Musím sa priznať, že som tušil, že to takto dopadne. Keď mi niekedy na začiatku leta hovorili, že hra určite vyjde tento rok, neveril som tomu. Aj keď teda podľa slov mnohých, ktorí ju vtedy videli, bola v naozaj dobrom stave. Jednoducho vždy sa niečo pritrafí a pri takto veľkých a rozsiahlych projektoch je vždy aj veľké riziko, že sa ešte niekde niečo pokazí a dátum vytesaný do kameňa sa ide prepisovať. No a práve to nám oznámili na špeciálnom novinárskom evente, kde sme si prvý raz mohli Kingdom Come: Deliverance II zahrať. Naznačila to už menu obrazovka s copyrightom na rok 2025 a potom sme sa dozvedeli, že autori potrebujú o trochu viac času.

Ale to nevadí. Dôležité je, že sme si konečne mohli na vlastnej koži vyskúšať, čo to teda Jindru v dvojke čaká. A bude toho poriadne veľa – veľké dobrodružstvá, veľké mapy, veľké boje aj veľké lásky. Ale vlastne je veľká časť z toho na vás a na tom, aký ten Jindra vlastne bude. A aký bude jeho príbeh. a správne ste čítali vyššie – mapy – plurál. Tentoraz totiž príbeh Jindru zavedie na hrad Trosky a neskôr aj do historického mesta Kutná Hora. A práve v Kutnej Hore sme si hru zahrali, pričom sme zároveň navštívili lokality, ktoré autori do herného sveta preniesli. Obe tieto mapy sme si navyše mohli vyskúšať, takže sme nahliadli aj na dva časovo výrazne oddelené body príbehu.

Začína to Troskami, kam sa Jindra a Jan Ptáček s družinou vydávajú ako vyslanci na hrad Trosky, kam majú zaniesť list Ottovi von Bergowovi. Ale vlastne nie, ono to začína ešte predtým, aj keď je to vlastne neskôr. Dej hry, minimálne jej začiatok, neprebieha chronologicky. Mohli sme si zahrať úplný začiatok, kde prebieha masívna bitka, chránite hrad a odrážate nájazdy nepriateľov. Sekáte ich, strieľate z kuše a celkovo to tak akosi pripomína epické scény ako z Call of Duty. Valí sa na vás jeden script za druhým a hra ukazuje, kam máte ísť a čo máte robiť.

Ale nebojte sa, nie je taký aj zvyšok hry. Zisťujete totiž, že toto je pasáž, do ktorej sa ešte len dostanete neskôr v deji, a presúvate sa na skutočný začiatok. Teda tam, kde to všetko začalo. Mladí páni sa na ceste českou krajinou a vy si túto zatiaľ radostnú cestu s nimi užívate. Príde čas aj na nejaké tie rozhovory, trochu bojového tréningu a zisťujete napríklad aj to, čo znamená „audentes Fortuna iuvat“ a prečo to padlo hneď v tom akčnom úvode. Keďže to je úplný začiatok, môžeme zhodnotiť, že autori hru pekne otvárajú aj tým, ktorí prvú časť nehrali. Dej na ňu síce priamo nadväzuje, ale hra tie základy elegantne a jednoducho vysvetlí a k tomu pridá aj súbojový tutoriál.

Potom to ale príde, veľký zvrat, mení sa hrateľnosť a aj príbeh naberá poriadne grády. Ako hovoria autori, hra ponúkne viac dramatický príbeh s akoby hollywoodskym spracovaním, nebudú chýbať väčšie témy, ale ani slušná dávka typicky českého humoru. A od prvých chvíľ to bolo badať, takže nemáme dôvod im neveriť, že to bude poriadne dlhá a pohlcujúca hra. A keďže je tu toho tak veľa, tak to „tutoriálovanie“ pokračuje ďalej. Zistíte viac o systémoch zbierania bylín, „alchýmie“ a ďalších, aby ste boli pripravení na to všetko, čo vás v hre čaká.

V úvode vás tak čaká možno menej nejakého vlastného aktívneho hrania, ale rozhodne veľká porcia príbehu a tiež flashbackov k jednotke, aby ste sa lepšie dostali do deja. Zároveň si definujete, aký ten váš Jindra vlastne bude. Ide to pekne organicky formou dialógu počas cesty na Trosky. Volíte si herný štýl (soldier, adviser, scout) a neskôr aj ďalšie atribúty. No a rovno si ich aj vyskúšate v prvej krízovej situácii, kde sa ukáže, že každý herný štýl so sebou prináša iné reakcie. Situáciu dokážete vyriešiť mečom, ale aj jazykom. Takže váš hrdina bude skutočne váš. A potom ešte hra prináša kopu ďalších volieb a rozhodnutí, ktorými môžete ovplyvňovať dej.

Navyše si vás určite získa aj to, že toto je v každom ohľade väčšia hra. Aj z pohľadu toho, čo všetko tu je v stávke. Prvá časť bola o lokálnych udalostiach, tu už je to o vojnách a kráľoch, kedy je krajina rozdelená na prívržencov Václava a Žigmunda. No a do toho prichádzate vy so svojou družinou dobrodruhov, idiotov a zlodejov, s ktorými spolu bojujete za dobro Česka. Postupne naozaj stretnete pestrú paletu rôznych postáv, proti niektorým budete bojovať, iné zase budú stáť po vašom boku. Ale nemusia, aj to je na vás a vašich rozhodnutiach.

Warhorse tu chcú priniesť autentický stredoveký zážitok v podobe akčnej RPG. Nemá to byť stredoveká simulácia, ale stále nečakajte draky. Len tie dungeony. Hovoria, že hra je k autentickému stredoveku najbližšie, ako sa to len mechanicky a dizajnovo v hre dalo vytvoriť (koniec koncov na nej pracujú historici a aj iní experti), ale stále je zábavná a to je jej kľúčová vlastnosť. Takže aj tá alchýmia je vlastne tradičné bylinkárstvo, nič magické, ale príprava rôznych tinktúr a iných prípravkov je zjednodušená tak, aby to bola stále zábava a netrvalo to dlho.

Boje boli prepracované, no stále so zreteľom na historickú autenticitu a realistické spracovanie. Teraz ale pri bojoch naozaj cítite rozdiel v zbrani, ktorú máte v rukách. Každá zbraň sa hodí pre iný typ preferovanej hrateľnosti a vlastne aj pre iný typ situácie. Meč je technickejší ako nejaký palcát alebo niečo podobné, ten je ale zase silnejší. Prepracované sú aj animácie, ktoré vyzerajú pri boji oveľa lepšie a prirodzenejšie. A povedal by som, že to je celé zábavnejšie, ale zase nie nejako arkádovejšie. Stále sa musíte naučiť smerovať útoky a vhodne využívať ah obranu. A občas je dobré sa súbojom aj vyhýbať. Nepriateľov je tu dosť a poradiť si s jedným už dokáže dať zabrať. Koniec koncov hneď úvod nám predviedol stealth postup, keď musíte Jindru a Jana dostať z priekaku, ako sa hovorí pekne po slovensky.

Alebo ak už sa rozhodnete bojovať, vždy môžete zvoliť boj na väčšiu vzdialenosť, ktorý je teraz tiež bohatší, pestrejší a zaujímavejší. Luky a kuše sú základ, majú svoje silné aj slabé stránky, takže je na vás, aby ste ich vedeli správne využívať. No autori tu zakomponovali aj rané strelné zbrane, takže sa dá povedať, že nepriateľov teraz dokážete aj zastreliť. Akurát to teda strašne dlho trvá. Ale zas tá sila, to bude niečo, čomu sa ťažko ubránia. Predsa len je hra teraz kozmopolitnejšia, pestrejšia, takže príde rad aj na takéto, v tej dobe exotické „pomôcky“.

Hlavne sa zdá, že v Kutnej Hore, čo bude vlastne druhá časť príbehu tejto hry, sa veľa vecí zmení. Časť novinárskej verzie, kde sme sa dostali do mesta, bola zhruba 50 hodín po začiatku hry. Mesto je v hre famózne, nie zbytočne (a umelo) veľké, ale naozaj bohaté. A pestré, počujete rôzne prízvuky, vidíte rôzne veci, užívate si jeho malebné alebo aj poriadne zablatené uličky. Tie sú navyše plné vedľajších questov a iných činností. Jeden z questov sme si mohli vyskúšať a bol o súboji mestského cechu proti cudziemu šermiarovi, ktorý chcel v meste vyučovať umenie boja s mečom. Bez vašej pomoci to ale nezvládne a je to quest, ktorá sa veľmi pekne ťahá a rozvíja. Alebo vás to časom omrzí a chudáka cudzinca zabijete. Aj to je riešenie.

Nikdy neviete, kde na vás číha nebezpečenstvo. Napríklad mňa za hranicami Kutnej Hory zabil divoký pes. Ale nie každý pes v hre je taký a autori ich do hry pridali, lebo je o hladkanie zvieratiek v RPG zjavne záujem. Takže tu budete mať svojho psieho spoločníka, nechýba ani kôň. Pribudli tiež vedľajšie činnosti a minihry. V krčme si môžete zahrať kocky alebo sa z vás môže stať kováč. Naozaj nám toho autori sľubujú veľa, ale vyskúšať sme si toho mohli len pomerne máličko z týchto vedľajších vecí. Už prvá hra však v tomto ohľade bola pomerne bohatá a tu toho bude viac.