Na túto hru som čakal viac ako 3 roky. Zaujala hneď na prvý pohľad. Stačilo úvodné video ku Kickstarter kampani a veľmi rád som do Aleca Holowku a partie vývojárov okolo neho investoval tých pár drobných. Hra totiž vyzerala úplne inak ako všetko, čo sa v tej dobe nachádzalo na trhu. Grafika, atmosféra, hudba, to všetko počas pár minút vybudovalo čaro, aké sa len tak nevidí. Za tie roky čakania som však na túto hru viac-menej zabudol, keďže sa autori naozaj len tu a tam pripomenuli. Najviac pravdepodobne drobnou minihrou Lost Constellation, ktorá nám v malej porcii už pred dvomi rokmi ukázala, čo môžeme čakať.

Night in the Woods je teraz konečne tu v celej svojej paráde a dokazuje, že Lost Constellation bola naozaj len malá ochutnávka pred hlavným chodom, ktorý obsahuje toľko rôznych a občas aj poriadne netradičných chutí, že ho budete tráviť ešte poriadne dlho po záverečných titulkoch. Zahraniční recenzenti sa predháňajú v rôznych superlatívoch na označenie tejto hry. Priemer je niekde pod 90% a oni sa nepredháňajú ani tak v označení kvalít hry, ale jej unikátnosti. Je to adventúra, ktorá sa hrá ako skákačka, s príbehom o živote každého z nás, no s twistom pomaly ako z Twin Peaks. A to ani zďaleka nie sú všetky chute.

Kým v Lost Constellation sme sa zoznámili s malou Mae, ktorej starý otec pred spaním číta tajomné príbehy, tu sa dostávame o mnoho rokov ďalej. Samotná Mae je teraz hlavnou postavou a z milého neposlušného mačiatka je dospievajúca žena s nemalými problémami. Má 20 rokov a rozhodla sa odísť z vysokej školy a vrátiť sa do svojho rodného mesta Possum Springs. Je depresívna jeseň a to presne zodpovedá naturelu hry. Je o skutočnom živote a skutočný život zábava nie je. Často je to depresia, nešťastie, stereotyp a hlavne nakoniec smrť. Niektorí sa s ňou dokonca stretnú skôr, ako sú pripravení a stratia tých najbližších. Aj to sú aspekty Night in the Woods. 

Ako som už písal, hra sa na povrchu tvári ako 2D skákačka. No nie je to ani skákačka a nie je ani úplne 2D. Je to adventúra o skúmaní prostredí, dialógoch, postavách a vašich vzťahoch s nimi. A čo sa týka 2D, prostredie má často niekoľko úrovní hĺbky, po ktorých sa môžete pohybovať a prechádzať medzi nimi, vďaka čomu vyskočíte niekde inde. To využijete pri skákacích pasážach a vo svojich nočných morách. Čo sa adventúrnych prvkov týka, žiadne klikanie ani žiadny inventár tu nenájdete. Všetko je len o tom, čo vyjde z vašich úst.

Práve príbeh je tým, čo vás v hre posúva ďalej. Neberte ma zle. Nie je to tak, že by tu nezáležalo na hrateľnosti, tá taktiež ukáže hneď niekoľko svojich podôb. Ale tie hrateľné pasáže sú tu v konečnom dôsledku len kvôli tomu, aby vás dostali k ďalšiemu úseku, kde vediete zdanlivo nekonečné dialógy, ktoré vám ale môžu pripadať také známe a skutočné. Robíte tu bežné činnosti, ktoré boli povýšené na herné mechanizmy tak elegantne, až vás to prekvapí. Ranný rozhovor s matkou v kuchyni je niečo, čo si v tejto hre len ťažko odpustíte. Už len kvôli tomu, že vám prezradí viac o postavách aj svete.

Dalo by sa povedať, že je hra akousi nihilistickou výpoveďou o prázdnote a stratení sa v živote generácie, ktorá sa narodila na prelome tisícročí. A práve na ňu je hra aj zameraná, pričom ale má čo ponúknuť každému a neviem si predstaviť, že by sa niekomu nezdala v niektorom zo svojich ohľadov aktuálna. Už len kvôli tomu, aké množstvo (neraz neľahkých) tém dokáže spracovať. Mae a jej priatelia sú vystavaní tak, aby vám pripadali blízki a pri hraní si poviete, že poznáte niekoho presne takéhoto. A tak isto to platí o niektorých obyvateľoch mestečka.

Mae po odchode z výšky a návrate domov nemá nič na práci, a tak sa celé dni len fláka. Prvé dni sú len o spoznávaní mesta a toho, čo sa zmenilo, či o nevyhnutých a nie práve príjemných stretnutiach s rodinou. Neskôr ale spoznáva staré známe tváre. S niekým si stále dobre rozumie, s iným už príliš dobre nie. A takto sa flákate každý deň. Ráno vstanete, skontrolujete počítač, odpíšete na správy a idete sa túlať po meste a hľadať, čo si tam pre vás dnes pripravili autori. Každý deň absolvujete tú istú trasu, čo neskôr začne byť trošku stereotypné, no každý deň je cesta niečím iná. Niekto vás zastaví alebo niekam zavolá, či stretnete kohosi nového. Alebo len objavíte, že ak sa vyšplháte na telefónne drôty, môžete sa cez okno niekomu dostať do izby.

Night in the Woods je navyše pekne vetvenou hrou, pričom neraz záleží len na tom, ako sa vy rozhodnete a kam sa vyberiete. Dohodnete sa s niekoľkými priateľmi a každý s vami chce podniknúť niečo iné. Je len na vašom rozhodnutí, s kým sa rozhodnete ísť a komu dáte košom. Podľa toho vás hra zavedie na niektoré miesta a sprístupní vám niektoré minihry či aktivity, pričom iné už neuvidíte. A tiež záleží na tom, ako sa budete k ostatným správať v dialógoch. Mae je ale veľmi svojská, a tak je to neraz o tom, koľko škody napáchate, nie či ju napáchate.

Výraznou súčasťou hry sú nočné mory, ktoré vaša postava prežíva. Sú to vlastne rozsiahlejšie skákacie pasáže, v ktorých musíte postupne v istom prostredí objaviť postavičky hrajúce na hudobných nástrojoch. Tým sprístupníte časť hudobnej slučky, ktorá pridáva na hutnosti atmosféry a keď ich nájdete všetky, zjaví sa vám temná vízia. Tá sa najskôr javí ako súčasť depresie dospievajúceho človeka, ale neskôr naberie netradičný smer a hra postupne začne odkrývať svoju tajomnejšiu a mysterióznu tvár.

A potom sú tu ešte toľko spomínané minihry, pri ktorých vo veľkom záleží na tom, kam sa rozhodnete vydať. Možno nikdy nezistíte, čo sa skrýva v trezore u vás doma, ale zato na parkovisku rozbijete žiarovky, či si vyskúšate duel s nožmi. Minihry sú naozaj jednoduché a predstavujú istú časť vzťahu s postavami, pričom sa pri nich dozviete aj viac z kontextu a celkového príbehu. Okrem jednej, ktorá sa opakuje najčastejšie. Mae má s priateľmi vlastne kapelu. Aj napriek tomu, že žiadnu pieseň nepozná a zabudla hrať na base. Na to ste tu ale vy a vyskúšate si rytmické pasáže v štýle Guitar Hero, v ktorých hráte so svojou kapelou a ich náročnosť postupne rastie.

Grafické spracovanie je svojské, ale zároveň pekné. Dokazuje, že v jednoduchosti je krása a pripomína niektoré staršie jednoduché animované filmy či seriály. Pritom ale ponúka aj množstvo detailov a nájdete tu drobné animácie, ktoré celkový dojem ťahajú ešte vyššie. Napríklad pomrvenie uškom Mae, keď sa jej niečo nezdá, či prach spod nôh, keď beží. A hudba je tu priam vynikajúca, pričom ju neraz vytvárate sami. Niekedy tou Guitar Hero minihrou, inokedy zas vo svojej nočnej more. Vždy ale dokáže zaujať a hre dodáva nový rozmer.

Aj napriek toľkej chvále to ale s odporúčaním Night in the Wods nie je také jednoznačné. Je to výborná hra, ale zároveň strašná hipsterina, ktorá rozhodne nie je pre každého. Vzbudzuje skvelý dojem ako z dobrého indie filmu. Dojem, ktorý presne vystihuje netradičné spracovanie, uchopenie tém a aj hrateľnosť. Hra ale rozhodne patrí medzi zaujímavé indie počiny, ktorým sa oplatí venovať pozornosť, ak máte radi niečo iné a svojské. Potom sa už len musíte pripraviť na to, že vás často čaká prechádzanie tými istými lokalitami. Ak to prežijete, dostanete 8-12 hodín netradičného hrania zaujímavého príbehu vyrozprávaného najmä cez vzťahy a emócie. Len si musíte dať pozor, aby ste to ako ja nedali prakticky na jeden záťah.