Hranie hier má byť hlavne o zábave, no to automaticky neznamená, že by všetky mali byť zábavné. Minimálne nie v tom zmysle, že by vás chceli zabávať v prvom pláne. Vedia pracovať s emóciami, z ktorých pramení zábava. Či už je to strach, humor, napätie, alebo aj smútok, všetko tu má svoje miesto a dá sa prospešne využiť, ak to autori vedia. Napríklad  Resident Evil VII nás tento rok poriadne vydesil, adventúra Four Last Things rozosmiala a I am Setsuna na to ide tiež cez emócie a nálady.Konkrétne na to ide cez smútok.

Hra nie je novinkou. Už skôr vyšla na PC, PS Vita a PS4, pričom je debutom štúdia príznačne nazvaného Tokyo RPG Factory, nad ktorým ochranné krídla rozprestrel gigant Square Enix. A ako môžete vytušiť z názvu štúdia, vo svojej práci sa venuje vývoju RPG titulov v tradičnom japonskom štýle. Platilo to minulý rok pri pôvodnom vydaní hry, platí to aj teraz, keď sa dostala na Nintendo Switch, kde ju môžete hrať na TV z gauča, no aj kedykoľvek a kdekoľvek so sebou na cestách.

Ale ak ste citlivejšia povaha, pribaľte si na tie cesty aj balíčky vreckoviek. I am Setsuna je totiž hra o smútku, a dokonca sa nebojím povedať, že je to asi najsmutnejšia hra, akú si z posledných rokov pamätám. Nie je to o nejakom srdcervúcom, trochu vydieračskom konci, kde vám niekto zomrie, prípadne zomrie vaša postava alebo vás autori počas hrania citovo vydierajú. Tu je to o celkovej nálade, svete a až nakoniec o tej postave. Celkový koncept hry je postavený na smútku, fatalizme a púti medzi tým.

Zo začiatku to tak však nevyzerá. Voláte sa Endir (ak sa rozhodnete nezmeniť si meno) a ste z klanu skúsených žoldnierov, ktorí plnia úlohy bez otázok a na 100%. Vaša prvá úloha je jednoduchá, no zároveň je to aj úvod do hry, jej sveta a mechanizmov. Na jej konci sa dostanete k hlavnému cieľu. Máte zájsť do dedinky a zabiť tam mladé dievča menom Setsuna. Zdanlivo jednoduchá úloha sa však skomplikuje v okamihu stretnutia s vaším cieľom. Setsuna vie, prečo ste tu a to, že je vaším cieľom. Zároveň cítite, že sa v nej skrýva oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

V tomto svete večne pokrytom snehom totiž musia jeho obyvatelia pravidelne čeliť útokom démonov. Aby sa však pred nimi aspoň čiastočne mohli chrániť, obetujú im v pravidelných cykloch jedno dievča, ktoré dočasne útoky zastaví. V tomto cykle však začali útoky skôr, ako mali a práve Setsuna je tou, ktorá musí kráčať v ústrety svojej smrti, no nie vo vašich rukách. A požiada vás, aby ste jej podali pomocnú ruku (a meč či iné zbrane) na jej neľahkej ceste, nakoľko sa útoky už natoľko stupňujú, že sama Setsuna nie je v bezpečí.

Aj keď ostatní členovia skupiny nie sú za, Setsuna vás nakoniec presvedčí, aby ste sa pripojili a taktiež za vami až prekvapivo odhodlane stojí. A práve preto je hra taká smutná. Niekto, koho ste mali za úlohu zabiť, aj tak mieri k svojmu skonu, no mení sa váš pohľad na túto postavu. Je to o zmene charakteru postáv, ale aj o odkrývaní príbehu tohto sveta a niekoľkých zvratoch, ktoré vás čakajú. V pozadí totiž pracujú temné sily a aj keď sa veľmi skoro začnete sami seba pýtať, prečo ste Setsunu mali zabiť, na odpoveď si budete musieť počkať. A to isté platí aj pre ďalšie postavy a momenty, na ktoré narazíte.

Tokyo RPG Factory hrou priamo odkazujú na históriu Square Enix a v mnohom z nej čerpajú. I am Setsuna je RPG, pri ktorej síce najskôr ovládate jedného hrdinu, no neskôr sa vám do rúk dostane maximálne trojčlenná skupina, ktorú vediete svetom, no aj do bitiek. Na svet nazeráte z trošku sklopenej top-down perspektívy, takto prechádzate mestami, bludiskami, lesmi. Medzi nimi sa presúvate po mape sveta, či lietate svojou vzducholoďou. A ak vám niečo z toho znie povedome, pravdepodobne máte dobrý nos na známe herné prvky, ktorými hra prekypuje.

Nechcem priamo povedať, že autori nevyrukovali so snahou o originalitu. Neplatí to v prípade herného pochmúrneho príbehu, no čo sa herných mechanizmov týka, autori stavili na niečo, čo funguje už viac ako 20 rokov. Z hry naozaj cítite prvky starších Final Fantasy hier či legiend ako Chrono Trigger. O to viac, keď sa bližšie pozriete na súbojový systém, ktorý vychádza z mechanizmu Active Battle Time, ktorý môžete dobre poznať práve z podobných klasických titulov. V súbojoch vaša skupina čelí monštrám v aréne, pričom ak máte vhodný predmet, môžete z boja aj zutekať a vzdať sa tak prípadnej koristi a skúsenostných bodov.

Vy ste ale skúsení dobrodruhovia, a tak zo súbojov necúvnete. Na bojisku sa menia pozície a postavy čakajú, kým je ich ATB ukazovateľ plný. Po jeho naplnení postava môže vykonať vami vybranú akciu a čakáte, kým sa vám zase naplní. Toto platí pre vašu partiu, no aj pre nepriateľov. Poškodenie pritom dopĺňanie ATB dočasne zastaví. Ak teda chcete, aby nepriateľ dostal čo najmenšiu šancu na útok, prerušujte mu ATB pravidelne vlastným. Vyberáte si zo schopností, no aj z predmetov. Predmety zodpovedajú konkrétnej postave, no autori sa nedržali úplne tradičných koľají a narazíte tu na zaujímavé prieniky, keď napríklad liečiteľ disponuje aj silným útokom a podobne. Meniť ich ale môžete aj sami, a to rôznym výstrojom.

Na základné útoky stačí plný ATB, na lepšie musíte mať ešte aj energiu, ktorá sa ale míňa a môžete ju využiť na tech schopnosti, čo môžu byť špeciálne útoky, alebo dokonca kombá viacerých postáv. Ak máte plný ATB zásobník, napĺňa sa aj ukazovateľ Momentum, ktorý garantuje sekundárne efekty vašich schopností. Môžete získať späť kúsok života, či spôsobíte súperom väčšie škody. Vhodné je dávať pozor aj na neustále sa meniace polohy postáv. Takto napríklad dokážete jedným dobre pripraveným a silným útokom naraz zasiahnuť dvoch nepriateľov, ak sú práve pri sebe.

Do toho všetkého zasahuje forma náhody v podobe singularít. Tie už naplánovať neviete, no môžu súbojmi poriadne zamávať a dať vám často až nečakane overpowered bonus. Nešťastné je, ako sú súboje v hre nevyvážené. S obyčajnými nepriateľmi si poradíte hneď a niektoré prvky súbojového systému nevyužijete. Často tak nepriateľov budete obchádzať, len nech sa neaktivujete súboj. Bossovia vás zas potrápia a občas záleží aj na tom, čo máte vo svojej výbave. Pri jednom môžete neustále padať na hubu, no stačí v meste zmeniť Spritnite a zrazu sa aj on stane krotkým. Zvlášť časom ale náročnosť súbojov veľmi kolíše.

I am Setsuna tak často spadá do dvoch extrémov a pendluje medzi nimi, no keď sa dostane presne do stredu, ukáže vám krásny taktický súbojový systém, v ktorom vás baví objavovať, skúmať, kombinovať a aj premýšľať nad ďalšími krokmi. Len škoda, že ho nevedeli autori lepšie využiť. A tiež je škoda, že vás nevedia lepšie motivovať k niektorým herným činnostiam. Napríklad obchodovanie budete často ignorovať, hlavne v prvých hodinách. A to aj napriek tomu, že predaj koristi a nákup Spritnitov či potrebných surovín je neskôr veľmi potrebný. A podobne je to aj s niektorými ďalšími mechanikami a prvkami.

Naprieč celou hrou až do jej samotného konca sa navyše nesie aj ilúzia možností voľby. Hra je pretkaná dialógmi, ktoré vám dávajú na výber už od úvodných momentov. Bez ohľadu na vaše odpovede však dopad na hru nie je žiadny. Možno si chvíľu užijete jednu animáciu dlhšie alebo kratšie. Musíte odpovedať kladne, aby ste sa niekam posunuli, odpoviete záporne a nastúpi dialóg, v ktorom to ďalšie postavy posunú správnym smerom namiesto vás.

Celková estetika patrí medzi to najlepšie, čo I am Setsuna ponúka. Jednoduchý vizuál ukazuje, že v jednoduchosti je krása. Pozadia sú naozaj krásne a vystihujú mrazivý ráz hernej krajiny, no tiež smutný príbeh. Do nich sú zasadené postavičky a prvky prostredí a celé to pôsobí veľmi dobre. Dabing tu nenájdete, hudba je len minimalistická, no tiež skvele zodpovedá rázu hry a jej atmosfére. Čakajte tak len nenápadný klavír, ktorý sa síce opakuje, no dokáže zaujať.

V I am Setsuna sa bije veľmi veľa vecí, kvalitných a aj nepodarených. V zásade je to vydarené hra, ktorá JRPG fanúšikov veľmi dobre pobaví 20-30 hodín, aj keď občas budete mať dojem, že vás príliš ženie smerom vpred a niektorými mestečkami len preletíte. Ťahá ju hore príbeh, zasadenie a postavy. Taktiež zaujme audiovizuálne a hlbokým súbojovým systémom s mnohými možnosťami, ktorý ale hra občas nevie dobre využiť. To isté platí pre systém surovín a obchodovania, ktoré sú kľúčové, no hra vám ich nevie organicky „predať“. Musíte sa k tomu nútiť. Akoby nechcela byť viac ako len drobnou spomienkou na Final Fantasy VII alebo Chrono Trigger. A pritom potenciál je veľký.