Aké herné múzeá nájdete v blízkom okolí, čo v nich je a prečo vlastne vznikajú?

K vianočnej pohode a voľným chvíľam stráveným doma vám chceme priniesť aj trošku iné čítanie a v rámci neho aj jeden článok, na ktorom sme pracovali už dlhšiu dobu a ktorý vám predstaví profily štyroch iniciatív, ktoré sa zaoberajú hrami z pohľadu múzeí, herní a výstav. Na otázky nám odpovedali ich organizátori a dozviete sa nielen to, čo v rámci ich kolekcie nájdete a čo z toho je najcennejšie, ale tiež vám prezradia svoj pohľad na to, prečo je dôležité hry uchovávať pre ďalšie generácie.

Jan Orna z Arény ArcadeHry.cz

Múzeum ArcadeHry.cz vzniklo preto, aby sme tu uchovali pôvodné videohry vo svojich vrcholných formách - arkádových automatoch. Projekt postupne gradoval zo súkromnej zbierky po agentúru voziacu automaty po firemných akciách až do stavu, kedy sme v roku 2011 otvorili naše domáce ihrisko v Červenom Újezde pre verejnosť. Za tie roky sme po celom svete zohnali dve stovky automatov, o ktoré sa starostlivo staráme, opravujeme ich vnútornosti a vraciame lesk aj kabinetom.

Aká veľká je táto zbierka?

V súčasnosti máme v expozícii 171 plne funkčných automatov, tridsať ďalších je v našom depozite čakajúc na prístavbu alebo väčšie priestory a asi desať ďalších úžasných mašiniek na nás čaká u našich  vendorov v USA, kde plníme s kolegami kontajner a odosielame vždy až keď je plný.

Aké najväčšie rarity máte v zbierke?

Zakladáme si na tom, že u nás nájdete to najlepšie zo zlatej generácie arkádovek z prvej polovice 80. rokov - teda hry ako Space Invaders, Donkey Kong, Galaga a podobne - nikde v Európe neuvidíte túto kolekciu kompletnejšiu a v lepšom technickom stave, na automatoch naozaj drieme, nie sú to len frázy. Najväčším pokladom našej zbierky je originálny automat PONG od firmy Atari z roku 1972 s výrobným číslom # 00033, čo je unikátny kus nielen pre celú Európu, ale aj pre USA. Tamojší kolegovia len neveriacky krútia hlavou, ako im mohol prekĺznuť medzi prstami. No stalo sa a u nás si na ňom po všetkých opravách môžete dokonca zahrať!

Prečo je podľa vás dôležité uchovávať retro hry a predstaviť ich aj novým hráčom?

Nevnímame hry iba ako zábavu, ale ako samostatný druh umenia. Herný dizajn, grafika, hudba, kabinety, logá firiem, kvalitná elektronika, unikátne technické riešenia a to celé dohromady tvoria pilier herného priemyslu, bez ktorého by svet nevyzeral tak, ako dnes vyzerá. Automaty z verejného priestoru už viacmenej zmizli a hráči hrajú inak, napriek tomu je stále veľa tých, ktorí si pamätajú, že najlepší verzie všetkých gamesiek boli práve tie automatové a vracajú sa u nás do hernej prehistórie so svojimi rovesníkmi a často aj partnerkami a deťmi.

Arkádovky nestarnú a som si istý tým, že existencia múzeí ako je to naše vedie ľudí k úcte k samotným počiatkom videohier.

Čeněk Cibien z Cibien’s Corner

Prevádzkujem Interaktívne herné múzeum, kde si môžu užiť návštevníci každého veku. Chodia k nám celé rodiny, kde oteckovia hrajú retropecky, ako Pac-Man, Space Invanders, Doom, Wolfenstein, Duke Nukem 3D, Quake, Super Mario, Streets of Rage a ďalšie. Mamičky väčšinou hrajú automaty - autá, motorky, alebo oddychujú na gaučoch a dospávajú spánkový deficit. A deti tam lietajú od jedného k druhému a nemôžu si vybrať, na čom si skôr zahrať 😊

Aká veľká je zbierka a ako vlastne vznikla?

Zbierka obsahuje cez 1000 kusov hardvéru a cez desaťtisíc originálnych hier. Na začiatku bola moja láska k hraniu, neskôr túžba mať to, čo som v detstve hrával, alebo o čom som čítal v časopisoch. Teraz je to potreba mať herný zbierku čo najkomplexnejšiu.

Aké najväčšie rarity máš v zbierke?

Dosť ťažko sa píše o raritách, pretože veľa ľudí tie systémy ani nepozná, ale pre mňa sú zaujímavé a cenné konzoly a počítače z mojej zbierky, ktoré ešte neboli nikdy vybalené z krabice - FM Marty Towns, Arcadia, PSX, Panasonic Q a desiatky ďalších. Moja zbierka je ale svetový unikát hlavne kvôli demostojanom. K dnešnému dňu ich v zbierke mám cez 200 kusov a sú tu aj tie najraritnejšie kúsky, ako stojan pre Segu Master System a Mega Drive, Nintendo Gameboy, NES, SNES, Nintendo 64, Virtual Boy a ďalšie.

Prečo je podľa vás dôležité uchovávať retro hry a predstaviť ich aj novým hráčom?

Staré hry obsahujú to, čo nové hry niekedy nemajú. Pri starých hrách je potreba zapájať často predstavivosť a hlavne byť vytrvalý. Boli krátke, ale sakra ťažké. Koľkokrát bolo až neuveriteľné, v akých podmienkach a na akých zariadeniach hry vznikali. Podľa mňa sa jedná koľkokrát o umenie. Či už z dôvodov napríklad maľovaného prostredia, animácií, videí, hudby, grafiky a podobne.

Maroš Brojo za Slovenské múzeum dizajnu

Zbierka hier v Slovenskom múzeu dizajnu je súčasťou väčšej zbierky zameranej na multimédiá. Pri jej zakladaní sme v prvom rade premýšľali nad tým, ako vyriešiť veľké množstvo výziev spojených s archiváciou a evidenciou multimédií. Vyšlo nám z toho, že hry ako komplexný softvér budú pravdepodobne najnáročnejším typom multimédia, s ktorým sa budeme musieť vysporiadať, a ak sa nám to podarí pri nich, mali by sme to zvládnuť aj pri ostatných. Zároveň som ešte pred nástupom do múzea začal pracovať na komplexnej evidencií slovenských hier, takže sme už mali celkom dobrý základ. Zbierka hier existuje už vyše dva roky a aktuálne v nej pracujeme na hromadení titulov, metadátach, dlhodobej forme archivácie a vytváraní rozhovorov a záznamov.

Koľko hier obsahuje, na akých systémoch a aké to vlastne sú hry?

V evidencii zbierky máme momentálne 268 slovenských titulov od tých najstarších až po najnovšie. Zatiaľ najstaršie hry pochádzajú z roku 1985, no pri mnohých z nich ešte stále nevieme identifikovať ich rok vzniku. Do prvej polovice 90. rokov boli u nás dominantnou platformou 8-bitové počítače, ako PMD-85 alebo Didaktik a ZX Spectrum. S nástupom PC sa začali ľudia orientovať práve týmto smerom. Zatiaľ neevidujeme žiadne hry napríklad na PlayStation 1. Po roku 2000 sa najmä spoločnosti zamerané na väčšie produkcie orientovali viac multiplatformovo aj na konzoly. S príchodom iOS a Android sa zasa roztrhlo vrece s mobilnými hrami, ktoré aktuálne dominujú popri PC najmä kvôli nenáročnosti vývoja.

Vidieť sme ju mohli v rámci výstavy Múzea dizajnu a Fest Anča Game Days. Plánujete ju ešte niekedy priniesť späť?

Prečo je podľa teba dôležité uchovávať a prezentovať tieto hry?

Hry sú, rovnako ako iné formy dizajnu alebo umenia, súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Dokážu vypovedať o dobe, v ktorej vznikli, alebo sprostredkovať hodnotný estetický zážitok. Mnohokrát reprezentujú rôzne technické alebo gamedizajnové inovácie. Zaslúžia si uznanie nielen u hráčov, ale aj u rôznych inštitúcií, ako sú múzeá a galérie. Ďalší, omnoho pragmatickejší dôvod na ich uchovanie je, že životnosť médií ako kazety, diskety, CD alebo DVD je extrémne krátka a tituly staré 20 rokov môžu byť zo dňa na deň nenávratne stratené. Ak si to uvedomujeme už teraz, môžme tomu vďaka podobným iniciatívam predísť.

Róbert Žittňan z Arkady.sk

Nie je žiadne tajomstvo, že dlhé roky v spolupráci aj so Sectorom organizujem 2x ročne festival popkultúry, ktorý sa venuje všetkému, čo k tomu patrí, od hier, scifi, fantasy, po komiksy, anime a mangu. Historicky známe v septembri ako IstroCON & Comics Salon a v marci ako AnimeSHOW & GAME EXPO. Pre zjednodušenie brandu je to teraz Comics Salón na jeseň a AnimSHOW na jar. A práve na týchto veľkých akciách prevádzkujem a vozím na voľné hranie časť svojej zbierky nazvanej ARKADY.SK.

Aká veľká je tvoja zbierka a ako vlastne vznikla?

Ak sa bavíme čisto o automatoch, tak je to 70 strojov a cca 200 hier do nich. Hovorím samozrejme o origináloch, nie o bootlegoch z Číny ani MAME emulátoroch. Kedže hry sú mojou celoživotnou súčasťou, predsa len najskôr som len hral, potom dlhé roky o nich aj písal a nakoniec organizoval akcie a popri tom ruku v ruke nasledovalo zbieranie originálok. A keďže mám dlhé roky veľkú slabosť na retro, tak tie automaty boli akýmsi automatickým finálnym vyústením. Jednoducho keď už som mal pozbierané stovky cartridgov s hrami, ktoré som chcel, tak som rozmýšľal, čo mi chýba a práve automaty sú istým zlatým grálom, respektíve retro v najvyššej technologickej a kvalitatívnej podobe. Tak som si domov ja debil kúpil prvý automat, potom druhý a už to šlo nejako samo.

Aké najväčšie rarity máš v zbierke?

Dosť záleží podľa kritéria, ktoré si stanovíš ako raritu. Či vek, cenu, alebo najmenší počet kusov na svete a pritom v každom z uvedených prípadov môže ísť o zlé hry. Ja osobne som chcel pozbierať to, čo som ako hráč milujúci 8 a 16 bitové hry miloval, teda dobré hry. Pre mňa osobne je alfou a omegou môjho detstva Mortal Kombat I, II a III a Street Fighter 2. Takže rozhodne nie je tajomstvo, že mám celú sériu, plus ďalšie skvelé 2D mlátičky, ako Killer Instinct, Samurai Shodown, King of Fighters. Najstaršia hra je rozhodne Super Breakout od Atari z roku 1978 a určite mám aj zlatú sériu 8-bitov 80tych rokov, ako Pac-Man, Ms.Pac-Man, Galaga, Space Invaders, ale moje srdce viac inklinuje k 16-bitom, takže opäť beat em up hry pre dvoch, ako Golden Axe, Double Dragon, The Simspons, Punisher, Metal Slug a lietadielkové strielačky, ako Raiden a Dodonpachi, Esp Ra.De. nesmú chýbať. Samozrejme mám v zbierke aj zásadné 3D prvé bojovky, ako Virtual Fighter, Tekken, Soul Edge, ale modernejšie ma osobne nelákajú. Plus ja mám rád hudobné hry, takže mám tanečné hry, ako Dance Dance Revolution, ITG, Pump IT Up a Pop N Music a nejaké tie strieľačky, napríklad Terminator 2 a Time Crisis. Do autíčok nie som, takže u mňa nájdeš akurát jeden stroj Daytona od SEGA. Jednoducho mám hry, ktoré milujem a nejako definovali moje vyrastanie.

Určite chceš zbierku pretaviť aj do formy herne, prípadne múzea. V akej fáze týchto plánov sa práve nachádzaš a kedy by sa niečo také dalo otvoriť?

Tento nápad začal kolovať v mojej hlavne tak 4 roky dozadu, keď počet strojov prekročil 20 kusov a skutočne sa na projekte pracuje. Momentálne máme sklad (v takom je to stave), ktorý sa postupne rozrástol z garáže na 160 metrov štvorcových. Treba ho ešte zatepliť a potom bude všetko hotové. Nechcem sľubovať, možno to stihneme budúci rok, lebo predsa len tým, že je to hobby a nie biznis, tak to ide tak pozvoľne popri živote a iných prioritách. 

Prečo je podľa teba dôležité uchovávať retro hry a predstaviť ich aj novým hráčom?

Každé múzeum je akoby výlet do iného sveta a hry obzvlášť. Pre tých, čo to nezažili, je to niečo nové a zaujímavé a pre starších je to slza nostalgie, lebo s tým vyrastali a milovali tieto hry. Treba ich zachovávať, lebo potom už nebudú. 

V každom prípad čaro retra je v kvalite a čare týchto hier. Áno sú jednoduché, nemajú bazilion pixelov a nie sú fotorealistické, ale napriek tomu sú oveľa zábavnejšie než mnohé dnešné AAA tituly. Technológia nerobí dobré hry. Hrateľnosť a gamedesign sú to, čo je podstatné. A práve naopak, vďaka tejto jednoduchosti starým hrám porozumiete hneď, sú intuitívne a cítite sa ako doma, bez rozdielu veku a či ste ich zažili, alebo nie.

A z hľadiska biznisu na toto, myslím, veľmi trefne odpovedajú herné spoločnosti dnes, RETRO je v móde. Znovu sa digitálnou formou za pár babiek vydávajú staré hry, mini verzie retro konzol NES, SNES, PS.