Jednou z najočakávanejších hier tohto roka bude Tom Clancy's The Division 2 od Ubisoftu, kde opäť ponúkne prepojenie príbehu a online akcie vo veľkom otvorenom svete, pričom nás teraz hra zavedie do nového mesta. Autori z Massive Entertainment si zobrali veľa zo spätnej väzby od hráčov k jednotke a chcú priniesť lepší herný zážitok. Novinky a vylepšenia má však priniesť aj príbeh, na ktorom pracuje aj Alexander Horn, ktorému sme mohli položiť niekoľko otázok o hre po jeho prednáške na 4C konferencii.

Mohol by si sa nám stručne predstaviť?

Moje meno je Alexander Horn a som acting lead narrative designer v Ubisoft Reflections v Newcastle v UK. Pracujem ako scenárista a výpravný dizajnér na AAA hrách už zhruba 8 rokov, predtým som bol nezávislý vývojár. Pracoval som tiež v Bige Huge Games, ZeniMax Online Studios. Ako freelancer som pracoval v Los Angeles aj pre klientov ako Firaxis, NCSoft, EA Pogo a na menších mobilných a MMO tituloch.

Teraz pracuješ na Tom Clancy's The Division 2. Čo teda hra s touto značkou musí mať? Čo predstavuje Tom Clancy licencia pre hry?

Tom Clancy musí byť zameraný na realizmus a v stávke musí byť nejaký uveriteľný scenár zo skutočného sveta. Niečo, čo sa môže stať pokojne aj dnes. Je to niečo politické, sci-fi, no aj táto sci-fi časť je vlastne zasadená „o 5 minút neskôr“. Rozhodne sú tu výrazne zastúpené technológie, všetky Clancyho knihy sa zameriavali na najnovšie zbrane, najnovšiu výstroj a podobné veci. Je to vlastný špionážny typ sci-fi trileru v podobe akčnej hry. Je to naozaj detailné a veľmi špecifické zameranie pre hru, ale sú rozdielne spôsoby, ako ho interpretovať a ako aj vidíte, sú rozdiely medzi Ghost Recon, Rainbow Six, The Division a ďalšími hrami.

A ako naratívny dizajnér čerpáš nejakú inšpiráciu z týchto kníh, ďalších hier alebo aj filmov?

Áno. Pozrel som si hneď niekoľko filmov, keď som začal v Reflections, a zároveň som čítal Rainbow Six. Sadol som si k nej a prečítal som ju celú, pričom to vtedy bolo zábavné, keďže kniha je o Američanovi, ktorý prišiel do Anglicka a ja som vtedy prechádzal tým istým, bolo to naozaj vtipné. Každý v mojom tíme si to musel prečítať. Na začiatku sme si sadli, povedal som im, že budú pracovať na The Division a musia si prečítať aspoň túto knihu, aby získali aspoň nejaké pozadie, ak nepoznajú značku Tom Clancy. Ak ju poznajú, tak poznali aj knihu.

Čo teda môžeme očakávať od príbehu The Division 2?

Neviem, čo o ňom zatiaľ oficiálne prezradili. Je zasadený vo Washingtone a zasadenie každej hry je vždy veľkou vecou. Je to ako postava v hre, jej súčasť. A určite to v hre uvidíte. Kladieme dôraz na vernosť, hodnoverné zobrazenie. New York v prvej hre budil dojem ako New York, bolo to veľmi blízko realite, a podobné to bude s DC. Bude tu Divízia, budú tu nepriatelia a uvidíte mnoho vecí, v ktoré dúfate, ale nemôžem hovoriť o detailoch.

Dočkáme sa nejakých momentov, keď si hráč v hre bude môcť vybrať svoju cestu?

Prepáč, o tom nemôžem hovoriť.

Prečo ste si vybrali Washington?

Ten už bol vybraný predtým, ako som nastúpil. Keď som ale prišiel, bolo to podľa mňa dobré rozhodnutie. Rozmýšľali nad niekoľkými rôznymi možnosťami a dohodli sa na tom, že by to mal byť Washington DC. Myslím si, že to je perfektné, keďže je to tak ikonické mesto. Je tam toľko sôch a pamätníkov, už len vizuálne je to veľmi zaujímavé miesto. Pre verejnosť v USA to znamená naozaj veľa. Ako občan poznáš DC, videl si ho, či už vo filmoch, alebo inak. Je to perfektná lokalita a ak by som vtedy rozhodoval ja, tiež by som ho vybral.

Vidíš teda osobne potenciál v tom, aby sa The Division rozrástla aj do Európy a Ázie?

Zaujímavé je, ako som už spomínal o Rainbow Six knihe, že je o Američanovi, ktorý prišiel do Európy a tu zažil svoj príbeh. V Európe sa toho deje veľmi veľa. Neexistuje nič, čo by hovorilo, že sa Tom Clancy musí odohrávať len v USA. Mohla by vzniknúť The Division hra zasadená do Európy? Nevidím dôvod prečo nie. Myslím si, že by mohla byť.

Vo svojej prednáške si hovoril o vynárajúcom sa rozprávaní príbehu v hrách a ak sa nepletiem, pracoval si aj na Kingdoms of Amalur, takže ako sa tento typ narácie vyvinul od čias Kingdoms of Amalur, cez prvý The Division, až po The Division 2?

V mnohých ohľadoch bola Kingdoms of Amalur výrazne menšia hra. Keď v The Division ideš po Manhattane, je tam tak strašne veľa detailov, za každým rohom v hre je nejaká logika. Napríklad prečo sú tu tieto vrecia so smeťami? Aha, niekto tam býval v byte a vyhadzoval ich von, ale potom zomreli, tak tu tie vrecia zostali. Všade môžete vidieť tieto rôzne mikro-príbehy. V Kingdoms of Amalur sme sa o to taktiež pokúšali, ale nemali sme k dispozícii také nástroje. Nebolo tu toľko elementov, s ktorými sa dalo pracovať. Stvárnenie prostredia v The Division je jednoducho úžasné. To bolo aj v Kingdoms of Amalur, ale tam to bolo ako maľba hrubým štetcom. V The Division sú to mnohé malé detaily.

Vynárajúce rozprávanie príbehu práve s tým veľmi súvisí. Je naviazané na prostredie a zasadenie, na to, čo sa deje okolo vás. The Division, keďže má také silné zameranie na miesto a je tu pohroma, navyše počas zimy, toto všetko sa tu deje, tak si myslím, že to všetko pomáha hráčovi dostať sa do mysle agenta Divízie, ktorý musí zachrániť toto mesto a toto je jeho práca. V takomto prostredí je jednoduchšie vyniknúť takémuto rozprávaniu, lebo keď niekoho vidíte, tak si môžete povedať: dobre, ja a moja jednotka agentov ho ochránime. Súboje sa vždy sústredia okolo toho a všetko sa môže stať takýmto príbehom. Povedal by som teda, že teraz máme viac príležitostí. Kým v Kingdoms of Amalur bolo pár takýchto možností tu a tam, tak v The Division je ich oveľa viac, lebo ponúka tak veľký svet s toľkými detailmi a neustále sa v ňom niečo deje.

Existujú spôsoby, ako dokážeš ešte zlepšiť toto rozprávanie v dvojke v porovnaní s jednotkou?

Áno, myslím si, že vždy je priestor na zlepšenie prakticky čohokoľvek. Nič nie je dokonalé. Myslím si, že narácia v prvej hre bola vynikajúca a to som na nej nepracoval, pracoval som až na DLC. Takže tu teraz nechválim sám seba. (smiech) Myslím si, že tím odviedol veľmi dobrú prácu. Zberateľné predmety, najmä echá boli veľmi dobre napísané, boli dojemné. Hlavná línia bola zaujímavá a ponúkla rôznorodé postavy, ktoré vás vtiahli dnu. Myslím si, že sa práve venujeme veciam, ktoré sa dali vylepšiť, takže sa dočkáte viac toho, čo ste mali na hre radi, a tiež vylepšení na týchto veciach. Nemôžem hovoriť detailnejšie o týchto vylepšeniach, ale strávili sme veľa času analyzovaním prvej hry a prácou na tom, aby sme zachovali to, čo fungovali, no zároveň priniesli aj novinky.

Aké sú vlastné výhody a aj riziká pri tvorbe vynárajúcej sa narácie v titule ako je tento?

Dôležité v prípade tohto spôsobu narácie je uvedomiť si, že ide proti princípom tradičného lineárneho rozprávania príbehu. V prípade lineárneho rozprávania musíte mať jasný cieľ, stručný opis, ktorý ešte posilní odkaz. Rozhranie musí byť perfektné, aby hráč rozumel, o čo ide. Alebo je to prestrihová scéna, prípadne filmová. Funguje to vlastne tak, že toto je príbeh a dávam vám ho.

Emergentná narácia je o tom, že hráč skúma prostredie a hľadá si vlastné príbehy. Tento druh narácie je o tom, aby ste to podporovali, no nie tvrdo, ale zľahka. Nemôžete hráčovi niečo prikazovať. Výzvou vždy je nájsť ten správny balans. Napríklad je nejaká linka dialógu veľmi dôležitá, no musíme sa rozhodnúť, či ju použijeme výrazne, alebo ju použijeme napríklad počas súbojov, kedy ju však hráč môže odignorovať. Tieto rozhodnutia sú naozaj náročné, ale o tom je vlastne celá práca.

Online hry v minulosti nezvykli mať priamo príbeh, ale skôr len veľmi povrchný, alebo naopak vybudovali tradície a nie príbeh. Je náročné pre takúto online prestrelku budovať nielen lore, ale aj príbeh ako taký?

Áno, lebo pri tvorbe AAA sú rôzne požiadavky. Je jednoduchšie vytvoriť lore, lebo až tak neovplyvňuje ostatné systémy. Keď ale tvoríte príbeh do tak veľkej hry, ako je The Division, musíte brať do úvahy technológiu, art, level dizajn a ďalšie, ktorých oddelenia majú svoje požiadavky. Ak napríklad leveldizajnér povie, že chce mať misiu v kopcoch, tak programátor môže povedať, že z hľadiska technológie jednoducho nedokážeme mať misiu pod vodou. Musíme teda mať misiu v kopcoch a musíme sa vyhnúť misii, ktorá by nás zaviedla pod vodu. Príbeh teraz musí zakomponovať tieto veci a je ich naozaj veľmi veľa, ešte aj marketing chce hento a tamto. Dať to všetko dokopy je obrovskou úlohou a aj preto vlastne trvá roky, kým sa hru podarí dotiahnuť do konca a čo najbližšie k dokonalosti.

Postupne aj online akcie začínajú viac stavať na príbehu. Aký je tvoj pohľad? Dočkáme sa v budúcnosti aj v online akciách zážitkov podobných singleplayerovým príbehom? Snažíte sa prípadne s The Division 2 dosiahnuť niečo také?

Opäť nemôžem hovoriť o tom, čo robíme v prípade The Division 2, ak to ešte nebolo oznámené, ale rozhodne ma zaujíma budúcnosť rozprávania príbehov a narácie v online hrách, napríklad aj v podobe narácie ako služby. Napríklad ako Fortnite a PUBG vyzerajú s príbehom, ako ho rozprávajú. Myslím, že v takomto prípade to musí byť príbeh ako služba, rovnako ako sa bavíme aj o hrách ako službe. To je podľa mňa budúcnosť príbehu v takýchto hrách. Je to úplne odlišné, neprebádaná pôda, ale zároveň vzrušujúca.

Ďakujem za rozhovor.