prekopať pre virtuálnu realitu. Snažili sa, nevyšlo to úplne (k tomu sa ešte dostanem), ale naozaj to je viac ako len obyčajný port. Napríklad využívajú novú verziu enginu, niektoré veci v hre prepracovali, pridali DFR na základe trackingu pohybu očí a podobne. Stále ale dostanete rovnaký zážitok s rovnakým príbehom, akurát je to teraz ešte imerzívnejšie.

Mám rád, keď sa vývojári vo svojej hre hrajú s hráčmi. Vy síce hru hráte, no zároveň sa niekto šikovný vďaka inteligentnému naratívu hrá s vami. Madison je hra, v ktorej sa väčšina deja vlastne stihla odohrať ešte skôr, ako prvý raz preberiete ovládanie hlavnej postavy. Potom je už len na vás, aby ste odhalili, čo sa vlastne deje a ako do toho celého jasne zapadáte. Hlavným hrdinom hry je mladý Luca, ktorý na svoje šestnáste narodeniny dostal špeciálny darček – instantný Polaroid foťák svojho starého otca. Ten nie je špeciálny len tým, že je to rodinné dedičstvo, ale má tiež špeciálnu moc meniť svet navôkol tým, že spravíte fotku nejakého objektu. A to zďaleka nie je všetko, čo tento foťák skrýva.

Ale to trošku predbieham. Ale naozaj len trošku, tak 5 minút možno. Mladý Luca má obrovskú bolesť hlavy, nič si nepamätá a práve to je moment, kedy ho dostávate pod kontrolu prvý raz. Má zakrvavené ruky, neďaleko nájde dve veľmi rozrušujúce fotky a za dverami je jeho otec, s ktorým možno niečo nie je v poriadku. Ocitáte sa v izbe, ktorú osvetľuje len šum z obrazovky televízora. Parádne navodená atmosféra si vás hneď získa, ale tušíte, že musíte čo najskôr utekať. Poobzeráte sa, vyriešite nejaké tie jednoduché hádanky a utekáte cez stupačky v stene.

Postupne sa dostanete do domu starého otca, no niečo tu nesedí. Čo sa stalo s otcom? Prečo je všetko okolo iné? Veci sa menia, prichádzajú a odchádzajú. Jediné, čo vám dáva zmysel, je zobrať ten foťák a ísť ďalej. Prekonávate jedny zamknuté dvere za druhými a začínate odhaľovať temné tajomstvá minulosti. Poriadne krvavej minulosti. Kto bola vlastne Madison? Sériová vrahyňa, ktorá pred mnohými rokmi zabila štyroch ľudí. Prečo sú ale novinové výstrižky o nej v dome starého otca? Ako je to vlastne celé prepojené s tým, čo sa deje?

Madison je naozaj inteligentne napísaná hra, ktorej dej nemá len jednu rovinu a vlastne vám ani príbeh neservíruje na striebornom podnose, ale veľa necháva na vašej interpretácii. Istých je len niekoľko prvkov – démoni, rituály, vraždy a akási kliatba, ale stále si to všetko musíte rozpliesť sami. Okrem toho je dej naozaj komplexný a pozostáva z niekoľkých časových rovín, ktoré dokonca budete môcť sami preskúmať, aby ste zistili, čo sa dialo v minulosti a čo sa vlastne deje teraz. Budú vám pomáhať výstrižky, nahrávky a aj to, čo s Lucom prežijete. Budete si lámať hlavu, kto a prečo vás vlastne prenasleduje. Až príde samotný záver a prekvapenie, ktoré možno ani nebudete čakať, aj keď nejaké náznaky tu sú.

Sú rôzne dobré horory, ale máloktorý končí takto. Dôležité je však aj to, ako sa ku koncu vlastne dostanete a to je aj jadro samotnej hrateľnosti. Dôležité je však uviesť, že Madison nie je veľmi dlhá hra. Ak ju budete teraz hrať prvý raz, prejdenie vám zaberie možno nejakých 6-7 hodín, čo nie je zlé, ale ani žiadna hitparáda. Navyše veľkú časť z toho tvorí riešenie hádaniek. Ak ste už hru hrali v klasickej verzii a teraz sa pustíte do VR, keď si pamätáte riešenie hádaniek a nebudete blúdiť, hru máte prejdenú pokojne aj pod 3 hodiny. Naozaj sa obsah nijako nezmenil a tak trochu to vlastne aj naznačuje, že Madison nemá veľkú znovuhrateľnosť.

Hra je o chodení a objavovaní. A občas teda aj o unikaní, keďže toto nie je jeden z tých hororov, ktorý vás chce len vydesiť, ale bez reálneho rizika. Jadrom hry sú ale hádanky, takže pri hraní musíte mať oči otvorené, aby ste si všimli všetky nápovedy a potom už len vedeli, kde ich máte uplatniť, aby ste sa v hre posunuli ďalej. Niekedy je to dosť očividné, inokedy si viete slušne polámať hlavu. No a nesmieme zabúdať na foťák, ktorý už z rúk nedáte. Ten taktiež využijete pri riešení hádaniek (alebo si len odfotíte nápovedy), odhaľovanie neviditeľných vecí a tiež na boj. Respektíve teda na konfrontáciu s démonmi, keďže o nejakom priamom boji tu veľmi nemôže byť reč.

Čo sú všetko veci, ktoré dobre poznáte z pôvodnej hry. Akurát tu fungujú horšie a mám dojem, že to je kvôli tomu, že autori trochu nechápali tomu, že vo VR musia niektoré veci jednoducho fungovať inak. Celá práca s inventárom je tu neintuitívna a pomalá. Interakcie sú pekelne ťarbavé a ovládanie vo VR vie byť občas veľmi nepresné aj nešikovné. Celkovo interakcie mohli byť spracované lepšie a intuitívnejšie pre VR hranie, kde niektoré veci viete normálne chytať a ovládať rukami a iné sú len na stlačenie tlačidla. No a potom je tu ešte nemožnosť využívať obe ruky naraz a zastavenie pohybu, keď máte nejaký predmet v ruke. VR hry práve o tomto nemajú byť. Navyše to dokáže kaziť inak parádnu hororovú atmosféru.

Prechodom do virtuálnej reality utrpela aj grafická stránka hry. Madison VR je stále pekná hra a môže byť technicky aj umelecky medzi najkrajšími tento rok, ale stratili sa ostrosť a detaily. Hlavne pri textoch to môže byť trochu problém, ale vidíte to aj na hranách a celkovo objektoch. Zvuk ale stále funguje perfektne. Pohltí vás priestorovým spracovaním, hudba a hlavne ambient vám naženú zimomriavky, dabing poteší veľmi slušnou kvalitou na takýto malý indie tím.

V Madison sme dostali unikátny indie horor, ktorý bol skvele atmosférický a naozaj desivý. Nielenže sa inšpiroval tým, čo predtým predviedlo P.T. demo, išiel oveľa ďalej a prekonal ho, pričom bodoval aj veľmi dobre napísaným vrstveným príbehom. To všetko nájdete aj tu. Avšak nájdete tu aj prvky, ktoré to celé ťahajú dole. Ovládanie a interakcie sa nepodarilo kvalitne previesť do virtuálnej reality, často je to ťarbavé, nefunkčné a dokáže vás to vytrhnúť z ponorenia do hry a atmosféry.