Toto je hra, o ktorej som vedel dlho a hral som ju už relatívne dávno, ešte pod iným menom. To najhoršie? Že som nemohol ľuďom povedať, aká paráda sa tu chystá. Hlavne všetkým tým frfľošom, ktorí neustále mrnčia ako malé deti nad tým, že na Slovensku nevznikajú dobré hry. Spýtate sa ich, čo si teda myslia o tej či onakej a vraj ich nepoznajú. Ale určite sú zlé! No to dá rozum, nie? A ja stále čakám na hru, ktorá aj takýmto zadubencom zavrie ústa, dostane sa im rovno pod nos a ukáže, že tu vznikajú skvelé hry od tímov, ktorých členov spočítate na dvoch rukách. A to môžete byť aj nie práve najšikovnejší drevorubač.

Gravelord je novinka od bratislavského štúdia Fatbot Games, ktoré môžete poznať najmä vďaka kvalitnej dungeon crawler sérii Vaporum, kde v dvoch hrách (Vaporum a Lockdown) vývojári zúročili svoje skúsenosti, aby oživili takmer zabudnutý žáner a priniesli kvalitný herný zážitok nielen pamätníkom, ale aj novým hráčom. S novou hrou síce zmenili žáner a z RPG sa vydali do FPS vôd, ale zároveň opäť zachovali hrateľnosť v štýle starej školy. Dokonca jednej z tých najstarších v rámci žánru. Hláškovanie prebrali z Duke Nukem 3D (aj keď nie je až také infantilné) a hrateľnosť a pohyb z prvej časti Quake série. A to ostatné? To je ich vlastné dielo.

Zoznámte sa s Queedom. Potrpí si štýlovom cylindri, cigare a poháriku rumu v ruke. Ale pozrite si detaily. Žiaden viktoriánsky aristokrat. Nie je to ani žiaden krásavec. Ale zato poriadny obor s lopatou v ruke, ktorý sa na cintorínoch stará o to, aby sa živým dobre žilo a mŕtvym dobre...nežilo. Nie je to ľahká práca. V poslednej dobe totiž mŕtvi tak trochu odmietajú odpočívať v pokoji a keď to nejde po dobrom, musí to ísť po zlom. Queedo tak berie do rúk lopatu, za klobúk si zastrčí tarotové karty a ide sa do poriadne násilného pochovávania.

Nedá sa povedať, že by tento (sub)žáner nejako výrazne stál na príbehoch. A v zásade aj Gravelorda dokážete hrať bez toho, aby ste čo i len zakopli o nejaké to príbehové pozadie. Ale bola by to škola. Autori sa naozaj pekne posnažili vytvoriť niečo unikátne a dokonca vtipné. Hra sa neberie až tak vážne, ale má pekne vystavanú mytológiu o rovnováhe medzi životom a smrťou, ktorú musí dodržiavať Smrť, no sú tu aj takí, ktorí sa túto rovnováhu pokúšajú narušiť. Na jej zachovanie vznikol rád hrobárov, ktorí slúžia smrti a dokonca si časom vydupali aj nejaké tie benefity, napríklad mocné hrobárske nástroje, ktoré pomáhajú udržať mŕtvych mŕtvymi. Do tohto konfliktu je zrodený práve Queedo, ktorý zdedil veľkú moc a aj naozaj mocnú lopatu.

Nečakajte prestrihové scény, ktorý vám budú dávkovať desiatky minút príbehu. Ak nechcete, na príbeh tu vlastne ani nenarazíte. Je totiž rozprávaný formou komiksov, ktoré postupne zbierate a dotvárajú vám kompletný obraz o súboji dobra so zlom, o hlavnom záporákovi, ktorý chce podviesť smrť, a aj o pomste. Tradičné motívy podávané netradičnou formou, kde sa kombinuje temné gotické zasadenie a moderné prvky v rámci naratívu, ktoré sú tu na spestrenie a nejaký ten humor. Nie infantilný a prízemný (ako napríklad nedávno recenzovaný Postal: Brain Damaged), ale inteligentne vtipný.

Ale to asi mnohých z vás asi ani nezaujíma. Je to určite škoda, ale je to tak. Chcete vedieť, ako sa tu tie hordy (ne)mŕtvych vlastne likvidujú. Zatiaľ hra vo svojej Early Access verzii ponúka prvú kapitolu s 8 levelmi. Z toho je 7 klasických levelov a ten finálny je vlastne akousi obdobou Hordy, pričom sa k nemu dopracujete postupným progresom v rámci posledného levelu. Čelíte tu kope nepriateľov, postupne prichádzajú čoraz silnejší, ale vy si zároveň rozširujete plochu levelu pre manévrovanie a aj zbieranie potrebného vybavenia.

Postupne autori plánujú pridať ďalšie dve kapitoly a uvidíme, ako bude vyzerať ich štruktúra. Potešujúcou správou však je, že ak je toto tretina hry, nie je na tom vôbec zle z pohľadu dĺžky, keďže v nej dokážete stráviť nejaké 4 hodiny. Možno aj viac, ak sa rozhodnete objavovať skryté kúty a zbierať všetko, čo sa dá. To je viac, ako aktuálne ponúkajú niektorí žánroví konkurenti vo svojich plných verziách. S ďalšími kapitolami by sme sa okrem nových levelov mali dočkať aj nových monštier, zbraní a aj niekoľkých nových mechaník v rámci hrateľnosti. Takže slušný potenciál tu je už teraz a spolu s ním aj dobrá vízia do budúcnosti.

Queedo začína na cintoríne s lopatou, o tom to ja je. Ale dlho tam nevydrží. Keďže „mrtvákov" je náročné presvedčiť, aby mŕtvymi zostali, musíte sa s tou lopatou vydať ďalej. Začnete objavovať tento krásne temný svet plný nástrah a nepotrvá dlho, kým bude lopata už nedostatočná na to, aby ste si poradili so všetkým, čo vás čaká. Ale nebojte sa, síce čelíte čoraz protivnejším nepriateľom, ale aj hra vás začne zásobovať niečím silnejším, aby ste ich predsa len presvedčili, že ležať v zemi je pre nich to najlepšie. Takže sa vám do rúk dostane pištoľ, brokovnica, granátomet, rotačák a neskôr aj naozaj mocná zbraň metajúca blesky.

Arzenál je tak pestrý, ale čo je ešte lepšie, je dobre navrhnutý, takže tu majú zbrane svoje miesto. Pištoľ je slabá, ale napríklad na väčšie vzdialenosti účinná. Máte len pár bodov života, v sú diaľke ešte dvaja ozbrojení nepriatelia, čo spravíte? Asi pred nich nenabehnete s brokovnicou. Ale z diaľky môžete vykuknúť spoza steny a poslať im jednu presne mierenú medzi oči. Brokovnica je zas na kratšiu vzdialenosť fakt silná, no pomalšia. Otravujú vás rýchlo sa pohybujúci nepriatelia? Asi zvolíte niečo iné. Naozaj je tu veľa nepriateľov, každý druh predstavuje trochu inú výzvu a hra ich neraz kombinuje v slušných hromadách, ktoré na vás útočia naraz, takže musíte prispôsobiť svoj postup aj tomu.

Hlavne ale musíte premýšľať a jednať naozaj rýchlo. Tým, že je nepriateľov veľa a aj toho dosť vydržia, tak sa musíte neustále obracať. V takejto hre neprežijete, ak sa nebudete hýbať. Takže beháte, skáčete a takmer stále s prstom na spúšti mierite na hlavy, aby ste tým neborákom urýchlili odchod na druhý svet. Strašne mi v tomto hra pripomína klasický Quake. Vlastne ten doteraz najlepší Quake. Čistá a rýchla hrateľnosť, ktorá sa vám ihneď dostane do žíl a v nich vám tak začne prúdiť čistý adrenalín, ktorý vás ženie dopredu, aby ste čistili level za levelom. Pomôcť si môžete systémom kariet, ktoré nachádzate po leveloch a strkáte si ich za klobúk. Vždy máte na výber z niekoľkých a celkovo si za level môžete pridať tri karty rôznej úrovne, ktoré vám pridajú nejakú pasívku, napríklad padanie brnenia z nepriateľov či vyššie poškodenie, ak máte málo života. Postupne sami odhalíte, ktoré karty najviac sedia vášmu hernému štýlu.

A nie je to len dynamickou akciou, ale aj kvalitným dizajnom. Levely sú tu naozaj komplexné vracajú sa tu klasické žánrové trópy. Napríklad budete zbierať farebné kľúče, aby ste si odomkli cestu ďalej cez zamknuté brány. Dizajn pripomína bludiská, ktoré sú nielen rozsiahle, ale aj vertikálne veľmi pekne členité. čaká vás tu tak kopa skákania a prekonávanie prekážok. Nie vždy však musíte ísť do výšky a niekedy musíte ísť aj do hĺbky, napríklad sa potápať. Avšak vtedy si zas musíte dávať pozor na zásobu kyslíka. V neskorších leveloch sa hra rozšíri o mechaniku zázračnej lopaty, ktorá vás dokáže preniesť na veľké vzdialenosti, ak ju hodíte do určitého druhu povrchu. Je to vlastne akýsi teleport, akurát musíte vidieť na to špeciálne miesto, kam sa potrebujete dostať. Trochu z toho celého cítiť aj napríklad Doom Eternal. Ale zas na druhú stranu som sa pri FPS tak dobre nebavil práve od dohrania Doom Eternal (a jeho expanzií).

Toto je vec, ktorú si na takýchto hrách cením asi najviac. keď je zábavná akcia podporená naozaj dobrým dizajnom. Nejde len o to, aby bol komplikovaný. To je samoúčelné. Ide o to, aby bol komplexný a fungoval. A tu, aj keď putujete cez zdanlivo komplikované pasáže, to nakoniec do seba všetko krásne zapadne, keď si otvoríte rôzne skratky, niekam doskáčete, odhalíte skryté chodby a miestnosti a podobne. Akurát si myslím, že by to chcelo aj mapu. Tá v hre nie je a občas by bolo fajn sa na ňu obrátiť a pozrieť si, kde som už bol a kam mám ešte ísť. Nejaké to skryté tlačidlo človek raz za čas prehliadne a potom stojí na mieste.