Stavím sa, že pred takými dvomi rokmi by sa táto hra volala „Eagle Simulator“. Bola taká doba. Mali sme tu simulátor kozy, mačky, kameňa či medveďa. Dostali ste za úlohu ovládať zvieratko (prípadne objekt) z jeho perspektívy, taktiež celkom slušne veľký svet a potom bolo už len na vás, čo ste v ňom robili. Mohli ste plniť úlohy alebo sa len tak poflakovať. Eagle Flight všetky tieto veci spĺňa do poslednej bodky. Avšak za hrou stojí niekto oveľa väčší ako neznáme indie štúdio. Hra je dielom autorov sérii, ako Assassin's Creed, Watch Dogs, či Far Cry (od dvojky). Ubisoft so sebou priniesol kvalitu a aj vysoké produkčné hodnoty. Ale stačí to?

Aj keď to tak možno nevyzerá, Eagle Flight je zložitá hra, ktorá ma mnoho vrstiev a rovín. Ani nie tak v hrateľnosti, ale skôr v samotnom koncepte. Má potenciál stať sa niečím unikátnym vo VR oblasti. Máme tu sci-fi tituly, rôzne strelnice, drobné arkádovky, dokonca lozenie po skalách, no žiadna iná hra vám neumožní vteliť sa do majestátneho orla a preletieť sa nad otvoreným prostredím postapokalyptického Paríža. Je to niečo nové, veľmi sugestívne a navyše technicky prekvapivo dobre zvládnuté - z toho hľadiska, že sa vám pri hraní nerobí zle. Aj tak ale odporúčam dávkovať si hru v úvode po troškách.

Ďalšou rovinou je samotné mesto. Možno ste v Paríži sami nikdy neboli, aj napriek tomu ale mesto poznáte. Každý na svete pozná jeho ráz, výzor, najznámejšie miesta. To všetko Ubisoft preniesol aj do hry, avšak v trošku zmenenej podobe. Celý Paríž by sa tam nevošiel, takže sa autori rozhodli zachovať významné miesta a ráz mesta, celé to zhustiť a vytvoriť tak svoju verziu. V nej je Notre-Dame od Eiffelovky čo by ste kameňom dohodili. Ak ste ale niekedy v meste boli, spoznávate jeho prvky. A vyzerá dobre. 

Dalo by sa povedať, že práve mesto je hlavnou postavou hry. Z orlieho pohľadu sledujete jeho príbeh a uvedomujete si, že kedysi svetová metropola je už len tieňom zašlej slávy. Tieňom, ktorý je prerastený džungľou a v ktorého uliciach je to skutočná divočina. Po človeku tu už niet ani stopy, no mesto má stále svoje čaro. Za každého počasia iné a svojské. Nedozviete sa, čo sa stalo, no to ani nepotrebujete vedieť. Chcete sa preletieť od Eiffelovky ponad sklenenú pyramídu, popod mosty na Seine a aj cez vraky áut a autobusov, ktoré tu ostali a teraz zarastajú machom.

Herný Paríž sa delí na 5 dištriktov podľa známych miest: Eiffelovka, Notre-Dame, Louvre, Panthéon a bazilika Sacré-Cœur. Pod tým všetkým je sieť tunelov metra (aj keď podstatne divokejšia ako tá skutočná) a parížske katakomby, ktorými v určitých momentoch preletíte tiež. Každá z častí má svoje hlavné aj vedľajšie aktivity, ktoré môžete v kampani pre jedného hráča plniť. Paríž nemáte celý hneď na dlani. Síce je mesto celé otvorené, no niekde je pred vami nebezpečenstvo, takže sa tam vyberiete len na vlastné riziko. Až postupom času si sprístupníte bezpečný prelet.

Tretia rovina už taká poetická nie je. Každý hráč vie spoznať hru od Ubisoftu. Všetky tie jeho sandboxy pôsobia tak trochu rovnako. Majú jasné spoločné črty. Určite poznáte získavanie vežičiek či zbieranie pierok. Eagle Flight prezentuje tieto prvky až nepekným spôsobom. Môžeme argumentovať tým, že kampaň nie je hlavnou náplňou hry, avšak aj tak je silným destilátom tohto generického sandbox konceptu. V čistejšej podobe ho Ubisoft nemal nikde. Lietate si po meste, niekde svieti svetielko s misiou či výzvou, splníte jednu z troch typov úloh a idete ďalej, kým si neodomknete nový kúsok mesta. Pomedzi to zbierate po meste pierka a neskôr aj ryby z riek a jazierok.

Celkovo vás v tých piatich dištriktoch čaká 23 misií, ktoré vás prevedú príbehom od vášho vyliahnutia až po vyliahnutie vašich mladých. Nie je to nič, z čoho by ste padli na zadok. Náročnosť misií postupne stúpa a ak sa vám zdajú ľahké, môžete sa pustiť do špeciálnych výziev, ktoré sú hneď od úvodu nasadené poriadne vysoko. V každej úlohe ste ohodnotení maximálne tromi hviezdami a celkovo v hre môžete nazbierať viac ako 120 hviezd. A nepovedal by som, že to je zlé. To vôbec nie, Eagle Flight nie je zlou hrou. Je to len dosť veľká nuda. Taká, že pri sebe chcete mať niekoho, kto vám bude neustále pripomínať, že sa vlastne zabávate.

Nepomáha totiž ani fakt, že sú tu naozaj len 3 druhy misií. V prvom prípade musíte v určenom čase preletieť nejakú dráhu. Tieto dráhy sú externé a aj v metre a katakombách, kde to je väčšia výzva vďaka úzkym koridorom. Ak trafíte stred kruhu, dostanete boost. Ak trafíte veterný prúd, tiež dostanete boost. Druhou formou misií je zbieranie niečoho – pierok alebo rýb. No a treťou je letecký súboj. Buď ste sami, alebo musíte chrániť svoju samičku a stále musíte strieľať po nepriateľoch. A tu už sa dostávame do sci-fi roviny, keďže v Eagle Flight váš orol strieľa. Sú to síce zvukové vlny, ale dokážete nimi zneškodniť supy, vrany, netopiere aj sokoly. Nepriatelia ale môžu používať štít alebo vytvárať vzduchové bomby.

Našťastie celá kampaň netrvá dlho. Pritom samotný pobyt na oblohe nad Parížom nepatrí medzi najhoršie zážitky. Radi si v hre zalietate, len tak sa preletíte úzkymi uličkami, vyletíte na vrchol Eiffelovky, či sa pokúsite vyzbierať pierka a ryby. To všetko sú zábavnejšie činnosti ako samotné misie. Aj vďaka tomu hra pôsobí veľmi relaxačne. Jednoducho si nasadíte headset a necháte sa unášať. Váš orol lieta sám, vy len nakláňaním hlavy meníte smer a ovládačom rýchlosť. No nie som si celkom istý, či to nie sú veci, ktoré by zvládol aj mobilný headset.

Voľné lietanie si môžete do sýtosti užiť v samostatnom režime, kde sa nemusíte zaťažovať žiadnymi obmedzeniami či misiami. Lietate len preto, že vás to baví a je to naozaj upokojujúce. Ak ale chcete trochu akcie, môžete sa vrhnúť na multiplayer - ak sa prenesiete cez to, že ovládate strieľajúceho orla. Multiplayer ponúka zaujímavú variáciu na Capture The Flag, kde proti sebe stoja dva tímy po troch vtákoch. Hulákate/strieľate po sebe a snažíte sa uchmatnúť korisť pre svoj tím. A aj keď to znie divne, výsledkom sú celkom zaujímavé dogfighty, ktoré sú ešte aj zábavné. Hra je navyše cross-platformová, takže sa nemusíte spoliehať len na jednu základňu hráčov. Škoda však, že jej chýba server browser.

Teraz ale budem mať podobné výčitky ako pri RIGS. Hra už sama dosť orezáva zorné pole, keď pred svojimi očami vidíte zobák a podobne. No pri lietaní sa zorný uhol ešte viac zmenší do kruhového výrezu. To je super pre senzitívnejších ľudí, ktorým by hranie hry mohlo spôsobovať problémy, no mala by to byť len voliteľná možnosť, nech nemáte dojem, že pozeráte cez „kukátko“. Okrem toho ale musím Ubisoft pochváliť, nakoľko sa mu podarilo priniesť prekvapivo dynamický VR zážitok, pri ktorom ste úplne v pohode a snáď nepocítite nevoľnosť.

Audiovizuálne to tiež nie je dokonalé, no má to svoj štýl. Grafika dáva toľko, čo PS VR unesie, aby bola hra stále plynulá. Teda tu narazíte napríklad na low-poly objekty a podobne. No autori z toho spravili súčasť hernej estetiky a celkom jej to svedčí. Má to skôr rozprávkový ako realistický nádych, čo je len dobre. Tu a tam vás hrou sprevádza rozprávač a je škoda, že nie je zastúpený viac. Možno by tým hra nabrala aj dokumentárny nádych. Hudba je skôr minimalistická, aj keď o sebe dáva vedieť v určitých vypätých momentoch. Škoda len, že keď zahyniete, znie to ako balón, keď z neho pomaly vypúšťate vzduch.

Eagle Flight neurazí, no ani nenadchne. Tu nudí, hentam zas baví a tak je to s celou hrou. Mnoho vecí by sa tu dalo spraviť oveľa lepšie a zábavnejšie, no samotné lietanie pobaví a môžete sa pri ňom aj uvoľniť. Ale nemyslím si, že je to hra, ktorá obstojí pri aktuálnej cene. Vo výraznej zľave však môže byť zaujímavou voľbou.