Možno to na mnohých pôsobí ako hra na istotu. Veď multiplayerovky sú dnes obrovské hity, ktoré zarábajú ešte väčšie peniaze. Podobné názory sme neraz čítali aj v našich diskusiách. Ale schválne si spočítajte naozaj úspešné multiplayerovky a potom si pozrite napríklad Steam, koľko je tam ďalších, pri ktorých sa ten úspech nedostavil. Multiplayer automaticky neprináša úspech, ak za ním nie je obrovská kopa poctivej roboty. A ani vtedy nemusí hráčov v konečnom dôsledku zaujať. Prečo sa teda do čistej multiplayerovky pustilo štúdio, ktoré má na konte Heavenly Sword, DmC: Devil May Cry a Hellblade? Ktovie.

Výsledok je ale rozpačitý, čo ste si asi aj domysleli, keďže hore svieti známka 6,5. Ninja Theory majú za sebou mnoho hier, no prím v ich tvorbe hrali singleplayeové sekačky. Viac ako tri roky však pracovali na niečom novom, na niečom zvláštnom, no zároveň na niečom, č by sme aspoň trochu mohli prirovnať k Overwatch, Team Fortress 2, prípadne k Battleborn (Spomínate si na ňu ešte vôbec?). Bleeding Edge je tímová multiplayerová akcia (schválne nepíšem strieľačka) založená na hrdinoch a ich unikátnych schopnostiach.

Bleeding Edge je vlastne akýsi podivný undergroundový futuristický a antiutopistický Fight Club, ktorý vás zavedie do roku 2057, kedy sú „vylepšenia“ ľudí prostredníctvom implantátov bežnou vecou. Až tak bežnou, že niektorí sú viac stroje ako ľudia, iní už zase ani nežijú, no ich rozkladajúce sa telá drží v pohybe práve technika. K tomu si pripočítajte príbeh o zlých vládach, zlých korporáciách, temnej vízii budúcnosti, pomste a podobné nezmysly, ktoré tu vlastne ani nechcete, lebo však je to primárne multiplayerovka a spracovanie herného folklóru je ďaleko za tým, čo predstavil napríklad Overwatch.

Dôležité je, že tu je nejaká postava Daemon, ktorý dáva dokopy tím podivných indivíduí so špeciálnymi vylepšeniami, ktoré sa hodia práve v boji. Sú medzi nimi ľudia, ale aj nie tak úplne ľudia (dvanástou postavou predsa len bude delfín v mechovi). Regrutovanie armády vylepšených začína v arénach a práve tam sa odohráva hra. vyberiete si jednu z 11 aktuálne dostupných postáv, osvojíte si jej schopnosti a idete do boja.

Prichádza však prvý problém, ktorý mám s hrou. A budem si veľmi pomáhať porovnaniami s Overwatch, lebo to je asi najjasnejšia konkurencia pre Bleedin Edge. V prípade Overwatch totiž neviete, ktorá postava je viac ikonická, či je to Tracer, Soldier 76, Mercy, Winston, Bastion, Reinhardt, alebo ktorákoľvek ďalšia z tých mnohých. Sú navrhnuté dokonale, sprevádza ich parádny dabing, majú charizmu. Nič z tohto v Bleeding Edge nenájdete, bohužiaľ. Postavy sú zväčša nesympatické, hnané príliš do extrémov, až sa stávajú karikatúrami či hyperbolami a nie niečím, za čo by ste chceli hrať.

Dajme tomu, že Daemon je postava, ktorú si viete s hrou stotožniť. No a potom už nikto. Keď si takúto hru pustím, postavy si vyberám podľa sympatií v prvom rade. Tu som si vybrať naozaj nevedel. Dizajn je teda prehnaný, dabing mi tiež neprišiel práve najlepšie zvolený v mnohých prípadoch, no aj taká drobnosť, ako sú mená, tu je zbytočne hnaná do extrémov. Ja nechcem byť postava, ktorá sa volá El Bastardo. Možno vám to všetko pripadá ako drobnosti a v skutočnosti to drobnosti sú, lebo nemajú priamy vplyv na hrateľnosť, ale hra kvôli tomu podľa mňa pre hráčov nie je príťažlivá.

Prvý dojem. To je pri hrách často kľúčové. Pri takejto hre dvojnásobne, keďže k nej mnoho hráčov príde vďaka Game Passu a autorom predsa ide o to, aby ju po prvom dojme hneď neodinštalovali. Našťastie sa dojem začne zlepšovať, keď sa začnete viac ponárať do hry samotnej. Musím pochváliť naozaj dobre spracovaný tutoriál, ktorý s hrou dobre zoznámi aj hráčov, ktorí inak podobným titulom veľmi neholdujú, čo sa až tak často nevidí. Je rozdelený do mnohých častí a prejdete si v ňom od základov až po pokročilé schopnosti a ich uplatňovanie v boji. Taktiež vás prevedie niekoľkými postavami, zoznámite sa tu s niektorými mapami a pravidlami herných režimov.

Už som skôr som naznačil, že by sa o Bleeding Edge nemalo hovoriť ako o prestrelke. Hra síce je podobná iným hero shooter hrám, ale viac sa do nej prenášajú skúsenosti Ninja Theory. Nájdete tu teda postavy, ktoré síce strieľajú, ale povedal by som, že sa viac hra zakladá na sekaní a iných formách boja zblízka. Veď aj samotná postava Daemon je vyzbrojená dvoma mečmi, ktorými likviduje súperov. Nedá sa tak povedať, že by hra niečo vykrádala. V bojovom systéme si ide úplne vlastnou cestou a autorom sa pekne podarilo vyladiť 11 rôznych postáv, ktoré bojujú s rôznymi zbraňami. Na takýto herný štýl je naviazaná aj perspektíva, keďže tu na postavy nazeráte spoza ich chrbta, čím získavate aj detailnejší prehľad diania okolo vás.

Ďalším unikátom je, že hra ponúka dva spôsoby pohybu. Vaše postavy môžu klasicky chodiť (v prípade, že majú nohy), no okrem toho môžu po mapách výrazne rýchlejšie lietať na hoverboadoch (už 5 rokov sme na nich koniec koncov mali lietať aj my). Na hoverboarde ste teda výrazne rýchlejší, no neviete z neho bojovať. Ak zaútočíte, či niekto zaútočí na vás, ihneď z neho zleziete. Jeho spawnovanie pod vami tiež nejakú dobu trvá, takže sa nedá použiť na nejaké rýchle úteky pred nepriateľmi v krízovej situácii. A celkovo pôsobí trochu nadbytočne. Akoby si len pred pár mesiacmi autori uvedomili, že sú mapy trochu priveľké pre 8 hráčov, ak im treba dať možnosť rýchlejšieho presunu.

Vyslovene mi chýba nejaká herná mechanika naviazaná na hoverboardy. Len sa nimi rýchlo zo spawnu presuniete na miesto, kde sa bojuje, a to je väčšinou celé. Maximálne si odbehnete niekam bokom, za nejaké 3 sekundy ho vyvoláte a idete plniť cieľ niekam na mape, kde si myslíte, že budete v suchu. Škoda toho. Nemá to vplyv na hrateľnosť samotnú, nemá to vplyv ani na taktiku a smrdí to ako premárnená príležitosť na niečo zaujímavé v hernom koncepte.

Bojujú tu proti sebe dva tímy, v každom sú štyria hráči. To už viac vplýva na taktiku. Kým totiž v Overwatch dokáže tím vykryť stratu jedného či dvoch spoluhráčov, dokonca niekedy jeden jediný hráč dokáže zlikvidovať hneď niekoľkých súperov, tu je už oveľa viac cítiť, ak je vás v boji o jedného menej. Môžete utiecť a snažiť sa rozdeliť útočníkov, môžete sa ich pokúsiť zdržať, alebo aj využiť nejakú z vašich schopností, ktoré teraz padnú vhod. Postavy tu majú naozaj dosť života a v porovnaní s konkurenciou vydržia dlhšie. Boje nie sú tak krátke a rýchle, skôr dlhšie a ani sa tu tak nehrá na zabitia súperov. Aj k nim sa najčastejšie dostanete tímovou spoluprácou. Napríklad vhodne skombinujete schopnosti, či si niekoho vystriehnete a obkľúčite, kým je bez spoluhráčov okolo seba. To isté ale súperi môžu pripraviť na vás.

Už som spomenul, že je v hre 11 postáv, čo nie je práve najviac. Overwatch štartoval s 20, boli zaujímavejšie a podľa mňa aj lepšie prepracované. Na druhú stranu sú tu postavy naozaj unikátne a žiadne dve si nie sú ani len podobné. Každá má základný útok, trojicu špeciálnych schopností a jednu ultimátnu schopnosť, ktorá sa nabíja. Delia sa na tri triedy: DPS (5 kusov), support (3 kusy) a tank (3 kusy). Je tak vhodné, ak hráči počas boja nielen komunikujú, ale aj vhodne dopĺňajú schopnosti svojich postáv. Bez liečiteľa to nedáte. Rovnako aj bez tanka je situácia výrazne náročnejšia pri držaní pozícií. No a musí tu byť niekto, kto bojuje – to je úloha DPS postáv. Hra vám vie odporučiť postavy a tiež naznačí, ktoré sú vhodné pre pokročilejších a skúsenejších hráčov, no nenašiel som takú, ktorá by sa nedala zvládnuť.

Hraním levelujete nielen svoj profil, ale aj danú postavu, s ktorou hráte. Ak sa vám nedarí, či treba zmenu taktiky, v boji môžete postavu aj zmeniť. Vylevelujete si tak každú podľa zásluh v boji. Výhodou oproti konkurencii je, že levelovaním získavate veci priamo pre danú postavu. Nie sú tu lootboxy, navyše si viete veci priamo kupovať. Okrem kozmetiky (pre postavu a aj hoverboard) sú to hlavne mody, ktoré si buď odomknete levelom, alebo kúpite za hernú menu. upravujú vlastnosti a schopnosti postáv, no nie tak, aby boli silnejšie. Cez mody si vylepšíte preferované schopnosti napríklad na úkor nepoužívaných. Hra tak lepšie reflektuje vás herný štýl a fakt sa mi tento aspekt páči. Navyše si viete vytvoriť niekoľko separátnych buildov postavy – napríklad jeden na útok a druhý skôr na obranu. V zápase si potom vyberiete ten, ktorý sa vám viac hodí.

Aj režimy sú zaujímavé, aj keď sú len dva a zatiaľ tu nenájdete žiaden kompetitívny. Prvý režim je zameraný na zaberanie kontrolných bodov, no nechýba mu menšie ozvláštnenie. Body sú na mape tri, no sú aktívne len určitý čas a náhodne. Niekedy sú všetky tri, inokedy len jeden. Musíte si to odsledovať na minimape a dohodnúť sa s tímom na postupe. Druhý režim je o zbieraní energetických jadier, ktoré potom musíte odniesť na určený bod. Tieto body sa tiež aktivujú len dočasne a náhodne. Najskôr prebehne fáza zbierania, potom je chvíľku pauza a ide sa doručovať. Dôležitá je taktika. Zoberiete si veľa jadier a skúsite ich doručiť, kým vaši spoluhráči zabavia súperov? Ale čo ak vás niekto silnejší prepadne, zabije vás a všetky vám zoberie. Takto môžete prakticky zadarmo darovať víťazstvo protivníkom.

Vo svojom jadre sú režimy navrhnuté dobre a sviežo, no sú len dva a to zamrzí. Rovnako ako fakt, že je tu len 5 máp. Tie sú väčšie a členité, čo tiež len kvitujem. Taktiež sa mi páči ich dynamika. Jedna mapa je pod útokom a na jej časť stále dopadajú bomby, na inej zas jazdia vlaky a podobne. Musíte si na to dávať pozor, no dá sa to aj využiť. Je tu jednu postava s hákom, ktorým vie pritiahnuť nepriateľa. Hádajte, čo sa stane, keď ho pritiahnete pred seba rovno na koľajnice pred prichádzajúci vlak. Režimy sú zábavné, mapy sú zábavné, no je toho trošku málo. Opäť.

Bleeding Edge týmto všetkým ponúka zábavné zápasy, ktoré sú napínavé a viete si ich parádne užiť do posledného momentu. A taktiež ponúka frustrujúce zápasy, ktoré však nie sú frustrujúce kvôli vašim (ne)schopnostiam, ale kvôli niečomu v hre. nejakej nedotiahnutej hlúposti, prípadne kvôli komunite, kde nemáte zatiaľ nejaký spôsob reportovať hráčov, ktorí to kazia ostatným. Dokonca aj penalizácia za odpájanie je tu len naoko. Hej, odpojíte sa a prídete o skúsenosti z ďalších zápasov, no akútne vám t neprekáža. Tak sa neraz stane, že hráte zápas a zrazu ste len vo dvojici, kedy si z vás súperi robia trhací kalendár.