Pomerne mladé, v súčasnosti iba 27-členné nemecké štúdio Claymore Game Studios, vlastnené materskou spoločnosťou Kalypso Media, na vrchole pandémie v roku 2020 odkúpilo od pôvodne španielskych autorov práva videohernej série Commandos. Ešte vtedy ako jediný, zakladajúci člen štúdia, Juergen Reusswig začal spriadať plány na veľkolepé pokračovanie. No a o päť rokov neskôr nám pri príležitosti blížiaceho sa vydania Commandos: Origins prišiel v pozícii riaditeľa štúdia na exkluzívnom preview evente v Londýne povedať o hre viac. Dokonca nám ju autori na chvíľu zverili do rúk. A okrem chaotického záznamu z hrania vám teda prinášame aj hromadu myšlienok a pocitov z návratu tejto videohernej ikony, ktoré tak rozširujú naše minuloročné dojmy z Gamescomu!

Po rušnom dni cestovania sme sa ocitli v srdci londýnskej štvrte Whitechapel, kde nás nápomocný marketingový tím zaviedol do podzemných priestorov baru, ktorý sa vďaka detailnej výzdobe, korešpondujúcej s vizuálom hry, množstvu propagačných plagátov a dobovým imitáciám novín, pohľadníc a iných dokumentov, premenil skôr na autenticky pôsobiaci vojnový bunker s prívetivou atmosférou. O ďalšie nadväzovanie kontaktov neskôr sme už mali možnosť pozrieť si polhodinové video s komentovanou ukážkou z hry, kde sme sa dozvedeli všetko, čo nás v prichádzajúcom prequeli čaká, nejaké zaujímavé „behind the scenes" informácie a k prezentácii sa navyše pripojil aj štúdiový art director Thilo Gebhardt.

Jednou z prvých informácií, čo sme sa dozvedeli, bolo, že na hre pracujú veľkí fanúšikovia pôvodných hier. Už len logo štúdia je vlastne nožom z prvej Commandos operácie. O značke rozhodne toho veľa vedia a osobnou prioritou bolo pre autorov uspokojiť hlavne entuziastov série, najmä tých španielskych. Hra už súdiac z názvu plánuje prerozprávať príbeh, ako sa šestica našich pôvodných Commandos jednotiek stretla. Prvá misia v hre, slúžiaca zároveň ako tutoriál, nás zavedie po dvoch rokoch, od pomerne temnej prestrihovej scény úplne na začiatku hry, do britského tábora v roku 1940, kde ovládneme telo ikonického, no zdanlivo problémového hrdinu Green Beret.

Vzhľadom na to, že som osobne bol veľkým fanúšikom nedávno zatvoreného štúdia Mimimi Games, bol som veľmi zvedavý, ako sa prejavia nimi do žánru prinesené zmeny a inovácie aj v novom Commandos. Veľký dôraz dávajú autori okrem hrateľnosti práve na vizuál, ktorý vďaka Unreal Engine vyzerá veľmi obstojne a detailmi hra len prekypuje. Najdôležitejšie je však práve to, ako sa to bude hrať a tu autori tiež neotáľali. Potom čo na kemp zaútočia Nemci, sme dostali ukážku reťazenia akcií, kedy sa po eliminácii nepriateľa dá jeho telo rovno zdvihnúť, no máme sa rozhodne tešiť aj na komplikovanejšie nadväzujúce akcie. Ďalej je príjemnou možnosť prejsť celú hru bez zabíjania nepriateľov, ktorí sa napríklad po omráčení aj po nejakom čase znova zobudia. Novinka prichádza aj v podobe koristi, ktorá z nepriateľov padá a nebude tak chýbať množstvo drobných zariadení na ozvláštnenie prístupu.

Samotných predmetov na zozbieranie v misiách má byť hneď niekoľko a navyše sa vždy objavia pre hardcore fanúšikov aj nejaké tie vedľajšie misie v každom leveli. Tie môžete splniť alebo sa dajú úplne odignorovať. Nechýbajú environmentálne zabitia, ktoré vždy vyzerajú ako nehoda, správne namierenou strelou viacnásobné zabitia. Novinkou pre sériu sú aj plynulé prechody z exteriéru do interiéru budov bez potreby zmeny pohľadu, explozívne barely sa dajú prenášať a explózie reťaziť. Nebude chýbať pre mňa osobne fascinujúci kooperačný režim cez internet alebo aj lokálne na vašej pohovke, no a nemôžem vynechať fakt, že si aj zajazdíme aspoň raz v tanku! V skratke, obsahu je naprieč misiami po celom svete veľa a ak aspoň vzdialene poznáte taktické stratégie, viete, že hodín sa tu bude dať utopiť veľa.

Po prezentácii sme dostali konečne aj možnosť si niečo zahrať na predpripravených notebookoch a moje pocity boli vlastne asi celkom pozitívne, no nájde sa aj zopár nedostatkov. Všeobecne hra vyzerala veľmi dobre, z hľadiska plynulosti a optimalizácie sa nebolo na čo sťažovať, ovládanie bolo responzívne, minimalistické UI hre sedelo, hudba pekne umocňovala atmosféru, audio všeobecne bolo vynikajúce a herná slučka je uspokojivá. Môj prvý menší problém však predstavovalo ovládanie. Nakoľko mi obmedzený čas na hranie a povedzme si to na rovinu, hlavne moja hrdosť nedovolili listovať v nachystanom návode, spoliehal som sa na moje skúsenosti so žánrom a bez zamyslenia som sa vydal do srdca akejsi arktickej krajiny v druhom leveli. Akokoľvek tradičné môže byť ovládanie Origins, Mimimi Games vo svojich hrách predstavili zjednodušenú a zefektívnenú ovládaciu schému, ktorá sa napríklad nespolieha na stláčanie separátneho klávesu pre interakcie a mne osobne tento prvok na viacerých miestach chýbal.

Ďalej je hra citeľne pomalšia, najmä čo sa týka nenápadného postupu, kedy si Commandos jednotky nepodrepnú, ale rovno ľahnú a ich snehom brodiace sa plazenie vyzerá nielen trochu komicky, ale je zároveň značne spomaľujúce. Avšak zachováva sa aj zanechávanie stôp, v dôsledku čoho ma neraz odhalili. AI nepriateľov fungovala z môjho pohľadu veľmi dobre, aj keď som mal miestami pocit, že ma odhalili aj napriek tomu, že som bol za hranou zorného poľa protivníkov. Okrem toho však dodržiavali svoje preddefinované cestičky a aj keď mi možno chýbala nejaká väčšia živosť ich akcií či pestrosť sveta, čo mohlo byť, prirodzene, ovplyvnené výberom lokácie, pri hre som sa rozhodne nenudil. Pravdupovediac som sa vlastne skôr dosť trápil, nakoľko som od vydania Shadow Gambit vyšiel celkom z cviku a taktizovanie moju hlavu poriadne potrápilo. Vlastne som na viacerých miestach ani presne nevedel, ako sa s nepriateľmi vysporiadať, keďže ich uhly pohľadu sa zdanlivo z každého smeru prekrývali.