Outcast z roku 1999 je jedným zo skutočných priekopníkov akčných adventúr s otvoreným svetom a asi aj preto sa titul časom stal jednoznačnou kultovkou. Vo výsledku dobré hodnotenia aj pozitívne ohlasy hráčov tak organicky podmienili vznik pokračovania, ktoré však nebolo nikdy dokončené a navyše štúdia vlastniace značku krátko po vydaní aj skrachovali. Nádej na oživenie série 15 dlhých rokov zapadala prachom, až kým sa titul v roku 2014 neobjavil pod hlavičkou verzie 1.1 na Steame. Krátko na to bývalí autori odkúpili naspäť práva na hru, založili Kickstarter kampaň pre HD remake a tou si získali pozornosť THQ Nordic, ktorého zdroje fanúšikom v roku 2017 dožičili faceliftnutý Outcast: Second Contact. Nostalgia fungovala, predaje tiež neboli zlé a plnohodnotný sequel dostal preto zelenú.

Dnes je to už 25 rokov od vydania pôvodného Outcastu a keďže práve recenzovaný Outcast - A New Beginning vôbec existuje, entuziasti či vývojári tejto série sú jednoznačne zarytí fanúšikovia tohto unikátneho univerza, nakoľko ani štvrťstoročie čakania ich nedokázalo odradiť!

Ostrieľaný vojak s poriadnou amnéziou

A New Beginning je priamym pokračovaním prvého dielu, a tak znova preberieme kontrolu nad telom bývalého Navy SEAL menom Cutter Slade. Šikovným scenáristickým trikom privedú vývojári aj nových hráčov do tohto už fanúšikom originálu známeho sveta Adelpha, kde sa Slade zobúdza v neznámom chráme bez spomienok na akékoľvek predchádzajúce udalosti. Pre neznalcov sa tak znova dozvedá o proroctve, že je takzvaný Ulukai alebo inak povedané mesiáš, ktorý má zachrániť rasu domorodých Talanov, obývajúcich celú planétu. Talanskí bohovia Yods si nášho protagonistu zvolili za svojho prostredníka a spasiteľa talanského ľudu, ktorého prírodné zdroje naďalej využíva vykorisťujúca ľudská rasa a jej armády. Do rúk tak dostávame jedinečnú moc prekonať hranice smrti a opäť sa (po načítavaní) vrátiť do zdanlivo nepoškodeného tela, čo sa neskôr trochu otravne využíva ako príhodný naratívny tróp.

Taký bývalý vojak námorníctva dozaista dostal kedysi aj poriadny tréning a na ochranu talanskej rasy preto využije nielen možnosť zmŕtvychvstania. Zo začiatku sa môže Sladeho výbava zdať príliš elementárna až primitívna, avšak časom zistíte, že arzenálovej kombinatoriky a nástrojov na dominovanie na bojovom poli bude dostatok. Energetický štít, jedna blasterová pištoľ a puška, úder nablízko, environmentálny kanón, no a to najlepšie poskytne, samozrejme, jetpack. Nepredbiehajme však. Smiešne pôsobiaca dvojdielna výzbroj v podobe pištole a pušky v základe nezaujme. Avšak vďaka rozsiahlej rozšíriteľnosti dosiahnutej slušnou selekciou rozličných modulov si vlastne na konci dňa z oboch zbraní vytvoríte pre vás ideálne mašiny na masové vraždenie dobyvateľov Adelphy.

Medzi modulmi nájdete rozstrel simulujúci brokovnicu, projektily zmenené na granáty, zníženie prehrievania a vlastne kopu ďalších vylepšení meniacich dve základné zbrane nielen vizuálne, ale aj doslovným prestavaním ich základných funkcionalít. Zatiaľ nevysvetlený environmentálny kanón potom využíva naturálne zdroje Adelphy a tým pádom miesto projektilu vystrelíte napríklad rastlinu, ktorá pochytá všetkých nepriateľov, alebo ich nechá zopár sekúnd levitovať vo vzduchu a tak podobne. Často som však úplne na existenciu tohto zariadenia v mojom inventári úplne zabudol. Chuťovkou celého nového Outcastu je, každopádne, unikátny jetpack, ktorý so sebou prináša mechaniky vytrhnuté priamo zo série Just Cause. Vďaka nemu dokážete preskakovať výrazne vyššie aj dlhšie vzdialenosti, vznášať sa mierne nad zemou pre rýchlejší presun, no a navyše vďaka zabudovanému wingsuitu pri dostatočnej výške aj plachtiť oblohou. Samozrejme, časom sa dostanete aj k takým vylepšeniam, že výška pre vás nebude problém...

Nakoľko žiadne škálovanie obťažnosti nepriateľov sa tu nerealizuje, ťažké začiatky v znamení ľahkej smrti protagonistu sa v neskoršej fáze zmenia na jednostrannú genocídu. Súboje však zostávajú pomerne primitívne v priebehu celej hry, a tak okrem streľby striedanej s krytím sa za štítom pridáte časom iba vertikalitu sprostredkovanú jetpackom. K postupne zlepšujúcej výbave sa organicky viažu aj dva stromy skúseností, kde si za korešpondujúce meny, ktorých je, mimochodom, v hre až zbytočných ŠESŤ, budete v jednom odomykať schopnosti a vylepšenia pre jetpack a v tom druhom zas pre súboje. Slade dostane aj tretí strom, týkajúci sa priamo jeho špeciálnej schopnosti, ktorou dokáže napríklad na chvíľu spomaliť čas alebo krátkodobo zmraziť nepriateľov. Tak to jednoducho u mesiášov býva!

Hviezdnou bránou naprieč Adelphou

Po zopár hodinách stratených brázdením po tomto mimozemskom svete som dokázal definovať moje dve najobľúbenejšie časti zážitku. Po prvé, vyskákať pomocou jetpacku na najvyššiu horu a wingsuitom preplachtiť čo najďalej. Po druhé, skúmať pri prelete rozsiahly svet splodený z myslí Jamesa Camerona a Rolanda Emmericha.

Ale vážne, spojenie už len medzi prvým titulom z roku 1999 a unikátnym sci-fi filmom Stargate z roku 1994 sa nedá poprieť. Červia diera transportuje po neúspešnom prvom kontakte skupinu vedcov cestujúcu spolu s vojakom do paralelného sveta obývaného domorodou rasou úzko prepojenou s jej bohmi... No a keď som dostal konečne možnosť preskúmať rozmanitú krajinu Adelphy aj v jej najnovšom spracovaní, v hlave sa mi nevytvorilo iné prepojenie ako Avatar, ale hnedý. Podobnosť medzi vyššie spomínanými popkultúrnymi dielami a hrou sa nedá poprieť, avšak aj napriek tomu je táto podivná a rozmanitá planéta vlastne niečím úplne jedinečným.

To, že svet má x kilometrov štvorcových, nikomu nič nepovie, ale jeho precestovanie rozhodne chvíľu zaberie. Hviezdne brány sa v ňom nachádzajú aj naďalej, avšak v novom diele už neslúžia na presun medzi menšími otvorenými svetmi, ale na rýchlejší transport po tejto jednej veľkej, otvorenej a poriadne biodiverznej doske hornín. Sedem veľkých a hlavných miest delí svetadiel na niekoľko biómov, a tak na nádhernej Adelphe preletíte cez močiare, hutné lesy, veľké pláne, obrovské hory, desivo vysoké kaňony uprostred vyprahnutej púšte, magmou zaliatu alebo vyhoretú krajinu, či dokonca aj nad úplne izolovaným ostrovom, uprostred ktorého sa nachádza spirituálne centrum celej mapy. A aj keď to na tomto digitálnom papieri znie akosi tak obyčajne a tradične, finálne spracovanie je svojou jednoznačne identifikovateľnou faunou a flórou veľmi unikátne.

Len ťažko sa dajú opísať podivne veľké a napučané stromy, kríky zložené z veľkých hviezdic rozosievajúce fialové spóry, rastliny pripomínajúce veľké vajcia či mäsožravé Krčiažniky a množstvo ďalších. K tomu všetkému oblohu zdobia dva mesiace, všade navôkol poletujú vražedné vtáky alebo drony, v prírode voľne pobehujú menšie tvory, ako napríklad dobre rozpoznateľné Sai. Chovaná zver v podobe prerastených kureniec bez peria či chlpatých prasiat s rohmi sa pohybuje v blízkosti miest a v každom bióme sa nachádza aspoň jedna kreatúra, zúfalo pokúšajúca sa vás zabiť. Nech už sú to dlhé červy v močiaroch alebo tie rovno vytrhnuté z Duny pľujúce s auto-aimom na protagonistu, enormne veľké a nechutne otravné hmyzie armády alebo v každej ľudskej základni variovaní roboti, o hrozby rozhodne núdza nebude. Samozrejme, narazíte aj na nejakých bossov, zopár dokonca aj s viacerými fázami, ale nič extra náročné vás teda nepostretne.

V inventári hneď pri začiatku objavíte mapu, na ktorej sa nachádza nielen hŕstka užitočných značiek, ale aj systém všetkých hviezdnych brán, ktorým budete môcť rýchlo cestovať, teda potom čo ich opravíte. K tomu rýchlemu a pohodlnému transportu sa organicky pripojí aj možnosť nechať Slada automaticky sa vnášať a smerovať po cestách skrz celý svet. Mapa sa okrem navigačného zariadenia stane aj vaším prehľadom pre všetky misie. Nakoľko jediným a finálnym cieľom celého príbehu je ochrana Talanov a prepojenie všetkých miest portálmi, je potrebné udržovať si prehľad o stave nielen vykonaných aktivít v danom regióne, ale aj získanej dôvere Talanov. Väčšina hlavných misií je tak viazaná práve na konkrétne mestá, k čomu vám ponúkne hra aj neprehľadný diagram, no občas nájdete isté ukazovatele aj mimo nich.

Kde nostalgia zabrzdila progres

Keby som mal recenziu zakončiť niekde tu, asi by si hra zaslúžila veľmi vysokú mieru odporúčania, parádnu známku a autorom by sme poslali medailu. Avšak tím, ktorý je viac ako 25 rokov nekonzistentne spojený s jednou frančízou a presnejšie iba s dvoma titulmi, asi môže časom stratiť prehľad o tom, čo presne dnes moderný hráč v titule hľadá a ako sa posunuli štandardy. Poskytnutie hráčskej slobody znamenalo v roku 1999 niečo fundamentálne odlišné a nakoľko autori sa sami limitovali pri tvorbe pokračovania základmi položenými pôvodným druhým dielom ešte pred viac ako 20 rokmi, nový Outcast môže vo viacerých oblastiach pôsobiť tak trochu archaicky.

A New Beginning síce nie je AAA, ale viaceré chyby autorov by sa dali pri podpore zo strany THQ považovať za neodpustiteľné. Jedným z najvýraznejších nedostatkov celého titulu je štruktúra misií a samotné dejové opodstatnenie takýchto činností. Slade vykonáva desiatky glorifikovaných fetch questov naprieč celým kontinentom len preto, aby sa zapáčil vodcom jednotlivých miest a tie boli tak následne ochotné bojovať za svoju slobodu. Aj napriek tomu, že jednotlivé misie sa snažia veľmi kreatívne maskovať svoju „dones toto hentam a tam sa choď porozprávať” náturu, neubránite sa časom pocitu, že robíte to isté dookola. 30 hodín cestovania za ďalším rozhovorom, či neutralizácie tých istých štyroch druhov nepriateľov časom omrzí...

Napriek tomu, že svet, na ktorý bol očividne vytrieskaný celý rozpočet, je rozmanito krásny, precízne nadizajnovaný a vďaka rozličným environmentálnym výzvam v podobe svätýň poskytujúcich body pre levelovanie aj obsahovo bohatý, repetitívnosti sa vyhnúť nedalo. Nikde to však nie je také badateľné ako práve v jednotlivých mestách, kde uvidíte dokopy štyri modely postáv. V dôsledku geografickej polohy sa síce odevy Talanov menia, no aj napriek tomu nedokážete prehliadnuť, že existuje len jeden model ženy, mladého, starého a tučného muža a takmer nejestvuje obmena hlasov. Navyše zo začiatku sa hra tvári, že Talani rozprávajú vlastným jazykom, na ktorý sa však veľmi rýchlo zabudne a mechanika priloženého slovníka stráca po zopár prvých dialógoch zmysel. O situačný humor sa mali starať práve nedorozumenia medzi Talanmi a protagonistom spôsobené využívaním zaužívaných slovných spojení, avšak tie pomerne rýchlo omrzeli alebo sa nenápadne vytratili.

Ak by som mal v rýchlom kole nedostatkov v skratke vymenovať ďalšie a nemalé vady titulu, patria sem tieto: Slade tak trochu iritujúco nedokáže normálne skákať, nakoľko s jetpackom sa v základe jeho výskok mení iba na krátku aktiváciu jeho rakiet a následné vznesenie do vzduchu. V hre sa nenachádza žiadny fall damage, čo je na jednej strane šťastie, ale na druhej to zas odoberá akúkoľvek výzvu a pri páde vyvoláva tupý dopad iba väčšiu frustráciu. Existenciu separátneho menu pre mapu, rýchle cestovanie a všetky ostatné nastavenia absolútne nechápem. Zastaranosť celého titulu sa prejavuje najmä v stuhnutých animáciách, prehnane rozťahaných dialógoch bez možnosti ich ovplyvnenia, nezáživnom jadre súbojového systému, blokovaní už tak dosť neposlušnej kamery pri špecifických činnostiach (lietanie s wingsuitom), v nemožnosti lozenia alebo aspoň čiastočného prichytávania sa na hrany. Ďalej v menu vo vlastnej fantázii žijúcom kurzore, dlhších načítavaniach a úvodných načítavaniach shaderov, moderne-neprehľadnom UI, absencii variácie modelov a celé to uzatvárajú aj v náročnejších oblastiach časté prepady snímok či vizuálne glitche.