Nostalgia je nepekná mrška, ktorá dokáže výrazne zamávať postupne blednúcimi spomienkami. Tu a tam vytesní nepríjemné skúsenosti do úzadia, kde o ne nik nezakopne a ostane nám len zaslepené nadšenie. Preto boli hry kedysi lepšie, pivo horkejšie a devy na uliciach krajšie. Pathologic od ruského Ice-Pick Lodge získal status kultového survival hororu kríženého s adventúrou a RPG, hoci ho v skutočnosti málokto hral a dokázal sa doň naplno ponoriť. Oživenie ohlodanej mŕtvoly tak bude jedinečnou skúsenosťou pre tých, ktorí si môžu vychutnať jednu z potichu uctievaných podivností spred desiatich rokov.

Vec sa má tak, že okrem remakeu, ktorý bol nakopnutý na Kickstarteri minulý rok, sa naši švárni junáci z východu rozhodli prihriať si polievočku HD prerábkou pôvodnej hry. Vzali ju, nakopli do lepšej grafiky, kde-tu pridali dabing, kostrbatý preklad nahradili menej kostrbatými frázami a umelecky naladení intelektuáli sa hrdo môžu biť do pŕs, že tu konečne máme hru, ktorá je skvostom, trblietajúcim sa diamantom na poli mainstreamových záprdkov. Možno to tak skutočne je, ale radšej si po trápení sa so staronovým Pathologicom spustíme nový Fallout. Alebo čokoľvek, čo vás dostalo do kolien a získalo štempeľ trojáčkovej hitovky.

Pathologic už v čase vydania trápili nepríjemné choroby, ktoré nik neodstránil a dnes sú ešte bolestiviejšie. Veď tu máme verziu prehodenú do nových handier so všetkým, čo ju niekedy robilo krásnou, to nám musí stačiť. Teda krásnou v zmysle, že ste do nej museli preniknúť, vytrápiť sa a prehltnúť nejednu horkú tabletku nezmyselného herného dizajnu. To, čím sa však Pathologic môže hrdo chváliť i dnes, je jednoznačne atmosféra a príbehové pozadie. Ostatné segmenty výrazne vplývajúce na hrateľnosť už, žiaľ, markantne znižujú celkový zážitok z hrania.

Pochmúrne mesto situované do odľahlých končín a nedotknuté civilizáciou sa stáva dejiskom pandemickej nákazy, ktorá kosí obyvateľov tohto panoptika. Tak ako je Lynchove Twin Peaks tak trochu iným mestečkom, je to podobne aj v Pathologic. Na úplnom začiatku si však musíte vybrať hlavného hrdinu. Pri prvom hraní je to len doktor, ktorý prichádza za svojim mentorom, aby rozlúskol záhadu dlhovekosti jedného z obyvateľov mesta alebo navrátený syn miestneho vysokopostaveného liečiteľa. Fádnemu príbehu sa veľmi rýchlo začne uťahovať oprátka okolo krku. Dôvodom je úmrtie - pre doktora je to jeho mentor, pre syna otec. Zatiaľ čo doktorovou úlohou je nájsť vraha (nejednej) vraždy, syn musí bojovať aj o dôveru miestnych obyvateľov, nakoľko jeho obľúbenosť je hlboko pod bodom mrazu. Sympatie obyvateľov zohrávajú podstatnú úlohu, pretože s nimi často komunikujete a obchodujete. Ak s vami nik nespolupracuje, je postup i tak dosť nepríjemne naladeným prostredím priam zúfalou snahou o prežitie. A navyše u obchodníka nakúpite všetko drahšie.

Znie to zatiaľ obyčajne, ale to, že mesto je divné a deje sa tu niečo neprirodzené, pocítite už po prvých krokoch. Depresívne ladenú atmosféru podporuje šedivé počasie, neskôr nepríjemný dážď. Chladná architektúra jednotlivých príbytkov podporuje pesimizmus a ostatné postavy len podnecujú vašu paranoju - ruská verzia Ospalej diery. Postavy, s ktorými prídete do styku, vám budú prvé hodiny motať hlavu. Na dialógy sa v hre stavia, sú rozsiahle, avšak zároveň i napísané iným spôsobom. Necítite z nich chladný kalkul amerického balastu, no v pozadí tlie temné podhubie pretvárky a klamstva. Jednotliví protagonisti svojím charakterom búrajú mantinely priemernosti. Je len škoda, že vývojári nedokážu podať svoje brilantné myšlienky zrozumiteľnejšou formou. Často sa budete musieť rozhodovať a zvoliť reakciu na rozohranú partiu, čím si znovu nakloníte niekoho na svoju stranu alebo naopak si hodíte pod nohy polená. Pokecať je o čom, prezentácia vo forme dialógového okna v štýle adventúr neohúri.

Pobehovanie sem a tam po meste, odhaľovanie pozadia tajomnej nákazy, to všetko by bolo zaujímavé, nebyť hlúpych chýb, z ktorých sa v Ice-Pick Lodge nedokážu alebo tvrdohlavo nechcú poučiť. V hre budete neustále tápať, nakoľko je nezrozumiteľná a zároveň náročná, nič vám neodpustí. Priznajme si to, ak vás niečo nepohltí na začiatku, svoj drahocenný čas môžete investovať výhodnejšie inde. Už dávno sú preč doby, kedy sme sa do hier dostávali hodiny a nikomu to nevadilo. Uvedenie do jednotlivých herných prvkov je minimálne a všetko si musíte zisťovať sami. Od fungovania celého sveta, inventáru, ako bojovať, že sa musíte starať o postavu a dbať na to, aby bola najedená, vyspatá a netrápil ju napríklad smäd. Všetky herné prvky zahrnuté do hrateľnosti síce robia z Pathologic pomerne zaujímavý mix rôznych žánrov, no v konečnom dôsledku sú vám skôr na obtiaž. Akoby sa vývojári nedokázali rozhodnúť, čo chcú vlastne vytvoriť a zo všetkého nám dali kúsok. Taký ruský chaos v priamom prenose – a to, že na žiadny z nich napokon nie je kladený dôraz, je už vedľajšie. Ďalej je tu šialene pomalý pohyb, generické prostredie, v ktorom by ste sa bez mapy stratili a hlavne nám uniká zmysel skratky HD v názve tohto produktu.

Grafika nie je všetko, to tvrdíme neustále a berieme ohľad i na menej početný tím vývojárov, no hra už v čase svojho pôvodného vydania vyzerala nezaujímavo. HD remake to vôbec nezlepšil. Ono vlastne na začiatku budete zisťovať, čo sa zmenilo k lepšiemu. Rozlíšenie textúr sa možno zvýšilo, avšak napriek tomu vyzerá všetko stroho. Nacápať textúry na hranaté objekty je jedna vec, avšak celkový look objektov to nezlepší. Budovy sú takmer všetky totožné, nedodržiavajú ani základný princíp toho, že ak je čosi veľké zvonku, nie je dobré, ak vnútri nájdete len jednu cimru. Obyvatelia mesta korzujúci po uliciach sú až zúfalo naklonovaní a na každom kroku stretnete zhodné modely. Prostrediam v interiéroch i exteriéroch chýbajú rôzne predmety, ktoré by svet oživili. O interaktivite s nimi nemôže byť reč. Animácie pohybov sú strojovo toporné a neprirodzené. Takto hry nevyzerajú už pekných pár rokov a aj starý Princ z Perzie sa hýbal lepšie.

Dabing sa prejavuje minimálne a cítiť z neho amatérske podmienky. Hudba naopak dvíha atmosféru a dáva vyniknúť skľučujúcej až melancholickej nálade, ktorá jediná zachraňuje hrateľnosť. Lenže i tu sa veľmi rýchlo prejaví opakujúci sa obsah. Všetky karty tvorcovia vyložia hneď na začiatku. Ak máte chuť, ostanete ohúrení možnosťami herného systému, ale to je tak všetko. Je síce pekné, že môžete obchodovať a neskôr v priebehu hry sa stane dopĺňanie zásob nutnosťou, no vždy vás privíta rovnaký predavač. Súboje mohli byť vítaným osviežením, avšak napokon ide len o stupídne klikanie, pri ktorom netušíte, či sa vám podarí protivníka zasiahnuť alebo budete sledovať jeho pohyby ako z grotesky o niekoľko sekúnd dlhšie. Ak nechcete padnúť po pár zásahoch, neostane vám nič iné, než cúvať a klikať myšou. Triafanie známe zo strieľačiek z minulého storočia budete používať neustále. Vyzerá to komicky, smiať sa však nebudete.

A taká je vlastne celá hra. Už keď pôvodný Pathologic vyšiel, bol zastaraný. Nie príbehom a počiatočnou atmosférou – v tom valcuje aj dnešnú konkurenciu. Odhaľovanie záhady má grády, je zamotané, netušíte, komu môžete veriť, kto vás ťahá za nos, kto je len šialeným bláznom a komu ide o krk. Lenže je to málo, ak hra nemá čo viac ponúknuť, aby zaujala dlhodobo a po hodine ste ju znechutene neodinštalovali. Môžete oponovať zaujímavým námetom, hardcore hrateľnosťou, avšak to všetko sa vytratí v momente, kedy si uvedomíte, že je tu more ďalších hier, ktoré sú zábavnejšie, hoci majú prostejší príbeh, menej prepracované dialógy a celkovo sú plytkejšie. To možno, ale je s nimi zábava na mnoho hodín a pohltenie trvá, ak nie permanentne, tak dostatočne dlho na to, aby vás nestihli otráviť.

S Pathologicom v tejto podobe je to skôr nostalgické trápenie sa s podivnou hrou, ktorá má dobrý základ, ale zaslúžila by si, aby sa herného obsahu chopili iní tvorcovia. Ak by vyšiel Pathologic v knižnej alebo komiksovej podobe, nepovedali by sme nie. Hrať ho ale zábava nie je.