Pathologic

„Ak do sveta prenikne nevysvetlitelné zlo, príroda má samospúšťací mechanizmus na jeho odstránenie... “

   Len 12 dní. Len 12 dní strávite ako jedna z troch mladých postáv na nehostinnom mieste, kde si každý deň ťažko prežijete a doslova zabojujete o holý život. Toto naozaj mysteriózne miesto, ktoré je čiastočne izolované od vonkajšieho sveta a povesť s reputáciou tu je považovaná za hlavný aspekt života, sa nachádza na mieste, ktoré miestni obyvatelia volajú jednoducho: Staroveká Step. Táto hra bola prvým počinom jedenásť členného štúdia z Ruska, založeného v roku 2002. Hru vydali v roku 2005 (v UK v roku 2006) a ocenenia získané doma naštartovali ich popularitu. Hra sa hrdo pýši žánrom psychologicko-hororováadventúra. Ja sa priznám, že aj keď za celú hru som nejaký väčší strach okrem prirodzeného strachu z tajomna necítil, tak žiadne iné slovné spojenie by toto dielo od ruských autorov lepšie neopísalo. Dátum vydania hry sa niekoľkokrát odkladal, hlavne nad žánrovým zaradením viselo množstvo otáznikov .Psychologicko-horováadventúra je len finálny žáner, ktorý sa zväčša uvádza v tabuľkách pri popise hry. Netradičný pohľad z prvej osoby pri adventúracha FPS prvky skombinované s RPG vložkami robia túto hru gulášom, ktorý človeku môže aj zachutiť.

                          Screenshooty sú moje vlastné, ale časť je prevziatá z rôznych stránok...

   Už od úvodu novej hry budete zmätení, pretože s nádejou na tutoriál sa môžete rovno rozlúčiť. Neostáva vám nič iné ako naštudovať ovládanie v nastaveniach a dúfať, že vám hra aj niečo vysvetlí. V úvode vidíte len 3 postavy vedúce rozhovor a ani neviete, že o chvíľu si budete musieť jednu z nich vybrať. Titulky taktiež neočakávajte a to ani v cinematických videách, takže je potrebná znalosť angličtiny alebo ruštiny. Pomoci v podobe titulkov sa dočkáte až v hre, kde sa už zmocníte jednej z postáv. Keďže počujete už spomínaný dialóg, tak si môžete urobiť prvotný názor na každú hrateľnú postavu. Pochopiteľne sa od seba odlišujú, takže štýly herných dialógov budú tiež dosť pestré. Každá postava má osobitú kampaň. Volajú sa Bachelor, Haruspicus a Devotress.  Bakalár je lekár, ktorý prichádza do mesta, aby vyšetril miestneho svätcakvôli dlhovekosti a očakáva, že mu poznatok spojený s extrémnou dlhovekosťou miestneho staršieho pomôže v jeho stagnujúcom výskume. Haruspicusako lekár samouk pochádza priamo z mestečka, ale vracia sa doň kvôli smrti svojho otca. O Devotress, prezývanej dcéra Stepi, radšej nič nenapíšem, nakoľko totálna záhadnosť tejto postavy je na jej príbehu najpútavejšia. Podobné informácie sa dozviete aj z krátkych popisov, ktoré vám hra ponúkne spolu s fotkou postavy pri jej výbere. Čo vám hra nepovie je to, že hranie za Bakalára sa rovná ľahkej obtiažnosti  a za dcéru Stepi naopak ťažkej. Haruspicus je približne medzi nimi. Tento rozdiel v obťažnosti vyplýva z rôzne nastavených či počiatočných herných podmienok, alebo aj samotných aspektoch kampane.

                                     Spomínaný úvodný rozhovor hlavných protagonistov

   Po zvolení postavy vám hra vysvetlí čo sa vlastne deje, prečo ste tam kde ste. V tomto bode sa vám predstavia dve postavy, ktoré konečne vnesú svetlo do miestneho diania. Prvá sa volá tragéd a druhá kat. Jedna vyzerá podivnejšie ako druhá a to vám prvý krát niečo napovie, že hra sa neodohráva v bežnom svete. Postavy vám konečne dajú minitutorial, ale aj to len v podobe vysvetlenia ako to chodí v meste, čo sa patrí a čo nie. Tu musíte naštartovať mozog a všetko si zapamätať, pretože dvakrát vám to hovoriť nikto nebude. Čo vám hra nepovie, to sa naučíte za pochodu.

                                                      Na tomto plagáte je vyobrazený Tragéd

   Za čo môžeme autorom poďakovať, je otvorenosť a voľný pohyb po celej mape hneď od úvodu hry. Dá sa vstúpiť skoro do všetkých budov a aj keď sú dvere zamknuté, dovnútra sa pomocou pakľúča dostanete. Absencia minihry pri tomto úkone, ktorá je v podobných hrách už bežnou vecou môže mrzieť. Mapka vyzerá prekvapivo prehľadne a poteší vás,aj označenie dôležitých budov červenou farbou spolu s informáciou kto v nej býva. Čo nepoteší je to, že vám hra neoznačí miesto kam ísť a vy iba tušíte, že tá dotyčná osoba býva na danom mieste a iba možno si máte ísť s ňou pohovoriť. Blúdenie a zdĺhavé premiestňovanie je teda na dennom poriadku a vy prichádzate o cenný čas. Ešteže autori zapracovali klasický save systém, aj s quicksaveom a loadom, ktorý budete využívať za každým rohom. Otravné to bude až keď zistíte, že ste niečo pokašlali pred dvomi dňami a bez poriadneho loadu späť to ďalej pôjde len veľmi ťažko.

                                                  Mapa je veľmi pekne a prehľadne spravená

   Pre lepšiu orientáciu musím vysvetliť jednu vec: herný čas. Za každú postavu strávite v hre 12 dní. Samozrejme, sú to herné dni, kde jedna hodina trvá 5 minút. Deň má klasicky 24 hodín, takže herný deň sa rovná dvom reálnym hodinám, takže jedná celá kampaň trvá 24 hodín. V hre čas stojí pri dialógoch, takže sa herná doba predlžuje. Ale na druhej strane, postava má svoje potreby, medzi ktoré patrí aj spánok.Ten funguje tak, že postava si ľahne na posteľ a vy nastavíte dĺžku odpočinku.Tým sa zas herný čas o niečo skracuje. Hra má tri kampane, čo predstavuje asi 72 hodín herného času. Keďže čas v hre plynie, mení sa deň s nocou a niekedy sa vyskytne aj nejaká tá prehánka. Jedine slnka sa v hre nedočkáte, ale to len zhusťuje špecifickú atmosféru pre hru. Na konci každej hodiny vám zvon pripomenie, že čas sa ukrutne kráti a vy by ste nemali len tak nečinne stáť a zamýšľať sa kam ísť.

                                                               Už je čas ísť radšej spať...

   Naše postavy prichádzajú do mesta nezávisle od seba. Aj keď úvod naznačoval, že sa poznajú, tak priamo v hre nemajú ani páru o tom druhom. V príbehu sa však nakoniec ich cesty prepletú. Ten sa točí okolo smrti istých, pre mesto dôležitých, osôb. Otázka vraha, o ktorom si všetci myslia, že je ľudského charakteru, prerastie do globálneho problému v tvare nákazy. Teraz si môžete hovoriť, že som zaspoileroval, ale nemusíte sa báť, hra vám to naznačuje už v úplnom úvode a v podstate sa to dozviete hneď v prvý hrací deň.

                                        Infikovaný priestor... (pozn. Ten obláčik dymu je samotná nákaza)

   Nebola by to riadna role–playovka bez vedlajších questov, ktoré si môžete užiť vo voľnom čase. V podstate je tu istá nutnosť ich splniť, kvôli odmenám bez ktorých si neviem predstaviť pokračovanie v hlavnej dejovej línii. A tu sa dostávame zase k loadovaniu. Neznalec hry nebude mať páru o tom, kde tieto úlohy hľadať. Keďže na konci dňa sa vám všetky vedľajšie úlohy zresetujú tak, že ich už nebudete môcť splniť, rovno môžete loadovať celý posledný deň. Ak sa však nebojíte pokračovať ďalej, nemusíte vždy splniť všetky úlohy. Tie sa vám zapisujú do vášho zápisníka, aktualizujú sa a tým pádom aspoň viete, na čom momentálne ste.

                                                               Budete riešiť rôzne problémy

   Aj keď sa úlohy nesú niekedy v duchu prines X a dám ti Y, tak hlavnou náplňou je vyšetrovanie vo forme spletitých a nelineárnych dialógov. To znamená, že končia rôznymi informáciami a niekedy sa aj odohrá nejaká udalosť inak, alebo prídete k rôznym predmetov v závislosti od odpovede. Dialógy sú síce kompletne nelineárne, ale sú aj kompletne nedabované. Takže nepočujete ani svoj hlas a ani hlas toho s kým sa rozprávate. Je tu minimálny dabing a to len pri úvodnom dialógu a pri cinematic videu, ktoré je na konci každého dňa. Maximálne vám v hre nejaká postava utrúsi nejakú hlášku, ktorá nemá ajtak väčšinou nič spoločne s dialógom. Takže sa hráčovi ťažko pamätajú informácie, kvôli absencii zvuku hovoreného slova, ale musí aj čítať medzi riadkami a odhadovať tón hlasu postavy a jej náladu. Keď začnete dialóg tak sa kamera priblíži na tvár postavy s ktorou hovoríte. Tá tvár sa mení asi na 4 alebo 5 základných emócií z ktorých musíte odhadovať, ako to tá dotyčná osoba vlastne myslí. Na to, že hra nie je z pred roku 2000 to je celkom pochabý výkon od autorov. Odpovedí môže byť celkovo až 5 a hráč si väčšinu času môže len domýšľať, v akom tóne vlastne vedie rozhovor. Zaujímavosťou je, že všetky hlavné postavy nemajú urobený portrét vedľa dialógu graficky, ale je tam reálna fotka.

             Typický dialóg, kde vidíme reakciu postavy na tváry a spomínanú reálnu fotku modela postavy

   O meste sa dá povedať, že to tam celkom žije. Žije to tam, samozrejme, len v technických obmedzeniach hry, takže ľudia sa bezcieľne trmácajú sem a tam, predavači len tak nečinne stoja v obchodoch. Maximálne tanečnica v bare sa tvári, že odvádza svoju robotu na sto percent. Stretnete tu rôzne indivíduá, od trpaslíka cez miestneho ožrana (vlastne ožranov), až k čudu zvanému červivec, čo vyzerá ako biely maskot od nemenovaných pneumatík len čiernej farby. Samozrejme autori sa neunúvali babrať s výzorom vedľajších postáv, takže sa v pohode stane, že po ulici idú tri rovnaké postavy a ešte ak im aj vyjde taký istý krok, tak sa človek nad tým len horko pousmeje. Tie postavy však majú tiež svoje opodstatnenie, pretože v meste funguje aj stredoveký typ výmenného obchodu. Nie všetky postavy však budú chcieť vymieňať haraburdie za náboje. Také sprosté sú tu napríklad len deti, ktoré sa tiež obšmietajú po uliciach. Rôzne spoločenstvá v meste súperia o obchod, nadvládu nad územiami a celkovým biznisom. Na škodu hry hráč nič také neuvidí a ostáva to, len pri tvrdeniach miestnych vodcov. Mne osobne prišlo prinajmenšom zvláštne, že gang detí o 50tich členoch súperí s gangom miestnych vydieračov a zlodejov o 500 členoch.       

                          Výmenný obchod s miestnym dieťaťom... prečo len to má u seba náboje?

   Autori už pred vydaním hry prehlasovali, že hra je v podstate simulátorom prežitia. Tento prvok pridáva do gulášu ďalší pojem -survival. Ako som už spomínal, tak postava má svoje potreby. Musí jesť, spať a na moje prekvapenie piť nemusí, aj keď v inventári máte často fľašky plné vody. Keď si otvoríme štatistiky postavy vidíme tam ešte panel imunity a panel infekcie. Nemôžem zabudnúť na zdravie, ktoré vlastne klesá v prípade, že sa jeden z týchto piatich atribútov dostane do extrému. Ďalej si človek môže všimnúť, že postava si môže na seba aj niečo obliecť. Ako v tom parádne vyzeráte neuvidíte, len sa vám pripíšu len nejaké bonusové vlastnosti. A tu už sa dostávame k hlavnému panelu,ktorou je reputácia. Tá môže lietať hore–dole z úlohy na úlohu. Keď vám klesne pod polovicu, tak mužská populácia mesta vás ide zlynčovať hneď ako vás uvidí. V obchode vám taktiež nič nepredajú. Avšak keď si znovu obnovíte povesť, tak zabudnú aj na to, že ste niekedy niekoho zavraždili. Jeden chybný krok a lov na vás sa môže hneď začať. Keď niekoho aj v sebaobrane zabijete, klesne vám reputácia. To vyúsťuje do toho, že utekáte cez celé mesto a rozzúrený dav za vami. Vbehnete do prvých dverí a dav zmizne. Všetkým dvadsiatim štyromhlavným postavám, ktorým autori spravili aj individuálny model, to je však úplne jedno čo si o vás myslia na ulici. Debatujú s vami, akoby nič. 

                                                                     Postava a jej štatistiky

   V samotnej hre klasicky zbierate predmety a tie sa vám krásne ukladajú do inventára. Ten je obmedzený na spodnú lištu a je rozdelený do štyroch kategórii. Uložíte si tam všetko: oblečenie, zbrane alebo to čo v kontajneri vylovíte a potom to môžete vymeniť za iné užitočne veci deťom, prípadne to ďalej predáte do obchodu. Ekonomika sa v meste mení zo dňa na deň. Ceny kvôli nákaze stúpajú závratne hore a to niekedy aj 10-krát. Tu sa znovu stane, že budete hru loadovať niekedy aj tri dni dozadu, pretože si zrazu uvedomíte, že nemáte peniaze ani na jedlo. A tak miesto toho, aby vaša postava umierala v hrdinskom čine pri záchrane chorých, umierate na ulici vedľa kontajnera na hlad ako obyčajný bezdomovec. Peniaze dostávate za plnenie láskavostí a úloh po celom meste, ale aj za predávanie vecí do obchodov. Nejaké drobné vaša postava nachádza aj po zemi. V úvode, keď som nemal žiadne peniaze, som v noci krúžil po meste. Vtedy na ulicu vychádzajú vrahovia a vraždia každého na koho natrafia. Mohol som si teda privyrobiť tak, že som sa prechádzal po meste a vyraboval vrecká ich obetí. Neskôr vašim hlavným zdrojom financií bude rabovanie infikovaných domov. To napĺňa pojem survival perfektne, pretože udržať postavu nažive dá fakt zabrať. Každý krok čo spravíte si nakoniec budete naozaj pedantne plánovať, pretože  čo ak nejakú vec predám a potom mi bude chýbať?

                                                              Jeden z miestnych obchodníkov

   Asi najväčšou vecou, ktorá vám môže znechutiť túto hru, je súbojový systém. Keď sa cez to dokážete preniesť, hra vás určite už pohltila. Neviem to nazvať inak ako komédiou, aj keď rok výroby je 2005. Či už bojujete s nožíkom alebo jednou zo štyroch palných zbraní, je to utrpenie pre pohľad či samotné prevedenie. Boj na blízko pozostáva z lotérie kto koho zasiahne. Celý súboj sa pohybujete dopredu–dozadu, snažíte sa protivníka zasiahnuť a zároveň sa vyhnúť jeho výpadu. Pravé utrpenie začína, keď sa na vás vrhnú dvaja naraz. To beháte po miestnosti a takzvane ich kitujete. To nemusí byť úplne také zlé, ale keď sa na vás vrhne už sedem úplne rovnakých NPCečiek, bežia na vás vo vláčiku a ešte aj na vlas totožným časovaným krokom, tak to na zážitku z hry vážne nepridá. Náboje do palných zbraní si budete šetriť, pretože v hre ich nájdete naozaj málo. A ak sa vám nepáčilo technické spracovanie hry Call of Cthulhu: Dark Corners of the Earth, tak tu je to ešte horšie. Palné zbrane sa tu správajú minimálne podobne.

                                                          Týchto asi päsťami neubijete....

   Prechádzka po meste je naozaj atmosférická, čomu napomáha hlavne slušná zvuková stránka. Mystické melódie a zvuky štekajúcich psov dotvárajú atmosféru už tak dosť deprimujúcemu mestu. A teraz to myslím naozaj len v dobrom. Nespomínam si, kedy som hral atmosférickejšiu hru. Tá neustála neistota a neúplná vedomosť  toho, na čom vlastne ste, vytvára niečo naozaj čarovné. Hru som hral po updatnutí HD textúrami a aj keď hra stále nerobila česť roku 2005, tak mi to bolo úprimne jedno. Neustály strach a nervozita, ktorá sa vás drží každú hernú minútu, je tým správnym vetrom, čo poháňa tento mlyn. Tá neznáma hrozba, ktorej nerozumiete a deprimujúce stavy vytvárajú atmosféru, ktorú môže závidieť každá iná hororová hra. Nie je to ako F.E.A.R alebo Dead Space, kde svietite baterkou a bojíte sa viac tmy ako samotných potvor. Tu stojí tá potvora na každom kroku a keď sa aj otočíte, tak ju predsa len nevidíte.

                                                             Mesto má naozaj svoju atmosféru

   Tak hádam sa hodí, už napísať záver. Nebudem skrývať fakt, že hra vo mne zanechala silné emócie. Aj napriek všetkým tým veciam točiacim sa okolo chabého technického spracovania si dovoľujem povedať, že hra je unikátna. Nedivím sa, že sa stala pre isté okruhy ľudí vecou kultovou. Preliezol som mnohé fóra, aby som tu náhodou netvrdil nejaké nepravdivé fakty a veľa krát som narazil na slovné spojenie ,, Najlepšia hra akú som, kedy hral ’’. Tomu sa ani nedivím. Kto hľadá silný príbeh a atmosféru hodnú knihy od Stephena Kinga si tu príde na svoje. Veď si povedzme pravdu, že hry nehráme vždy len kvôli grafike a často kvôli zážitku prekusneme aj tú hrateľnosť. Všetky body, ktoré pôjdu dole z konečného hodnotenia, sú za technické spracovanie a za nič iné. Túto hru môžete milovať, alebo nenávidieť. Kto nezahrá nepochopí.